Zrúti sa režim v Československu? CIA pripúšťala, že nepadne

Po brutálnom potlačení študentskej demonštrácie v Prahe večer 17. novembra 1989 sa Československo ocitlo v stredobode pozornosti americkej tajnej služby. Pochopiteľne, pretože nastal dramatický vývoj, na začiatku ktorého ešte vôbec nebolo jasné, kto vyhrá, alebo či sa to neskončí nejakou remízou.

10.06.2021 06:00
Václav Havel, ZŤS Martin, návšteva Foto:
Po páde komunistického režimu sa stal československým prezidentom Václav Havel. Federálne zhromaždenie ho do funkcie zvolilo 29. decembra 1989. Snímka je z roku 1990, keď navštívil podnik ZŤS Martin, kde sa v jedálni naobedoval so zamestnancami.
debata (101)

CIA po troch desaťročiach odtajnila časť archívnych dokumentov, ktoré sa venovali československému dianiu v kľúčových dňoch na sklonku roku 1989. Všetky správy dostali pečiatku prísne tajné.

Video
Slovenská ľavica 2021 - 2. časť diskusnej relácie.

V pondelok 20. novembra 1989 prišla z Prahy do ústredia CIA informácia o najnovších udalostiach. Počet účastníkov piatkovej demonštrácie bol odhadovaný na 50-tisíc. V sobotu sa podľa depeše zhromaždilo okolo 2-tisíc ľudí na Václavskom námestí na mieste, kde polícia údajne zabila 20-ročného študenta. V nedeľu sa akcia zopakovala, odhad znel zhruba 30-tisíc zúčastnených.

Posledná rozlúčka s vysokoškolákom (tvrdenie o smrti sa nakoniec ukázalo byť nepravdivé) sa mala premeniť na vlnu odporu. „Popredný disident Václav Havel povedal, že pohreb študenta by mal byť manifestáciou proti režimu.“ V odtajnenej prísne tajnej depeši je vybielené meno človeka, ktorému to povedal. Zjavne išlo o spolupracov­níka CIA.

Americká rozviedka na druhej strane zistila, že hlavný ideológ Komunistickej strany Československa (KSČ) Jan Fojtík rokoval v Moskve a zdôveril sa, že treba zmeniť postoj k obrodnému procesu Pražskej jari a prehodnotiť názor na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968.

CIA sa tiež dozvedela (asi od informátora z radov KSČ), že umiernené krídlo strany bude požadovať výrazné reformy. Súviselo to s plánovaným plénom KSČ v polovici decembra. Pokiaľ išlo o správu o zabitom študentovi, tajná služba usudzovala, že zodpovednosť sa bude hádzať na plecia generálneho tajomníka strany Miloša Jakeša, šéfa pražskej organizácie KSČ Miroslava Štěpána a Fojtíka.

Asi rozoženú protesty, Jakeša potom nahradia

V utorok 21. novembra CIA rozoberala možné scenáre najbližšieho vývoja. Z analýzy vyplýva, že nepovažovala za isté, že masy Čechov a Slovákov, ktoré sa rozhýbali, napokon naozaj zvalcujú totalitný režim. CIA predpokladala, že KSČ bude prinútená urobiť ústupky, ale zároveň varovala pred novým násilím. „Čelní predstavitelia strany by sa mohli snažiť získať čas tak, že rozkážu polícii, aby rozohnala demonštrácie, a využijú ho na to, aby prinútili Jakeša odstúpiť.“ Nazdávala sa tiež, že politbyro obetuje ministra vnútra Františka Kincla a Štěpána.

CIA, ktorá sa odvolávala na Havla, napísala, že do zvolaného generálneho štrajku sa zapoja zamestnanci mnohých tovární aj baníci. Ako však vyhodnocovala tento protest v spojitosti s možným použitím sily, o ktorom sa zmienila? „Potlačenie ďalšej demonštrácie by pravdepodobne zväčšilo štrajk zvolaný na 27. novembra.“

Popredný disident Václav Havel povedal, že pohreb študenta by mal byť manifestáciou proti režimu.
z tajnej správy CIA 20. novembra 1989

V závere tejto depeše sa CIA prikláňala k tomu, že v mrazivom novembri sa Československo vráti k Pražskej jari spred viac ako dvoch desaťročí: „Uprednostní sa komunistický reformný režim, zrejme s účasťou komunistických predákov z roku 1968, s ktorými údajne Moskva nadviazala kontakt toto leto.“

Ako je známe, policajné pelendreky a vodné delá sa na námestia či do ulíc nevrátili. KSČ už len ustupovala. CIA informovala 29. novembra v zmysle, že pád režimu je nezadržateľný. Federálny premiér Ladislav Adamec sľúbil vypustiť článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti z ústavy a vytvoriť vládu zloženú aj z nominantov opozície. Podľa CIA bolo dôležitou úlohou demokratických síl dohodnúť sa s komunistami na harmonograme spojenom s prvými slobodnými parlamentnými voľbami. „Zdá sa, že KSČ nie je schopná zastaviť rýchlu liberalizáciu.“ Americká rozviedka to uviedla zvlášť preto, že už priveľa jej členov súhlasilo s požiadavkami demokratov. Vybielený informátor upozornil, že keby tvrdé jadro KSČ odmietlo prijať zásadné zmeny, reformné krídlo by založilo politickú stranu, ktorá by v budúcom roku kandidovala v slobodných voľbách. (Uskutočnili sa v júni 1990.)

Vladimír Clementis Čítajte viac Tajná správa CIA: Clementisa chceli oslobodiť. Stalin bol proti

Havel sa komunistom vôbec nepozdával

Keď CIA 15. decembra vypracovala správu o spôsobe výberu budúceho prezidenta, poukázala na rôzne zákulisné hry. Poznamenala, že dohoda medzi Občianskym fórom a KSČ ešte neexistuje. Obe strany sa zatiaľ iba zhodli, že o novej hlave štátu sa rozhodne do 24. januára 1990.

Vybielený zdroj informoval, že reformné krídlo KSČ, ktoré má približne 50-tisíc členov, presadzuje priame prezidentské voľby. Depeša sa zmienila o štyroch favoritoch, ktorými boli Alexander Dubček, Václav Havel, Čestmír Císař známy z obdobia Pražskej jari a reformný ekonóm Valtr Komárek.

Spor o to, ako vybrať nového lídra na Pražskom hrade, CIA hodnotila ako významný zápas o podobu ďalšej demokratizácie. Upozornila, že Občianskemu fóru ide o to, aby sa prezidentom stal človek, ktorý bude hrádzou proti možným mocenským hrám KSČ. Vybielený informátor uviedol, že komunisti chcú jednoznačne zatarasiť Havlovi cestu na Hrad a snažia sa o niekoho oveľa prijateľnejšieho z ich pohľadu.

Mimochodom, správa so skorším dátumom z 9. decembra obsahovala zistenia CIA o zmene Havlovho názoru na funkciu prezidenta. Informovala, že už je ochotný slúžiť ako hlava štátu. „Havel odmietal stať sa prezidentom, ostatní opoziční predáci ho pravdepodobne presvedčili, aby išiel do ringu, pretože podozrievajú bývalého premiéra Adamca, že chce získať tento post.“ (Adamec podal demisiu 7. decembra, na čele vlády ho nahradil Marián Čalfa.)

O nástupcovi Gustáva Husáka, ktorý abdikoval 17. decembra, nakoniec nerozhodovali občania, ale Federálne zhromaždenie. Členovia Snemovne ľudu a Snemovne národov na spoločnej schôdzi 29. decembra zvolili Havla za prezidenta jednomyseľne.

© Autorské práva vyhradené

101 debata chyba
Viac na túto tému: #CIA #Československo #Václav Havel #17. november 1989