Rómovia, ktorých nazývali „cigánskymi nacionalistami"

Áno, svojho času tu boli nielen „slovenskí buržoázni nacionalisti", ale aj „cigánski nacionalisti". Medzi druhými sa vynímali dvaja: stavebný technik Anton Facuna a prvý rómsky lekár v republike Ján Cibuľa. Čoho sa vlastne dopustili? Tvrdili, že „Cigáni", ako vtedy úradne nazývali Rómov, tu tvoria osobitnú národnostnú menšinu. A to sa nesmelo.

, 23.04.2021 06:00
Ján Cibuľa, schôdza Foto:
Celoštátny aktív o práci medzi obyvateľstvom cigánskeho pôvodu sa konal vo februári 1960. Ján Cibuľa sedí v strede.

Keď sme si nedávno pripomenuli Medzinárodný deň Rómov, zaznela aj zmienka o prvom Svetovom rómskom kongrese pred 50 rokmi v Orpingtone neďaleko Londýna. Na Slovensku sa však Rómovia začali organizovať oveľa skôr. Historici zaznamenali prvé pokusy pred vyše siedmimi desaťročiami. Už v roku 1948 prišla na Úradovňu Národnej bezpečnosti v Bratislave žiadosť o založenie kultúrno-spoločenskej organizácie s názvom Združenie slovenských Cigánov.

Úradovňa žiadosť zamietla. „Nová politická moc reagovala okamžite negatívne na akýkoľvek náznak úsilia o skutočné zrovnoprávnenie Rómov," upozornila historička rómskych hnutí Anna Jurová zo Slovenskej akadémie vied.

Zomrel Stalin aj Gottwald, nastal určitý politický odmäk. V decembri 1957 posiela Bratislavčan Anton Facuna list Ústrednému výboru KSČ a vláde ČSR s návrhom na zriadenie Zväzu československých Cigánov. Prečo aj na ÚV KSČ ? Lebo Facuna ako člen strany dobre vedel, že o všetkom sa rozhoduje na celoštátnom „úvé".

Jurij Gagarin Čítajte aj Zahraničie bolo pre Gagarina vzrušujúcejšie ako vesmír

K žiadosti priložil návrh stanov novej organizácie. Poslaním zväzu malo byť zvýšenie kultúrnej, sociálnej a vzdelanostnej úrovne „Cigánov". To predpokladalo uznať ich za svojbytnú národnostnú menšinu, zatiaľ čo režim pasoval „Cigánov", povedané slovami českej romistky Mileny Hübschmanovej, na „zaostalú sociálnu skupinu s odumierajúcim etnikom".

Sídlo ústredia zväzu navrhoval Facuna umiestniť do Bratislavy: „Lebo na Slovensku je Cigánov viac ako v Čechách," objasnil v liste. Dalo sa to aj štatisticky dokázať.

Facuna o sebe v liste uviedol, že je povolaním zememerač pri hospodársko-technických úpravách pozemkov. Vo voľnom čase pracuje na „slovensko-cigánskom slovníku", ktorý obsahuje 20-tisíc slov. Súdruhom v Prahe napísal: „Môžem prehlásiť, že všetko sa dá vyjadriť po cigánsky a nie je pravda, že cigánska reč je chudobná na slovnú zásobu, ako to tvrdia niektorí filológovia."

V liste tiež uviedol, že by chcel napísať a vydať ešte aj „históriu Cigánov", aby oboznámil širšiu verejnosť s ich životom a prispel tak „k povzneseniu tejto národnosti takej nešťastnej po celé stáročia".

Anton Facuna v uniforme počas druhej svetovej... Foto: VOJENSKÝ HISTORICKÝ ÚSTAV
uniforma, Anton Facuna, vojak Anton Facuna v uniforme počas druhej svetovej vojny.

Facuna sa mohol rozpísať o svojej minulosti v odboji, to by však adresátov žiadosti nepochybne pobúril. Zúčastnil sa síce Povstania, ale ako príslušník americkej vojenskej spravodajskej služby OSS, ktorá monitorovala situáciu na bojiskách.

V skupine Day pôsobil Facuna ako tlmočník, sprievodca a spravodajský pomocník. Mal krycie meno Anton Novák a legitimáciu mŕtveho letca. Priznať v polovici päťdesiatych rokov podobné zásluhy znamenalo prinajmenšom prísť o prácu.

Pod návrhom stanov organizácie sa okrem Facunu podpísali MUDr. Ján Cibuľa a Ferdinand Biháry. O druhom vieme len toľko, že bol cínovač a hudobník z Bratislavy. Naopak, o doktorovi Cibuľovi sa už dnes vie toho dosť.

Trojica predkladateľov návrhu na založenie rómskeho zväzu v Prahe nepochodila. Zámienkou na zamietnutie sa stali práve „nevyhovujúce" stanovy. V skutočnosti však ústredné stranícke a štátne orgány už vtedy mali rozpracovaný plán tvrdej asimilácie rómskeho obyvateľstva a nemienili si dať od niekoho radiť, tobôž nie od „Cigánov". V apríli 1958 sa v Československu začalo s politikou tzv. rozptylu a odsunu Rómov z miest ich zvýšenej koncentrácie.

Povoľnejších rómskych aktivistov získavali úrady štátnej správy do komisií „pre riešenie cigánskej otázky" pri národných výboroch. Tých, čo sa nepodvolili a naďalej rojčili o uznaní nejakej osobitnej „cigánskej národnosti", označili za nacionalistov. Facuna sa ocitol medzi nimi. Zrejme mu priťažil aj text, ktorý v roku 1958 uverejnil v časopise Osvetová práca. Napadol v ňom zákon o trvalom usídlení kočujúcich osôb. Represívne opatrenia, ktoré na základe tohto zákona prijímali úrady, viedli totiž k diskriminácii väčšiny rómskeho obyvateľstva.

Celoslovenským vajdom

Bolo treba čakať ďalších desať rokov na výraznejšie politické uvoľnenie. To prišlo s nástupom Alexandra Dubčeka do vedenia KSČ a s Pražskou jarou.

Jedným z výdobytkov obrodného procesu bolo založenie Skupiny pre usporiadanie vzťahov s národnostnými menšinami pri vláde. V Pravde vyšiel článok od člena tejto odbornej skupiny, historika Ľudovíta Haraksima: „V zásade zastávame názor, že Cigáni tvoria osobitnú etnickú individualitu, a preto by sa im malo umožniť založenie kultúrno-osvetovej organizácie."

Už v januári 1968 známa trojica Facuna, Cibuľa a Biháry zopakovala svoj pokus spred desiatich rokov. Na pomoc si prizvali ďalších predstaviteľov rómskej inteligencie: koncertného majstra SĽUK-u Rinalda Oláha, učiteľa Dezidera Bangu, ktorý už mal za sebou básnický debut s názvom Záružlie a lekno, umeleckého kováča Jána Šarkóziho.

Ministerstvo vnútra ich žiadosť o uznanie Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku prijalo v apríli 1968. Dvojtvar „Cigánov-Rómov" bol zrejme kompromis. V západnej Európe už vtedy pôsobila organizácia s názvom Medzinárodná rómska komisia na čele s Vankom Roudom, ktorá považovala označenie „Cigán" za hanlivé. Slovenskí „cigánski nacionalisti" s ňou zrejme nadviazali spojenie.

V Bratislave vznikol ústredný prípravný výbor nového zväzu, za dočasného predsedu zvolili Facunu. Výbor začal vytvárať regionálne štruktúry. Sľubne rozbehnutý proces však násilne prerušila invázia vojsk do Československa. Stanovy zväzu ministerstvo schválilo len v decembri 1968. A ustano­vujúci zjazd sa konal až v apríli 1969.

Približne 120 delegátov z celého Slovenska snemovalo v bratislavskej kaviarni Družba. Prihovoril sa im podpredseda vlády Dalibor Hanus. Za predsedu zväzu zvolili účastníci zjazdu Facunu, obyčajní Rómovia o ňom potom hovorili ako o „celoslovenskom vajdovi". Zjazd zvolil aj 7-členné predsedníctvo ústredného výboru. Bol v ňom aj Biháry, ale už nie Cibuľa.

Dezider Kišš-Kalina, kňaz Čítajte viac Slovenský štát odsúdil na smrť aj katolíckeho kňaza

Ind z Klenovca

Prečo chýbal Cibuľa? Tento prvý rómsky lekár v Československu bol už vtedy vo Švajčiarsku.

Narodil sa v Klenovci, presnejšie v tamojšej rómskej osade Dolinka. Ako prvorodený syn dostal meno po otcovi, ktorý sa tešil v malebnom údolí Veporského rudohoria povesti skvelého hudobníka. Malý Janko po ňom zdedil zmysel pre hudbu. Od matky Ireny podedil zase láskavé srdce. Veštkyňa mu vraj predpovedala, že sa stane „baro raj", veľkým pánom. V ponímaní Rómov to znamenalo urobiť kariéru cigánskeho primáša. A Cibuľa bol aj talentovaný huslista.

Známa česká romistka a etnografka Eva Davidová spomínala na clivé melódie, ktoré už dospelý Cibuľa vyludzoval pri spoločnom terénnom výskume v rómskych osadách na Slovensku niekedy v polovici päťdesiatych rokov. Mladého medika tam brával výskumný tím akadémie vied počas letných expedícií. „Bol nesmierne citlivý, hneď ho niečo dojalo alebo rozvášnilo. Takého si Cibuľu pamätám a nosím v srdci," vyznala sa Davidová.

V apríli 1958 sa v Československu začalo s politikou tzv. rozptylu a odsunu Rómov z miest ich zvýšenej koncentrácie.

Deti boli jediným bohatstvom Cibuľovcov: mali ich päť a rodičia si predsavzali, že im dajú dobré školy, aby sa vymanili z odvekej rómskej biedy. A skutočne, štyria z nich skončili strednú školu a namierili si to na vysokú. Len najstaršia Irena sa uspokojila s učilišťom.

Cibuľa sa nestal primášom, ale po úspešnom skončení gymnázia v Tisovci pokračoval v štúdiu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Počas štúdií sa priatelil so svojím rodákom Ľubomírom Moncoľom, vtedy redaktorom rozhlasu v Bratislave (neskôr diplomatom). Spomínal, že medika Cibuľu volali štamgasti z vinárne na Ventúrskej ulici „Ind“ pre jeho veľkolepý vzhľad a tmavšiu pleť.

V roku 1957 mal Cibuľa 25 rokov a povesť bohéma. Bol čerstvý absolvent medicíny a zblížil sa s Facunom, o 12 rokov starším rodákom zo Sklabine. Spoločne vytvorili projekt rómskej organizácie, o ktorom už bola reč a s ktorým v Prahe nepochodili.

Čo bolo s mladým doktorom ďalej? Vykonával prax všeobecného lekára, oženil sa, založil si rodinu a zároveň podporoval dvoch mladších súrodencov. Sestra Adela študovala v Bratislave tiež medicínu a brat Barnabáš v Košiciach hutníctvo.

Rok 1968 sa aj pre ich brata Jána začal ako rok veľkých nádejí. Po augustovej okupácii sa však rozhodol emigrovať. Jeho najmladšia sestra Želmíra Kňažeková povedala, že ho k tomu viedli viaceré pohnútky, nielen politika. V neposlednom rade odchod prvej manželky s oboma ich deťmi do emigrácie. Už boli rozvedení, ale Cibuľa nechcel prísť o pravidelný kontakt s obľúbenými ratolesťami. Hľadal ich v Rakúsku, ako sa dohodli, ale oni si už našli útočisko v západnom Nemecku. A tak putoval ďalej, do Švajčiarska.

Prišiel tam s novou životnou partnerkou Evou Štraussovou. Prechodne žili v Ženeve, potom sa usadili v Berne, kde si Cibuľa otvoril súkromnú ambulanciu praktického lekára.

Koniec veľkých nádejí

V Československu sa zatiaľ odohrávali dramatické udalosti. Spočiatku sa však zdalo, že Rómom a ich organizácii sa vyhnú. „Cigánsky zväz", ako ho volali „Necigáni", v roku 1970 ešte sľubne rozbiehal činnosť, podobne aj podnik Butiker (Pracuj), ktorý pri ňom vznikol. Facuna mal predstavu, že zväz zastreší zástupcov tradičných rómskych remesiel vrátane umeleckých kováčov.

Čoskoro sa však prejavila stará rómska bolesť – nesvornosť, skupinkárčenie, rodinkárstvo. Autor tohto textu bol vtedy začínajúci novinár a Facuna mu u seba v byte v Bratislave vysvetľoval, ako zložito sa Rómovia delia. Podľa toho, odkiaľ sem prišli a kedy prestali s kočovaním: na Kalderašov, Rudárov, Olašských atď.

Nájsť Facunu o rok na zväze sa už nepodarilo. Aj Butiker mal nového riaditeľa. Vedenia sa zmocnila iná skupina Rómov, niektorí z nich mali na rukách veľké zlaté prstene. Vraj štátna kontrola zistila v Butikeri rôzne machinácie a prechmaty. Nasledovala postupná likvidácia nielen tohto podniku a jeho českého pendanta Novodromu, ale aj oboch republikových „cigánsko-rómskych" zväzov. Podľa Davidovej však skutočný dôvod bol politický: „Stranícke orgány sa obávali, že Rómovia si prostredníctvom svojich zväzov status národnosti skutočne presadia." Napokon, zákon o menšinách z roku 1972 s tým ani nepočítal.

Zahraničný rómsky odboj

Medzitým Cibuľa ani v cudzine neprestával sledovať politické dianie vo vlasti. Ako emigrant to mal sťažené, ale darilo sa mu nadväzovať spojenie aj s Facunom a s ďalšími priateľmi.

Blízki príbuzní sa z jeho emigrácie veru netešili, tým skôr, že ho do Švajčiarska nasledoval aj mladší brat Barna, ktorý tam predčasne zomrel. Okrem toho rodina niesla všetky dôsledky tejto emigrácie. Najmladšia sestra Želmíra nemohla ukončiť štúdium medicíny. Nadobudla podozrenie, že to súviselo s aktivitami brata Jána v zahraničí.

Len čo sa usadil vo Švajčiarsku, aktívne sa zapojil do svetového hnutia Rómov. Dokonca sa stal spoluzakladateľom Medzinárodnej rómskej únie. Vzniku predchádzal prvý Svetový rómsky kongres v Anglicku. Financovala ho Svetová rada cirkví a indická vláda ako predstaviteľka pravlasti Rómov. Na kongrese sa zúčastnili zástupcovia z 20 krajín. Delegácii z Československa nedali tunajšie úrady súhlas na vycestovanie.

Zeleno-modrú vlajku s červenou 16-ramennou čakrou prijali účastníci kongresu za symbol Rómov. Na historickej snímke z podujatia spieva Cibuľa pod touto vlajkou rómsku hymnu na melódiu starodávnej piesne Djelem, djelem.

Ján Cibuľa (prvý zľava) si v apríli 1971 pekne... Foto: ARCHÍV TASR
Ján Cibuľa Ján Cibuľa (prvý zľava) si v apríli 1971 pekne zanôtil na prvom Svetovom rómskom kongrese.

Presne o sedem rokov sa konal druhý svetový kongres v Ženeve, na ktorom sa zúčastnili už delegáti z 26 krajín a za jeho prezidenta zvolili Cibuľu. Ten pomohol zaplatiť náklady spojené s organizovaním podujatia zo svojich peňazí.

Česká historička Nina Pavelčíková tvrdí, že Facuna sa v roku 1978 podieľal na príprave materiálov pre tento kongres a organizačný výbor ho aj pozval do Ženevy, ale československé úrady mu v tom zabránili. Jednoducho nedostal „devízový prísľub".

Dostala sa tam však mladá novinárka z Košíc Anna Koptová. „Pre mňa to bolo veľmi emotívne, lebo po prvýkrát som si uvedomila, že som Rómka," napísala vlani vo vyjadrení pre rómske noviny Romano nevo lil. Po návrate zo Ženevy ju však čakala pozvánka od Štátnej bezpečnosti. „Tam som sa dozvedela, že som nepriateľom československého ľudu a musela som odísť z redakcie."

Dnes vedie Koptová nadáciu Dobrá rómska víla Kesaj a je riaditeľka súkromnej základnej školy v Košiciach.

Dva roky po ženevskom kongrese Facuna zomrel. Vdova po ňom neskôr s trpkosťou v hlase pre Pravdu povedala: „Neviete si predstaviť, čo sme si kvôli tomu jeho boju za práva Rómov vytrpeli." Nechcela to rozvádzať, priznala však, že rukopisy z manželovej pozostalosti hodila po jeho smrti do pece…

Nik nie je doma prorokom

V roku 2001 skončil vtedy takmer 70-ročný Cibuľa s lekárskou praxou v Berne. V tom istom roku ho Kanaďania navrhli na Nobelovu cenu za mier. Nedostal ju, ale už skôr sa stal laureátom Kultúrnej ceny Bernu (vtedy ako jediný cudzinec s výnimkou Alberta Einsteina, ktorý v tomto meste žil začiatkom minulého storočia).

Cibuľa prežil svojho priateľa Facunu o 33 rokov, ale v posledných rokoch života po ťažkej mozgovej príhode bol častejšie v nemocnici ako doma. Domovina uznala Cibuľove zásluhy s primeraným oneskorením. Veď, ako vieme, nik nie je doma prorokom. Vlani prevzal vysoké štátne vyznamenanie in memoriam z rúk prezidentky Zuzany Čaputovej jeho syn David.

Facuna na komplexné zhodnotenie a ocenenie svojich zásluh stále iba čaká. Pred jedenástimi rokmi dostal od ministra obrany SR vďaka publicite v denníku Pravda in memoriam pamätnú medailu za účasť v boji proti fašizmu a za oslobodenie vlasti. Medailu prevzal jeho syn Václav.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Rómovia v Československu #Rómovia #nacionalizmus #nacionalisti