Keď mocní dovolenkujú, treba si dávať pozor

Opäť sa začínajú parlamentné prázdniny. Mnohí politici zmiznú z očí a ľudia budú radi, že majú od nich aspoň pár týždňov pokoj. Ďalší im však budú chýbať. Ale tak to bolo asi odjakživa. Alebo nie?

, 30.07.2021 06:00
Častá-Papiernička, účelové zariadenie SNR Foto:
Účelové zariadenie slovenského parlamentu v Častej-Papierničke na snímke z leta 1998.
debata (11)

Nepôjdeme ďaleko do minulosti, obmedzíme sa len na 20. storočie. Na letné prázdniny odchádzali aj politici prvej, čiže medzivojnovej Československej republiky, a to spravidla v júli alebo v auguste. Oddychovať išli ministri, členovia parlamentu, často aj prezident.

„Keď je parlament na dovolenej a keď sa zjavia v novinách správy, že ten alebo onen minister išiel letovať a nebude odpovedať ani na korešpondenciu, tak to už máme v novinách ogurkovú sezónu," písal začiatkom augusta 1932 komentátor Slovenského denníka. (Ako vidieť, „dovolená", „letovať" či „ogurka" patrili vtedy medzi spisovné slová).

Senátori, ministri aj premiéri sa skutočne usilovali odstrihnúť od práce a od svojich úradov. Chceli byť len s rodinami a s priateľmi. Spravidla nedali na známosť, kde sa chystajú dovolenkovať. Slovák Milan Hodža, československý premiér v rokoch 1935 – 1938, nebol v tomto ohľade výnimkou: „Po dobu dovolenej predsedu vlády nebude úradovať ani jeho osobný sekretariát. Návrat z dovolenej bude ohlásený v dennej tlači," informovala tlačová agentúra ČTK 10. júla 1936.

Všade v prírode je krásne, ale v Topoľčiankach je najkrajšie.
Tomáš G. Masaryk, prvý československý prezident

Dovolenkovali vtedajší „papaláši" aj v zahraničných letoviskách? Určite áno, obľúbená bola najmä francúzska Riviéra, len sa o tom nepísalo.

Desať rokov po vzniku ČSR sa rozšírilo hnutie pod heslom Poznávaj svoju domovinu. Uprednostňovali sa teda tuzemské destinácie. Významne k tomu prispela masívna reklamná kampaň Československých štátnych kúpeľov. Médiá prinášali o nich propagačné reportáže. Napríklad obrázkový časopis Nový svet prirovnal kúpele Brusno ku Karlovým Varom.

Piešťanom nebolo treba robiť osobitnú reklamu, stačilo oznámiť, že ich navštívili prominentní zahraniční hostia: bulharský kráľ Boris, albánsky panovník Zogu či talianska princezná Henrietta. Domáci politici však mali byť vzorom vlastenectva, preto Hodža sa vybral do Luhačovíc, jeho stranícky kolega Antonín Švehla (trojnásobný premiér v období rokov 1922 – 1929) pobudol v tatranských klimatických kúpeľoch.

Keď sa však v štáte prihodilo niečo nepredvídané, musel vrcholový politik – podobne ako je to dnes – prerušiť dovolenku a vrátiť sa do úradu. V opačnom prípade sa stával terčom verejnej kritiky Dôvodom mohli byť živelné pohromy, ako napríklad rozsiahle povodne v auguste 1925 v južných a stredných Čechách. Vtedy opozičné médiá žiadali dokonca mimoriadne zvolanie parlamentu, ktorý bol, pravdaže, na prázdninách.

Jediný, voči komu si také niečo nedovolili, bol prezident. Tomáš Garrigue Masaryk, človek, ktorý mal status „tatíčka osloboditeľa". Ako dovolenkoval?

Najkrajšie je v Topoľčiankach

Prvý československý prezident najradšej letoval na zámku v Topoľčiankach. Prvýkrát tam pricestoval 28. júla 1923 v salónnom vlaku a s celou rodinou. Dcéra Alice tam otvorila poradňu pre budúce mamičky a tešila sa veľkej obľube.

Naposledy prišiel prezident do Topoľčianok 17. augusta 1933. „Všade v prírode je krásne, ale v Topoľčiankach je najkrajšie," povedal pri tejto príležitosti a zhrnul tým pocit zo svojich deviatich tunajších pobytov.

O rok neskôr, keď už mal Masaryk 84 rokov, zvolili ho za prezidenta štvrtýkrát. Bez ohľadu na to, že len tri týždne predtým mal záchvat mozgovej mŕtvice. Jeho osobný lekár Adolf Maixner upozorňoval ešte pred voľbou, že prezident prestal hovoriť po česky, uprednostňuje angličtinu, oslepol na ľavé oko a nedokáže sa podpísať. Napriek tomu parlament hlasoval zaňho „v záujme stability štátu".

Masaryk už nemohol ani cestovať a zdržiaval sa zväčša v Lánoch pri Prahe, kde sa oňho až do smrti v septembri 1937 starali najlepší lekári. Za nového prezidenta medzitým zvolili Edvarda Beneša, ktorý v lete občas zavítal aj do Topoľčianok.

Mimochodom, stávalo sa dokonca, konkrétne v USA, že práve dovolenka bola pre hlavu štátu osudnou. Napríklad prezident Franklin D. Roosevelt zomrel uprostred nej 12. apríla 1945 krátko po tom, čo sa vrátil z Jaltskej konferencie. Ďalší, v poradí 34., prezident USA Dwight Eisenhower, na dovolenke odpadol a nešlo ho oživiť. Prihodilo sa mu to pri golfe 23. septembra 1955. Lekári diagnostikovali ťažký infarkt. V nemocnici sa potom liečil celých sedem týždňov.

Život prezidenta Johna F. Kennedyho ukončila v novembri 1963 guľka atentátnika. Bolo to pre zmenu cestou na dovolenku, ktorú mal stráviť na texaskom ranči viceprezidenta Lyndona Johnsona. Zastavil sa však ešte v Dallase, kde ho vrah ho zasiahol do hlavy, keď sa viezol v limuzíne so stiahnutou strechou. (Johnson sa stal podľa ústavy novým šéfom Bieleho domu ešte v ten istý deň.)

Podobná mocenská zmena sa stala 40 rokov predtým. Viceprezident Calvin Coolidge musel v auguste 1923 svoju dovolenku v rodinnej usadlosti prerušiť. Dôvod? Náhle úmrtie 30. prezidenta USA Warrena Hardinga.

Možno sa čudovať, že niektorí politickí lídri sa potom dovolenkám vyhýbali? Alebo menili svoje letné sídla na nedobytné pevnosti?

Jeden príklad za všetky: Nacistický vodca Adolf Hitler dal po nástupe k moci prebudovať malú vidiecku usadlosť Wachenfeld, kde predtým trávil dovolenky (a písal Mein Kampf ) na opevnený a prísne strážený horský zámok. Bol súčasťou rozsiahleho areálu s mnohými bunkrami nedostupného Orlieho hniezda v južnom Bavorsku.

Pučom a inváziám sa darí v lete

V diktatúrach alebo autoritárskych režimoch sa vládcovia neradi vzďaľovali do letných rezidencií aj z iných dôvodov. V prezidentských palácoch sa počas ich neprítomnosti kuli pikle, ktoré neraz vyústili do prevratu. Presne to sa stalo v roku 1964 sovietskemu lídrovi Nikitovi Chruščovovi.

Na dovolenku sa vybral až v októbri, ale do teplých krajov v abcházskom letovisku Picunda. V Moskve sa medzitým zišlo politbyro a Michail Suslov, sivá eminencia Kremľa, vystúpil s požiadavkou zosadiť Chruščova. Zámienkou sa mala stať jeho nepremyslená, až dobrodružná, politika v agrárnom sektore. Organizátori palácového puču sa mohli oprieť o podporu vedenia KGB, jeho vtedajšieho šéfa Vladimira Semičastného.

Dodnes je záhadou, prečo Chruščov nedbal na varovania svojich priateľov, neprerušil dovolenku a neletel do Moskvy urobiť poriadok. Počkal si až na výzvu, aby sa neodkladne dostavil na mimoriadne zasadnutie politbyra, na ktorom na neho zaútočil jeho „korunný princ“ Leonid Brežnev a vyčítal mu nielen zlyhania v poľnohospodárskej politike, ale prakticky vo všetkom. Chruščov sa bránil, ale akosi chabo. Zosadili ho.

Čosi podobné sa malo zrejme zopakovať v auguste 1991. Prezident Michail Gorbačov, duchovný otec sovietskej perestrojky, vtedy dovolenkoval s rodinou na Kryme pri mestečku Foros. Postavili mu tam novú letnú rezidenciu s názvom Zarja. Od 18. augusta sa zrazu ocitol v izolácii a moc v krajine prevzali členovia Štátneho výboru pre výnimočný stav vedení viceprezidentom Gennadijom Janajevom. Podľa jedných historikov to bol pokus o puč, podľa iných zle inscenované divadelné predstavenie. Dosť na tom, že po mohutných pouličných protestoch v Moskve a Leningrade sa Gorbi vrátil do Moskvy, aby sa znovu ujal vlády, a nepodarení „pučisti" rezignovali.

Medzitým si však posilnil postavenie Boris Jeľcin, ktorý sa v kritických chvíľach postavil za Gorbačova. Postupne ho však odstavil od moci a súperenie oboch politikov viedlo v konečnom dôsledku už v decembri 1991 k rozpadu Sovietskeho zväzu.

Boris Kollár Čítajte aj Kam sa stratil z parlamentu Boris Kollár? Podľa Fica zmizol na dovolenku

Obdobie letnej uvoľnenosti je zrejme považované za najvhodnejšie nielen na rôzne vnútroštátne prevraty, ale aj na geopolitické zvraty. Obe svetové vojny sa predsa začali v dovolenkovom období: koncom júla a začiatkom septembra. Vojnoví stratégovia zrejme berú pri svojom plánovaní do úvahy aj kondíciu mocenských štruktúr protivníka v kritickom čase, jeho schopnosť reagovať a mobilizovať sily.

Nebola predsa náhoda, že vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa naplánovali v Moskve na 21. augusta. Pri výbere termínu sa zrejme prihliadalo okrem iného aj na to, že bude hlavná dovolenková sezóna. A že aj tí z československých vrcholových politikov, ktorí si do pamätnej schôdzky v Bratislave (3. augusta 1968) nijaký relax nedovolili, si po nej určite zoberú voľno.

A čo sa stalo? Nielen desaťtisíce Čechov a Slovákov si vypočuli prvé správy o vpáde spojeneckých vojsk do ich vlasti na dovolenke v zahraničí. Oddychoval tam aj šéf diplomacie Jiří Hájek, vicepremiér pre ekonomiku Ota Šik a ďalší vládni predstavitelia či ostatní politici. Doma zostali predovšetkým tí, ktorí cudzie vojská pozvali a podľa dohodnutého scenára mali zostaviť prechodnú „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu". Ibaže dovolenku si nevybrali ani viacerí reformní členovia politického vedenia krajiny vrátane Alexandra Dubčeka, Oldřicha Černíka, Josefa Smrkovského a ďalších, ktorí potom v nočnom vyhlásení odsúdili okupáciu.

Sovietski výsadkári ich v Prahe nadránom zatkli a na príkaz z Moskvy letecky transportovali na nútenú „dovolenku" do ZSSR. Bol to vlastne únos s následnou internáciou. Dva dni a dve noci ich najprv zadržiavali v horských chatách neďaleko Užhorodu. Stojí za zmienku, že o čosi skôr, keď bol Chruščov ešte šéfom Kremľa, chodil tam poľovať.

Sovietske „dače" po našsky

Ako a kde dovolenkovali vrcholoví československí politici po prevrate v roku 1948? „Prvý robotnícky prezident" Klement Gottwald sa dva razy objavil aj v Topoľčiankach, v roku 1951 však dal tamojší zámok previesť do majetku odborov. (Patrí im dodnes). Neskôr oddychoval v Lánoch.

V ďalších rokoch chodili prví tajomníci a prezidenti, ale aj nižší komunistickí funkcionári, dovolenkovať najmä do Sovietskeho zväzu. Zoznámili sa tam so systémom štátnych a straníckych „dačí", ktorý potom začali napodobňovať doma.

V roku 1963 vznikol vo Vystrkove pri Orlíku rekreačný komplex pre vyššiu stranícku nomenklatúru. Mal rozlohu 470 hektárov, tenisové kurty, krytý bazén a v okolí poľovný revír pre vyvolených. Areál nebol zakreslený v katastrálnych mapách.

Vilu hlavy štátu prísne strážili, prezident a prvý tajomník komunistickej strany Antonín Novotný trávil voľný čas hraním mariáša. Na Orlíku sa dvakrát rekreoval aj Dubček s rodinou. Po rokoch spomínal: „Byť pozvaný a hrať pri jednom stole s prvým tajomníkom, uprostred obrovského pivného stola postaveného pred vilou bolo cieľom jeho družiny. Ja karty nehrám…"

Vysoké Tatry Štrbské Pleso Čítajte aj Dovolenkuj doma, zachrániš pracovné miesto? Krajniak ukázal nový projekt na podporu ekonomiky a turizmu

Neskôr na Orlík chodievali aj ďalší prezidenti a prví, respektíve generálni tajomníci. Miloša Jakeša na Orlíku zastihli búrlivé udalosti 17. novembra 1989. Práve tam oddychoval. Naposledy…

Po nežnej revolúcii tamojšie pozemky reštituovala rodina Schwarzenbergovcov. Budovy zostali nejaký čas v rukách štátu, potom ich však privatizovali českí podnikatelia vrátane vtedajšieho šéfa podsvetia Františka Mrázka.

Na Slovensku si ústredný výbor strany dal v polovici 60. rokov postaviť oveľa skromnejšie rekreačné stredisko na Bielej skale pri Modre. Vtedy tam vznikla aj známa zvernica ako vyhradený poľovný revír. Dnes je areál prístupný verejnosti.

V roku 1975 začalo slúžiť slovenským potentátom ďalšie rekreačné stredisko, v Častej-Papierničke. V súčasnosti je to účelové zariadenie NR SR, ktorá medzitým dala pristaviť krytý bazén. V ostatných rokoch sa v Papierničke okrem poslancov a ďalších politikov môžu ubytovať aj bežní dovolenkári.

Slovenskí prezidenti však stále nemajú svoju rezidenciu ani letné sídlo…

turistika, turista, dovolenka, malá fatra, cestovanie Čítajte aj Vziať si dovolenku je pre viac ako polovicu ľudí problém

Na Kryme sa oddych spájal s politikou

Po roku 1948 najvyšší československí predstavitelia dovolenkovali zvyčajne na Kryme. Polostrov sa v lete stával „najväčšou sovietsku ozdravovňou", ako hlásala štátna propaganda. Tamojšie vládne rezidencie však boli súčasne miestom nenútenej diplomacie, neoficiálnych medzištátnych rokovaní.

Túto tradíciu odštartoval už Nikita Chruščov, keď začal pozývať lídrov krajín východného bloku do čiernomorských letovísk. Aj svoju letnú dovolenku načasoval tak, aby ich prijal v rezidencii Glicinija, ktorú mu postavili ešte v roku 1955.

Ale až o desať rokov neskôr dal týmto stretnutiam stály organizačný rámec a novú náplň Chruščovov nástupca Leonid Brežnev. Lídrov bratských komunistických strán – ako ich volal – už nepozýval po jednom, ale hromadne: chcel ich tam mať všetkých pokope, aby mohol usporadúvať mnohostranné rokovania. Kvôli tomu dal postaviť neďaleko Glicinije na južnom pobreží Krymu pavilón zo skla a z ocele, v ktorom sa takéto stretnutia mohli konať. Pôvodne vraj uvažoval využiť na to palác Livadia, kde sa vo februári 1945 uskutočnila historická Jaltská konferencia, napokon však od zámeru upustil.

„Nie je vylúčené, že Brežnev sa v tieni Livadie túžil zapísať do historických análov podobným mierotvorným počinom, ako to na sklonku druhej svetovej vojny dokázala Veľká trojka," myslí si ruský historik Jevgenij Trostin. Preto na Kryme rokoval nielen s komunistickými vodcami. V roku 1971 privítal v svojom letnom sídle západonemeckého kancelára Willyho Brandta a o tri roky neskôr prezidenta USA Richarda Nixona. V diplomatickom slovníku vtedy pribudol ruský výraz „razrjadka", hovorilo sa a písalo sa o politike uvoľnenia napätia – détente.

Z československých lídrov asi najviac krymských dovoleniek a stretnutí absolvoval Gustáv Husák. Podľa jeho životopisca, českého historika Michala Macháčka, prvýkrát to bolo začiatkom augusta 1969, čiže len rok po okupácii a štyri mesiace po nástupe Husáka k moci. O čom rokovali? „O normalizácii politického života v Československu," tvrdí Trostin.

Brežnev sa snažil nadviazať s lídrami spojeneckých štátov priateľské vzťahy, zaujímal sa aj o ich osobný život. Husáka údajne navádzal, aby sa so svojou partnerkou Vierou Millerovou zosobášil, čo ten koncom roku 1973 aj urobil.

Bavili sa neformálne, 60 metrov od mora. Kto chcel, mohol si zaplávať, iný loviť, a komu nevoňalo ani to, ani ono, ten ochutnával skvelé krymské vína.

Na Kryme dovolenkoval viackrát prezident Ludvík Svoboda a párkrát generálny tajomník Miloš Jakeš. Naposledy v auguste 1989. Dvanásteho augusta mal narodeniny a očakával, že Michail Gorbačov, ktorý mal rezidenciu neďaleko, ho navštívi aj s manželkou Raisou. Otec perestrojky sa však obmedzil na zdvorilostný telefonát. Jakeš mohol už vtedy tušiť, že ho Moskva necháva v štichu.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #dovolenka #politici #parlamentné prázdniny
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy