Biľak patril dvadsať rokov k najvplyvnejším funkcionárom vo vedení Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ). Členom politbyra bol od apríla 1968 do decembra 1988.
Husákovi ako generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ sa pripisuje hlavná zodpovednosť za takzvanú normalizáciu po pochovaní obrodného procesu na čele s Alexandrom Dubčekom, ale je zjavné, že s Biľakom na čele strany by pomery vyzerali oveľa horšie. Husák sa neuchýlil k tomu, čo sám zažil, keď ho v gottwaldovskom režime neprávom poslali za mreže ako takzvaného buržoázneho nacionalistu. Kruté politické procesy sa s nástupom normalizácie nekonali, čo by, naopak, Biľak nepochybne privítal.
Časť odtajnených správ CIA potvrdzuje, že Biľakovi sa nepáčilo, že Husák nie je ochotný tvrdo zúčtovať s tými, ktorí politicky vypestovali dubčekovskú Pražskú jar. Napäté vzťahy medzi obidvoma funkcionármi prevládali aj v oblasti zahraničnej politiky.
Dôraznejšie proti „pravicovému oportunizmu“
V novembri 1972 sa správa CIA venovala ideologickým sporom vo vedení KSČ. Informovala, že Biľakovi prekážajú straníci, ktorí nechcú ísť dôrazne proti zradcom komunistických hodnôt. Obvinil ich z falošnej vidiny modrej oblohy, že na minulosť sa pozerajú v zmysle „čo bolo, to bolo“. „Biľak upozornil, že prekonanie takzvaného pravicového oportunizmu je dlhodobá a zvlášť vážna úloha. Obvinil ich (niektorých straníkov) z podporovania obdobia politického odmäku. Tento prístup označil za neprijateľný a politicky veľmi škodlivý.“
Mal Biľak na mysli aj Husáka? Skôr áno. Prečo?
Niekoľko mesiacov predtým, v apríli 1972, CIA vypracovala správu s titulkom Moskva mohla zasiahnuť, aby zmiernila rivalitu na najvyššej úrovni československej (komunistickej) strany. „Biľak je muž číslo dva v KSČ a hlavný súper Husáka.“ CIA pracovala s verziou, že Husák nedávno tajne navštívi Moskvu, aby sa sťažoval šéfovi Kremľa Leonidovi Brežnevovi na svojho politického soka. Po ňom priletel do sovietskej metropoly Biľak. CIA zdôraznila, že Brežnev je s Husákom naďalej spokojný.
Ďalšie roky ukázali, že vzťah medzi Biľakom a Husákom sa nezlepšil. A nielen to. Biľak bol na nože s ministrom zahraničných vecí Bohuslavom Chňoupekom, s ďalším Slovákom, ktorého CIA opísala ako uznávaného a sebavedomého diplomata a dôrazného vyjednávača.
Biľak vyradený z účasti na konferencii
Vývoj ukázal, že napriek tomu, že Biľak bol zaslepený obdivovateľ Sovietskeho zväzu, ktorý Československu vydával pokyny, nezaručilo mu to jednoznačne pevné postavenie. Ukázalo sa to v lete 1975, keď 35 štátov podpísalo v hlavnom meste Fínska Záverečný helsinský akt. Medzi nimi aj ČSSR. V prvom rade to bol významný dokument o medzinárodnej bezpečnosti.
Tajná správa CIA z 28. júla uvádza, že Biľak nepocestuje do Helsínk. Ako člen politbyra bol pritom nielen dôležitý ideológ, ale aj zodpovedný za zahraničnú politiku. „Jeho neúčasť naznačuje, že sa prinajmenšom dočasne stal obeťou vnútorných rozbrojov v straníckom vedení.“
Husák ako vedúci delegácie istotne zariadil vylúčenie Biľaka z nej. Títo dvaja muži majú za sebou dlhý príbeh rozdielnych politických a osobných názorov.tajná správa CIA z júla 1975
CIA pokračovala, že absencia Biľaka, tajomníka pre zahraničné záležitosti, vyznieva podozrivo, pretože jeho komunistickí náprotivkovia z Bulharska, Východného Nemecka, Rumunska a Poľska do Helsínk priletia. „Biľak však nemá také dobré vzťahy s Husákom ako oni s ich komunistickými vodcami. Husák ako vedúci delegácie istotne zariadil vylúčenie Biľaka z nej. Títo dvaja muži majú za sebou dlhý príbeh rozdielnych politických a osobných názorov.“ Americká rozviedka poukázala aj na spory Biľaka s Chňoupekom v oblasti tvorby zahraničnej politiky.
Účastníci na pôde v Helsinkách podpísali akt 1. augusta. Biľak naozaj chýbal v delegácii. Na jej čele boli Husák, Chňoupek a predseda federálnej vlády Lubomír Štrougal. CIA poznamenala, že či sa pozícia Biľaka rozkolíše, to sa ukáže počas príprav na budúcoročný zjazd KSČ (v apríli 1976). Jeho postavenie sa napokon nezmenilo – potvrdili ho vo funkcii člena politbyra.
Záverečný akt obsahoval aj záväzok dodržiavať ľudské práva a základné slobody, vrátane slobody zmýšľania, svedomia, náboženstva a presvedčenia. Tieto hodnoty sa však v Československu naďalej nerešpektovali, čo podnietilo spísanie Charty 77, za ktorou boli kritici režimu. Biľak ignoroval celý dokument, čo pred piatimi rokmi v denníku Pravda pripomenul Jozef Žatkuliak z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied: „Odmietavý postoj k helsinskej konferencii prejavili konzervatívni ideológovia Vasil Biľak a Jan Fojtík tak, že ju v smerniciach pre ideologické pôsobenie Československa v zahraničí v júli 1976 vôbec nespomenuli.“
Zabudni na večeru. Vrátiš sa do Prahy
Prípad z New Yorku svedčí o tom, ako mal tvrdý normalizátor v zuboch Chňoupeka. Na jeseň 1976 sa šéf diplomacie zdôveril, že Biľak zneužije každú príležitosť, aby uškodil. „Nedávno sa sťažoval, že mu znemožňuje žiť.“
Chňoupekov pohár trpezlivosti sa napĺňal, keď bol na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN a Biľak mu odkázal do New Yorku, aby sa vrátil do Prahy. Dôvod? Žiadal ho, aby 7. októbra v straníckom pléne predniesol prejav o zahraničnej politike. „Pobúrený Chňoupek povedal, že Biľak vedel, že v rovnaký deň má hostiť na večeri generálneho tajomníka OSN Kurta Waldheima.“
Táto správa CIA sa zmieňuje aj o prípadnom väčšom vplyve Chňoupeka. „Mali by ho zvoliť do predsedníctva na aprílovom zjazde strany. Jeho povýšenie do vedenia by Biľaka nepochybne rozčúlilo.“ Odhad sa však napokon ukázal chybný. Na zjazde KSČ na jar 1976 sa Chňoupekovi miesto v 11-člennom politbyre neušlo. Dá sa jedine špekulovať, že mu to prekazilo tvrdé krídlo v KSČ zoskupené okolo Biľaka. Na druhej strane, americkej rozviedke vyšiel predpoklad, že Chňoupek zostane na čele diplomacie.
Lepší vzťah s Viedňou? Biľak mal obavy
V marci 1986 sa jedna správa CIA venovala československo-rakúskym vzťahom. Poukázala na skutočnosť, že sa začali zlepšovať. Husák sa po štyroch rokoch opäť stretol s rakúskym prezidentom Rudolfom Kirschlegerom. Viedeň sa podľa americkej rozviedky snažila slúžiť ako most dialógu medzi Východom a Západom – medzi dvoma opačnými tábormi.
CIA písala, že Praha sa usiluje o lepší vzťah s Viedňou, pretože Československo malo strach, že zvažovaná výstavba vodnej elektrárne na Dunaji pri Hainburgu by mohla spôsobiť problémy toku rieky. Američania usúdili, že Rakúšania od plánu ustúpia (aj sa tak stalo, vláda čelila ostrej kritike rakúskych ochrancov životného prostredia).
Americká špionáž predpokladala, že namiesto hainburského projektu Rakúsko podporí výstavbu veľkej vodnej elektrárne v Československu. Spravodajca CIA však urobil zemepisnú chybu, ktorej by sa nedopustil takmer určite slovenský školák pri pohľade na názov obce: „Viedeň bude pravdepodobne spolupracovať pri výstavbe hydroelektrárne vo Wolfstahli v Československu, čo Praha dlhšie uprednostňuje.“
Chňoupeka by mali zvoliť do predsedníctva na aprílovom zjazde strany. Jeho povýšenie do vedenia by Biľaka nepochybne rozčúlilo.tajná správa CIA z októbra 1976
Nepochybne išlo o Gabčíkovo. Respektíve o spoločný projekt s Maďarskom v Nagymarosi, od ktorého vláda v Budapešti nakoniec v roku 1989 jednostranne ustúpila. Správa CIA uviedla, že Československu by prospeli investície od Rakúska v rámci vzájomnej výhodnosti: „Husákov režim bude vďačný rakúskej ochote financovať projekt výmenou za záruku dodávok elektrickej energie.“ Americká rozviedka videla v pozadí zlepšovania vzťahov medzi Prahou a Viedňou to, že Československo si berie príklad z perestrojkového šéfa Kremľa: Michail Gorbačov, ktorý sa dostal k moci na jar 1985, sa totiž otvoril dialógu so Západom.
Lenže: Biľak. CIA upozornila, že otepľovanie medzi kapitalistickou alpskou krajinou a susedným socialistickým štátom nebude jednoduché. „Ortodoxní členovia strany, ako je napríklad Biľak zodpovedný za ideológiu a zahraničné veci, stále považujú Rakúsko za problémového suseda, ktorého sloboda a prosperita je výzvou pre stabilitu československej spoločnosti. Je nepravdepodobné, že Praha umožní zlepšenie vzťahov, pokiaľ nenastanú nejaké zmeny vo vedení strany.“
Biľak stratil funkciu člena politbyra v decembri 1988. Prešiel približne rok a po novembri 1989 sa režim, ktorý budoval, zrútil.
Komunistický normalizátor Vasil Biľak
- Narodil sa 11. augusta 1917 v obci Bystrá na severovýchode Slovenska. Najprv robil paholka, potom sa vyučil za krajčíra. Do komunistickej strany vstúpil v roku 1945.
- Ako funkcionár začal v roku 1950 pôsobiť na krajskom výbore strany v Bratislave. O štyri roky neskôr ho zvolili do ÚV KSČ. Bol tiež členom ÚV KSS.
- Členom politbyra bol od apríla 1968 do decembra 1988. Po novembri 1989 ho zo strany vylúčili.
- Patril k najtvrdšiemu jadru vo vedení KSČ. Podporil vpád vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 do Československa. Hovoril, že invázia bola nevyhnutná, označoval ju za bratskú pomoc proti kontrarevolúcii. Nepodarilo sa potrestať ho za podpis na takzvanom pozývacom liste, ktorý Moskve odovzdalo niekoľko zástancov vojenskej intervencie vo vedení KSČ.
- Zomrel 6. februára 2014 vo veku 96 rokov.