Bičom aj cukrom proti korupcii. Nedá sa zničiť, tvrdia historici

V starom Egypte by za branie úplatku odťali prinajmenšom prst, ak nie celú ruku. V starom Ríme bola za to smrť. Niekde korupčníkov pálili zaživa, inde štvrtili alebo topili vo vode, a čínsky cisár ich dával variť v oleji. Výsledok? Ostatných úplatných úradníkov to na istý čas odstrašilo, ale už onedlho sa všetko vrátilo do starých koľají. Korupciu nemožno zničiť, tvrdia historici. Najnovšie sa o to pokúša Matovičova-Hegerova vláda na Slovensku.

17.07.2021 07:00
poprava, sredovek, úplatky, korupcia Foto:
V stredovekej Európe sa úplatkárstvo trestalo smrťou. Často sa konali verejné popravy. (Ilustračná snímka je z nakrúcania historického filmu na Ukrajine.)
debata (13)

V starorímskom práve bol pojem korupcia prvýkrát fixovaný aj právne. V Zákone dvanástich tabúľ z 5. storočia pred n. l. sa vyskytuje latinské slovo corrumpere, ktoré okrem iných významov znamená aj podplatiť. „Sudca alebo sprostredkovateľ, ktorí boli usvedčení z brania úplatku, majú byť odsúdení na trest smrti,“ stálo na deviatej tabuli.

Predstavme si tento paradox: v štáte, kde prvýkrát začali zákonom stíhať korupciu, sa neskôr stalo podplácanie sudcov a voličov samozrejmosťou, ktorú si nikto nevšímal.

To sa už písal nový letopočet a rímske zákony umožňovali verejným funkcionárom prijímať dary do sumy 100 aureov ročne. (Pre porovnanie: rímsky legionár dostával ročne 12 a robotník 15 aureov.)

V stredoveku sa rozlišovalo medzi darom verejným a tajným. Ten druhý mal spravidla podobu peňazí. Všetky dary sa však brali ako čosi prirodzené, bola to vtedy bežná prax. Aspoň v tunajších zemepisných končinách.

Levočský notár Filip Queschin musel v roku 1579 prisahať, že pri svojom rozhodovaní „nebude prihliadať ani na dary“. Ale práve z konca 16. storočia pochádza aj podobenstvo „podmastiť ruky“ označujúce poskytnutie daru ako úplatku.

„Úplatok sa na rozdiel od bežného daru dával tajne a vo forme peňazí. Starosť o vlastnú rodinu, priateľov či klientov sa považovala za morálnu povinnosť,“ vysvetľuje Blanka Szeghyová z Historického ústavu SAV.

Jej kolega Peter Šoltés upozorňuje, že v uhorskej súdnej praxi sa obyčaj obdarúvať sudcu pred začiatkom súdneho pojednávania udržala až do prvej tretiny 19. storočia. Pritom dary sa prijímali od žalujúcej i obžalovanej strany, čo vtedy umožňovali aj platné zákony. Príčina? Platy sudcov a úradníkov štátnej správy boli veľmi nízke.

Uhorsko nebolo v tomto ohľade výnimkou. Aj vo Francúzsku boli vtedy zakázané iba dary „vyššej hodnoty“. Čo sa týka „menších darov“, bolo by vraj neľudské a znakom pohŕdania ich neprijať. Ostávalo však záhadou, čo je väčšie a čo menšie.

Niekde platí prezumpcia viny

Iná prax vládla a dodnes vládne v severoeurópskych krajinách. „Akákoľvek korupcia v štátnom a verejnom sektore tam nie je možná,“ hovorí jazykovedec Ľubomír Ďurovič, ktorý pred 50 rokmi emigroval do Švédska a ešte donedávna prednášal na tamojších univerzitách. „Napríklad ,dať' lekárovi – to tam neexistuje!“ zdôrazňuje.

Potvrdzuje to aj každoročne uverejňovaný tzv. index vnímania korupcie. V rebríčku 180 štátov sveta sú medzi absolútnou špičkou Švédsko, Dánsko, Nórsko, Island a Fínsko. Čo ich spája okrem zemepisnej polohy? Sú to všetko protestantské krajiny. Ďalšie, prevažne protestantské Nemecko, Švajčiarsko a Holandsko, sa pohybujú v prvej desiatke tohto rebríčka.

Niektorí uznávaní experti (napríklad profesor Daniel Treisman z Kalifornskej univerzity) považujú prevahu protestantského vierovyznania v tej-ktorej krajine za jeden z najdôležitejších faktorov znižujúcich mieru korupcie. Pripisuje to osobitnému étosu práce, ktorý hlása protestantizmus. Z neho potom vyrastajú kultúrne hodnoty a normy. Nepoctivá práca a neoprávnené výhody sú s nimi v príkrom rozpore.

Nie prokurátor má v Singapure dokazovať vinu obžalovaného, ale sám obžalovaný musí pred súdom dokázať, že sa ničoho nezákonného nedopustil.

Zjavne to neplatí paušálne. Bavorsko je prevažne katolícke a tiež sa môže pochváliť nízkou mierou korupcie. Alebo aj Nový Zéland. Či tiež Singapur a Hongkong, kde dominujú iné náboženstvá, no dlhodobo majú skvelý index vnímania korupcie (najmä v porovnaní so Slovenskom). Tam zase zohráva rozhodujúcu úlohu prítomnosť anglosaského právneho systému, tvrdí Triesman. Všetky spomínané krajiny boli kedysi britskými kolóniami. (Mimochodom, samotná Británia skončila vlani na solídnom 12. mieste).

Singapur s väčšinovým budhistickým náboženstvom získal nezávislosť v roku 1965. Po britských kolonizátoroch zdedil pomerne efektívny Úrad pre vyšetrovanie korupčných praktík. Krajina bola napriek tomu skrz-naskrz prepletená úplatkárstvom a klientelizmom. Reformy premiéra Lee Kuan Yewa však priniesli plody už o niekoľko rokov. Zvýšila sa nezávislosť súdneho systému, prudko rástli platy vládnych úradníkov i sudcov, sprísnili sa tresty za prijímanie úplatkov.

V súčasnosti sa na Slovensku veľa hovorí a píše o porušovaní ústavného princípu prezumpcie neviny. Singapur zaviedol pri vyšetrovaní korupčných prípadov opačný princíp: nazvali ho prezumpciou korumpovanosti. Nie prokurátor má dokazovať vinu obžalovaného, ale sám obžalovaný musí pred súdom dokázať, že sa ničoho nezákonného nedopustil. V opačnom prípade hrozí žalár a v extrémnych prípadoch trest smrti. (V Singapure dodnes popravujú, ale už len za drogové delikty).

Ďalší princíp „padni, komu padni“ nová vláda nielen deklarovala, ale sa ním aj riadila. „Ak chcete poraziť korupciu, musíte byť pripravení poslať do väzenia nielen svojich priateľov, ale aj rodinu,“ podčiarkol Lee. Singapur sa za polstoročie stal ázijským tigrom, mnohí mu však vo svete vyčítajú, že svojimi prísnymi zákonmi porušuje ľudské práva.

Legislatíva EÚ nepustí

Hongkong ešte pod britskou správou (do roku 1997) postupoval v potieraní korupcie podobne ako Singapur. V 70. rokoch zistili, že vyše 90 percent úradníkov štátneho aparátu prijíma úplatky. Nasledovali zásadné zmeny v právnom systéme vrátane zriadenia špeciálnej Komisie pre boj s korupciou podriadenej priamo gubernátorovi a vybavenej širokými právomocami. Mohli držať za mrežami podozrivého, kým sa nevyjasnili všetky okolnosti jeho prípadnej účasti na korupcii.

Už v prvom roku pôsobenia dostali takto do vyšetrovacej väzby 220 korupčníkov, čo je na 5-miliónový Hongkong vysoký údaj. Vrátane šéfa polície. Pokúsil sa síce zachrániť útekom do Londýna, ale odtiaľ ho onedlho vydali.

Pre úradníkov podozrivých z úplatkárstva prestal platiť princíp prezumpcie neviny. Každý musel dokázať, že majetok získal zákonnou cestou. V opačnom prípade nasledovalo uväznenie, zmrazenie účtov, súd, strata slobody až na 15 rokov a konfiškácia majetku, ktorého hodnota prevyšovala príjmy obžalovaného.

Ľudovít Makó Čítajte aj Makó: Odhalil som celý systém. Prekračovalo to už všetku mieru

A čo s tými, ktorí dávali úplatky? Zaručili im beztrestnosť, ak sa podplácania dopúšťali v dôsledku od nich nezávislých príčin. Ak sa napríklad podnikateľ nemohol oficiálnou cestou domôcť od úradov nejakého povolenia v súvislosti so svojím biznisom a uchýlil sa k vyplateniu určitej „provízie“ úradníkovi, nehrozil mu žiaden trest. Vďaka tomu sa obete korupcie neobávali upozorňovať vyšetrovateľov na podobné praktiky. Korupčné kauzy sa odvtedy častejšie dostávali do médií a zelenú mala aj investigatívna žurnalistika.

Tento protikorupčný systém sa v Hongkongu zachoval aj po jeho prechode pod čínsku správu. Na rozdiel od iných provincií Číny sa však v Hongkongu neuplatňuje voči korupčníkom najťažší trest, čiže poprava. Napriek tomu za tri desaťročia (do roku 2004) korumpovanosť štátneho aparátu poklesla z 94 percent na 2 až 3 percentá. Vlani sa Hongkong podľa indexu korupcie nachádzal na 11. mieste, kým Slovensko až na 60. mieste.

Príklad Singapuru a Hongkongu zvádza aj niektorých európskych politikov a právnikov preberať ich skúsenosti s bojom proti korupcii. Napríklad Miloš Zeman krátko po nástupe do funkcie prezidenta Českej republiky vyhlásil: „Platí prezumpcia neviny, pre bežného občana je posvätná a nedotknuteľná. Ale pre politika musí platiť prezumpcia viny, lebo má byť bez akýchkoľvek podozrení.“

Lenže európska legislatíva a ústava členského štátu EÚ niečo takéto vylučuje.

Popravy nie sú riešením

A čo Čína s jej pravidelnými popravami korupčníkov? Koncom januára tohto roku popravili zastrelením aj Laj Siao-mina, bývalého šéfa jednej z najväčších čínskych investičných spoločností. „Zobral mimoriadne veľa úplatkov (v prepočte 220 miliónov eur – poz. red.), spoločenské dôsledky tohto zločinu boli zvlášť závažné,“ uvádzalo sa v zdôvodnení rozsudku Najvyššieho ľudového súdu.

Boj s korupciou začal už otec čínskych reforiem Teng Siao-pching, na novú úroveň ho dostal pred desiatimi rokmi súčasný prezident Si Ťin-pching. Vyhlásil vojnu nielen malým rybám, ale aj veľkým, alebo povedané na čínsky spôsob „muchám“ aj „tigrom“. Stranícki funkcionári a ľudia z vrcholnej politiky stratili predchádzajúcu kriminálnu imunitu. Pred súdom skončil bývalý šéf bezpečnosti, bývalý člen stáleho výboru politbyra i bývalý podpredseda centrálnej vojenskej komisie.

Napriek drastickým opatreniam korupcia neprestáva nahlodávať vládnucu stranu i čínsku spoločnosť. V platnosti ostávajú slová, ktoré Si Ťin-pching povedal ešte na začiatku kampane v roku 2012: „Ak nevyriešime túto záležitosť, môže sa stať osudnou pre stranu a dokonca spôsobiť jej pád a pád štátu.“

Martin Ribár Čítajte aj Advokát Ribár: Akoby som šiel na popravu. Súd ho nechal na slobode

Podľa indexu vnímania korupcie sa Čína vlani stále nachádzala až na 78. mieste. Je teda otázne, či podobne tvrdá represia môže byť liekom na takýto závažný spoločenský neduh. Nehovoriac už o tom, že demokratické štáty si ju jednoducho nemôžu dovoliť. Navyše americký výskumník Linjing Wang prišiel pred niekoľkými rokmi po analýze konkrétnych údajoch so senzačným zistením: tie štáty USA, ktoré majú prísnejšie tresty za korupciu, vykazujú väčšiu mieru korupcie.

„Represia je dôležitá, ale ešte dôležitejšia je prevencia,“ tvrdí Gunnar Stelter, ktorý v rokoch 2009 – 2016 viedol protikorupčný úrad vo Švédsku. Deťom treba odmalička vštepovať rešpekt k zákonným normám. A u dospelých trvať na dobrej platobnej morálke a na každoročných majetkových priznaniach. Mimochodom, v škandinávskych štátoch sú tieto priznania verejne dostupné už od 19. storočia, v Nórsku dokonca od roku 1814!

Okrem toho tam každému musí byť jasné, že nie je nedotknuteľný. Ani keď je členom kráľovskej rodiny. Stelter pred desiatimi rokmi vyšetroval okolnosti svadobnej cesty princeznej Victorie a princa Daniela. Vyšlo najavo, že ju financoval jeden švédsky multimilionár. Medové týždne trávili na jeho luxusnej jachte vo francúzskej Polynézii. Bol z toho veľký škandál, nakoniec však vyšetrovanie odložili.

Vo Švédsku podobne ako napríklad aj v Izraeli sa už takmer nevyskytuje „drobná korupcia“ (v zdravotníctve, školstve, sociálnych službách, na nižších úrovniach verejnej správy). Môžu za to vďačiť vysokej životnej úrovni, znesiteľným rozdielom medzi sociálnymi skupinami, tradíciám aj mentalite. Ale s „veľkou korupciou“ majú i tam problémy. Jednoducho, veľká kopa pýta viac. Ak je výška úplatku horibilná, pokušeniu odolá máloktorý verejný činiteľ.

Na Slovensku sú však úplatkárstvom zamorené všetky sféry života. Predchádzajúce vlády sa spoliehali na programy prevencie, ktoré zostávali zväčša na papieri. Tá súčasná stavila, ako sa zdá, najmä na represiu. Ako vtedy, tak aj dnes sa málo dbá na vytváranie prostredia, ktoré by ľudí nepodnecovalo ku korupčnému správaniu. Ale iba tak možno korupciu zmierniť. Lebo zničiť sa ju nepodarí asi nikdy.

smrť, vražda, mŕtvola Čítajte aj Ministerstvo spravodlivosti USA obnovilo moratórium na federálne popravy

Rumunsko – náš vzor?

Rumunský príbeh boja proti korupcii v niečom pripomína slovenský, ktorý sa však iba rozbieha. Už preto stojí za pozornosť i jeho pokračovanie.

Rumunsko vystupňovalo svoje protikorupčne ťaženie najmä od roku 2006, čo súviselo s jeho vstupom do EÚ. Brusel dal Bukurešti podmienku, aby skoncovala s povesťou krajiny ako najviac skorumpovanej na kontinente. Odvtedy sa pred súd a za mreže dostali stovky vládnych úradníkov, policajtov, prokurátorov a sudcov.

Na čelo generálnej prokuratúry sa postavila mladá Laura Kövesiová. Pri honbe na ľudí podozrivých z korupcie sa využívali informácie spravodajskej služby, tajné odpočúvanie, kamerové záznamy, výpovede kajúcnikov.

Potom prišlo aj na politikov. V novembri 2012 uväznili bývalého premiéra, sociálneho demokrata Adriana Nastaseho. Krátko pred zatknutím sa pokúsil o samovraždu. Už v roku 2014 úrad stíhal dvoch exministrov, piatich poslancov a desiatky starostov. O rok neskôr Kövesiová vyšetrovala dokonca 12 členov parlamentu a ministrov, pričom jedného brali do väzby priamo z ministerského kresla.

V rokoch 2006 – 2017 bolo v Rumunsku uväznených pre podozrenie z korupcie 72 členov najvyššieho zákonodarného zboru a toľko bývalých ministrov, že by spolu dokázali zostaviť vládu!

V zahraničí sa o Kövesiovej hovorilo v superlatívoch, doma sa však stala jednou z hlavných polarizujúcich postáv. Najmä z radov opozície zaznievali hlasy, že viaceré obvinenia boli politicky motivované. Ale ozval sa aj Európsky súd pre ľudské práva. Rumunsko kritizoval, že v boji proti korupcii to preháňa, keď zriadením špeciálneho orgánu už kontroluje aj sudcov. Kde je potom nezávislosť súdov?

Po voľbách v roku 2017 prišli k moci v Bukurešti znovu sociálni demokrati a pokúsili sa dekriminalizovať viacerých uväznených. Zároveň revidovali prísne zákony namierené proti korupcii. Reakciou boli masové protesty organizované najmä Rumunmi žijúcimi alebo pracujúcimi v zahraničí.

Kövesiová sa medzitým stala vôbec prvou hlavnou prokurátorkou EÚ. A Rumunsko sa naďalej pohybuje na chvoste spoločnej Európy, čo sa týka indexu korupcie.

operácia, krv, Čítajte aj V Bulharsku vypukol škandál. Štátne nemocnice mali robiť nelegálne transplantácie orgánov pre bohatých

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #korupcia #úplatky #úplatkárstvo