Berlínsky múr mal vydržať sto rokov

Stačil iba deň a z jedného mesta spravil dve. Berlínsky múr meral 155 kilometrov, preťal 193 ulíc, osem liniek mestskej železnice a štyri linky metra. Rozdelil rodiny, priateľov i známych. S jeho výstavbou, ktorá šokovala svet, sa začalo pred 60 rokmi.

14.08.2021 12:00
Berlínsky múr, Brandenburská brána Foto:
"Pozor, práve opúšťate západný Berlín," upozorňuje tabuľa. Brandenburská brána za ňou patrí k východnému Berlínu.
debata (89)

"Musím preč, tak rýchlo, ako sa len dá,“ povedala si v tú nedeľu Karin Habenerová. Až do 13. augusta 1961 žila vo dvoch celkom odlišných svetoch, medzi ktorými sa však mohla voľne pohybovať. Zatiaľ čo s rodinou bývala vo východnom Berlíne, v hlavnom meste Nemeckej demokratickej republiky (NDR), do školy chodila na Západe.

Tie priepastné rozdiely videla každý deň. Na Gymnáziu Berthy von Suttner, ktoré sídlilo v západnom Berlíne, spoznala, čo je to sloboda. Mohla hovoriť, čo si myslí, bez obáv, že ju niekto udá. Namiesto ruštiny sa učila angličtinu a čítala autorov, ktorých v jej vlasti zakazovali.

S 37 spolužiakmi chodila do triedy vytvorenej pre študentov z NDR. Pred pár týždňami zložili písomnú maturitu a teraz ich čakala ústna. Na pendlovanie medzi Východom a Západom, medzi diktatúrou a demokraciou si už zvykli, dokonca si to užívali.

Ale v spomenutý deň bol so všetkým koniec. Keď Karin ráno vstala a pustila si západoberlínske rádio, zistila, že sa do svojej školy už nikdy nevráti – hranice medzi východným a západným Berlínom pevne uzavreli. Vláda NDR nariadila, aby sa na nich začali stavať zábrany. Západný Berlín obohnal múr, akoby to bolo ghetto.

Na archívnej snímke zo 6. októbra 1988 žena sa...
Na archívnej snímke muž prelieza cez otvor v...
+9Na archívnej snímke z 8. augusta 1985...

Ostrov slobody v totalitnom mori

Situácia v Berlíne bola zložitá už od skončenia druhej svetovej vojny. Víťazné veľmoci sa totiž dohodli, že metropolu rozdelia do štyroch sektorov pod správou Sovietskeho zväzu, USA, Veľkej Británie a Francúzska.

Zakrátko však vypukla studená vojna a z bývalých spojencov sa stali nepriatelia. Sektory demokratických krajín tak zostali akýmsi „ostrovom slobody“ v srdci socialistickej NDR.

Sovietsky diktátor Josif Stalin robil, čo mohol, aby vývoj zvrátil. V rokoch 1948 – 1949 sa západný Berlín pokúsil vyhladovať blokádou, ale Američania sa vynašli a obyvateľov zásobovali letecky, až kým to Sovieti nevzdali.

Nápad vybudovať Berlínsky múr bol pritom takmer rovnako starý ako NDR. Jej najvyšší predstaviteľ Walter Ulbricht sa s touto požiadavkou obrátil na Stalina už v roku 1952, lenže nepochodil. Šéf Kremľa zrejme nechcel vyhrocovať beztak napätú medzinárodnú situáciu.

Podobne váhavý bol i jeho nástupca Nikita Chruščov. Keď ho Ulbricht zasypával sťažnosťami, v novembri 1958 sa pokúsil o trik. Vypovedal štatút štyroch mocností a ostatné krajiny vyzval, aby sa z Berlína do pol roka stiahli. Mala tam vzniknúť demilitarizovaná zóna – „slobodné mesto“. Západ však na jeho ultimátum nepristúpil.

Štúdio pri ostnatom drôte" (Studio am... Foto: LANDESARCHIV BERLIN
Berlínsky múr, štúdio Štúdio pri ostnatom drôte" (Studio am Stacheldraht) - informácie pre ľudí vo východnom Berlíne zabezpečovali pri múre mobilné vysielače zo Západu.

Komunistom v NDR bolo jasné, že pomery v Berlíne treba zmeniť. Vnútorné hranice v meste totiž pripomínali korzo. Hoci tam formálne existovali hraničné priechody a kontroly, pohyb osôb sa nedal ustrážiť. Cez hranice medzi východným a západným Berlínom denne prúdilo asi 100-tisíc ľudí, a to oboma smermi. Spoločná bola i mestská hromadná doprava, tisíce Berlínčanov jazdili do práce, do škôl, do kín a divadiel, navštevovali príbuzných alebo chodili nakupovať.

Napríklad len za prácou cestovalo do západného Berlína až do jeho zablokovania 52-tisíc občanov NDR, kým z druhej strany dochádzalo 13-tisíc „západniarov“.

Vznikali kuriózne situácie. Keďže hranice neraz prebiehali stredom ulice, stačilo, aby sa niekto vo východnej časti mesta vyklonil z okna, vyšiel z domu alebo prešiel na druhú stranu chodníka a už bol na Západe.

Berlínsky múr Čítajte viac Berlínsky múr zachránil východné Nemecko pred krachom

Ulbrichtovu vládu však trápil oveľa väčší problém. Západný Berlín bol aj otvorenou bránou pre emigrantov. Z „proletárskeho raja“ tadiaľ ročne ušli státisíce ľudí. Od vzniku NDR v roku 1949 až do postavenia múru prebehlo cez hranice viac ako 3,1 milióna občanov.

Vyše polovica z nich na to využila práve západný Berlín. Pre NDR, kde začiatkom 60. rokov žilo zhruba 17 miliónov obyvateľov, to boli neúnosné straty. Najmä keď odchádzali prevažne mladí ľudia.

Keby Ulbricht ten „lievik“ neupchal, hospodárstvo totalitného štátu by sa zosypalo. O nevyhnutnosti tohto riešenia nepochybuje ani uznávaný nemecký historik Hans-Hermann Hertle, ktorý je odborníkom na túto tému. „Bez výstavby Berlínskeho múru by NDR zmizla z politickej mapy sveta,“ zhodnotil pred pár rokmi pre Pravdu.

Nedeľa s ostnatým drôtom

V marci 1961 to komunisti skúsili ešte raz diplomatickou cestou. Chruščov sa domnieval, že nováčika v Bielom dome Johna F. Kennedyho zastraší a oprášil žiadosť o stiahnutie západných vojsk z Berlína. Mladý americký prezident to síce odmietol, no z jeho prejavu v júli 1961 vyplynulo, že jediné, čo môže garantovať, je sloboda západného Berlína.

Ulbricht bol opatrný. Počítal s výstavbou múru, ale stále nemal súhlas Kremľa. Keď sa ho 15. júna 1961 na tlačovej konferencii spýtali, či v meste plánuje postaviť hranice, odpovedal legendárnym vyhlásením: "Stavební robotníci nášho hlavného mesta sa zaoberajú hlavne výstavbou bytov a na to sa plne nasadzuje ich pracovná sila. Nikto nemá v úmysle stavať múr.“

Múr na križovatke pri Legiendamme. Nad kanálom... Foto: LANDESARCHIV BERLIN
Berlínsky múr, Legiendamm, Luisenkanal Múr na križovatke pri Legiendamme. Nad kanálom Luisenkanal biela tabuľa zastiera výhľad. Snímka je z apríla 1962.

Zatiaľ čo takto klamal, na Moskvu neprestajne naliehal, aby jeho plán odobrila. Koncom júla sa mu to nakoniec podarilo. Argumentom, ktorý Chruščova presvedčil, bol najmä stúpajúci počet emigrantov. Veď len počas Veľkej noci ich do západného Berlína ušlo 5 200, v máji bezmála 18-tisíc, v júni už viac ako 19-tisíc a v júli – aj v dôsledku Ulbrichtových slov na tlačovej konferencii – vyše 30-tisíc. Nebolo na výber – ak nepostavia múr, NDR sa vyľudní.

Jej vláda si však uvedomovala, čo hrozí, keby unikli informácie o operácii Rose (Ruža), ako zásah pomenovali. Prípravy preto prebehli v najprísnejšom utajení. Ešte začiatkom augusta Ulbricht novinárov balamutil, že o žiadnych opatreniach voči západnému Berlínu neuvažuje, a reči o množstve utečencov označil za "psychologické zbrane kapitalistov“.

Ľuboš Pavelka Čítajte viac Električkové koľaje v múre

V noci na 13. augusta sa mašinéria napokon dala do pohybu. Policajné a vojenské oddiely NDR najprv o 1. h zablokovali Brandenburskú bránu, kde bol dovtedy hraničný priechod, o hodinu neskôr ostnatým drôtom prehradili aj blízke Postupimské námestie.

Do pol štvrtej ráno stáli už na všetkých vnútromestských hraniciach stavebné zábrany a 69 z 81 hraničných priechodov celkom uzavreli. Zastávky metra, ktoré spájalo obe časti mesta, neskôr na východe zrušili a vstupy doň zamurovali.

Západonemecká polícia vyhlásila pohotovosť, no zasiahnuť nemohla. Bezmocný bol i starosta západného Berlína a budúci kancelár Willy Brandt, ktorý kvôli tomu prerušil volebnú kampaň a ešte v noci sa vrátil do mesta. Stavbe zábran sa pokúsilo zabrániť len niekoľkotisíc demonštrantov v západnom Berlíne, ale východonemeckí policajti ich zahnali vodnými delami.

Lepšie ako vojna

Skutočná panika prepukla, keď obyvatelia východného Berlína ráno zistili, že sa prebudili v rozdelenom meste. Mnohí z nich neotáľali a utekali, kadiaľ sa len dalo. Až do večera 14. augusta sa na Západ podarilo prekĺznuť asi 6 900 ľuďom. Medzi nimi boli aj desiatky vojakov NDR, ktorí dezertovali.

Západoberlínski študenti zostali bez kamarátov, tamojším podnikom zo dňa na deň chýbali tisíce zamestnancov, ktorých neskôr nahradili tureckí "gastarbeitri“. A hranice v meste boli čoraz tesnejšie. Už o dva dni po ich uzavretí začala NDR provizórne drôty a oplotenie nahrádzať múrom, súčasne sa "čistilo“ hraničné pásmo.

Týkalo sa to predovšetkým domov pri hranici. Na nich zamurovávali okná a brány, ale aj prístup na strechy. Obyvateľov násilne vysťahovávali, niektorí stihli ešte vyskočiť z okna alebo sa spustiť po plachte. Na ulici Bernauer Straße, ktorá leží priamo na hranici, muselo východoberlínske byty opustiť až 2 000 ľudí. Celkovo tam zamurovali 37 obchodov, 1 235 okien a 50 vchodov do domu.

Obyvateľka západného Berlína máva cez zábrany... Foto: LANDESARCHIV BERLIN
Berlínsky múr, východný Berlín, západný Berlín, rodina Obyvateľka západného Berlína máva cez zábrany príbuzným vo východnej časti mesta.

Nebola núdza ani o srdcervúce či tragikomické scény. Príbuzní a známi na seba vykrikovali z okien alebo cez zátarasy, lúčili sa ponad ostnatý drôt alebo si cez hranicu prehadzovali veci. "13. augusta som videl slzy u mužov, ktorých som ešte nikdy nevidel plakať,“ opísal depresívnu náladu jeden východonemecký le­kár.

Ak sa však obyvatelia východného Berlína spoliehali na ochranu západných veľmocí, čakalo ich trpké precitnutie. Reakcia demokratického sveta bola obrovským sklamaním. Jediný, kto rýchlo a rázne protestoval, bol Willy Brandt.

Trvalo až 20 hodín, kým západné mocnosti vyslali na hranice vojakov, a 40 hodín, kým podali oficiálnu sťažnosť na sovietskom veliteľstve v Berlíne. K diplomatickým protestom v Moskve sa vzchopili až po troch dňoch.

Zradení sa cítili aj ľudia v západnej časti mesta. Spolkový kancelár Konrad Adenauer na udalosť reagoval iba rozhlasovým príhovorom a do západného Berlína zavítal až o dva týždne, keď už bolo po všetkom. Ani Američania nepostupovali dôrazne.

Dôvod, prečo sa tak zachovali, je známy. Berlínsky múr v skutočnosti nepriniesol úľavu len vedeniu NDR a Kremľu, ale aj Západu. Pre medzinárodné vzťahy bolo to mesto až príliš horúce. Nik nemal záujem o zbytočnú konfrontáciu.

Berlínsky múr Čítajte viac Múr v hlavách Nemcov sa búra ťažšie

A tá naozaj hrozila. Ukázalo sa to už 22. októbra 1961, keď chceli strážnici NDR pri hraničnom priechode Checkpoint Charlie v centre Berlína skontrolovať amerických diplomatov, hoci im to štatút štyroch mocností zakazoval. Američania na miesto vyslali desať tankov. Niektoré mali vpredu pripevnené radlice, ktorými mohli vznikajúci múr hravo prevalcovať.

Čoskoro však dorazilo aj 33 sovietskych tankov a protivníci takto na seba mierili celé dva dni. Stačil jediný neuvážený pohyb či povel a mohla vypuknúť tretia svetová vojna. O tú však nikto nestál, preto sa tanky z hraníc nakoniec stiahli a nič podobné sa už neopakovalo. Politici na Západe sa s múrom rýchlo zmierili, mnohým i odľahlo. Ich postoj asi najlepšie približuje výrok prezidenta Kennedyho: "Nie je to veľmi pekné riešenie, ale tisíckrát lepšie ako vojna.“

Ani podľa Hertleho nebola iná možnosť. "V NDR sa nachádzalo až pol milióna sovietskych vojakov, ktorí mohli kedykoľvek prerušiť prístup do západného Berlína. Hrozil by vojnový konflikt a nasadenie jadrových zbraní. Treba hovoriť o šťastí, že nikto nechcel zobrať na seba takú zodpovednosť,“ zdôraznil historik.

Úteky cez múr

S pribúdajúcimi rokmi sa Berlínsky múr postupne menil a zdokonaľoval. Pribudli strážne veže a psy, pasce, bunkre, protitankové zátarasy, jamy, poplašné systémy, samostrelné zariadenia a ďalšie nástrahy.

Múr však v skutočnosti neohradil celý západný Berlín. Betónové steny z neho tvorili len 45 kilometrov, zvyšok hranice chránilo iba oplotenie.

Ani všetky prekážky neodradili ľudí od pokusov zdolať múr. Skúšali to všelijakými spôsobmi: vykopanými tunelmi, kanálmi, preplávaním rieky, prerazením zábran, vo falošných uniformách, prepašovaním v aute, v kufri, v nákupnom vozíku či v reproduktore, podomácky zhotovenou lanovkou alebo v športovom lietadle…

Brandenburská brána, Berlínsky múr Čítajte viac Koniec socializmu. Pred 30 rokmi padol Berlínsky múr

Pokúsiť sa o útek z NDR znamenalo riskovať život, pretože pohraničníci mali rozkaz strieľať. Počet obetí Berlínskeho múru sa dnes odhaduje na minimálne 140, z toho bolo deväť detí. Prvého utečenca východonemecké stráže zabili už 24. augusta 1961, keď sa snažil preplávať cez rieku na západný breh.

Najmladšou obeťou bol päťročný turecký chlapec, ktorý sa v máji 1975 utopil v Spréve. Poslednou sa stal 20-ročný Chris Gueffroy. Zastrelili ho 6. februára 1989. Na druhej strane sa však najmenej 5 075 pokusov o útek skončilo úspešne.

Stavba, ktorú v NDR oficiálne nazvali "ochranným valom proti fašizmu“, sa stala symbolom východonemeckej diktatúry. Pred krachom ju však aj tak nezachránila. Ulbrichtov nasledovník Erich Honecker, ktorý operáciu Ruža organizoval, ešte v januári 1989 vyhlásil, že „múr bude stáť o päťdesiat, aj o sto rokov.“

Mýlil sa. Už o necelých osem mesiacov padol… Tak ako celá NDR.

Rodina utekajúca cez okná východoberlínskeho... Foto: LANDESARCHIV BERLIN
Berlínsky múr, východný Berlín, Západný Berlín, útek Rodina utekajúca cez okná východoberlínskeho domu na chodník patriaci Západnému Berlínu. 17. august 1961.

Skoky za slobodou

Ida Siekmannová bývala na Bernauer Straße 48 v centre mesta a pomyselnú hranicu medzi Východom a Západom prekračovala denne. Jej byt sa nachádzal na území NDR, no len čo vyšla z domu, ocitla sa vo francúzskom sektore. Keď začali stavať múr, osamelú vdovu pochytil strach.

Bránu jej domu východonemeckí vojaci zatarasili, do vnútra sa vstupovalo cez dvor. Na chodbách striehli policajné hliadky, ktoré obyvateľov ustavične kontrolovali. Vláda už nariadila ich vysťahovanie, preto viacerí susedia radšej ušli na Západ. Deň pred svojimi 59. narodeninami sa na to odhodlala aj Ida.

22. augusta 1961 pred siedmou ráno otvorila okno svojho bytu na treťom poschodí. Na ulicu vyhodila pár osobných vecí a periny, ktoré mali stlmiť jej pád. Potom skočila. Pri dopade na "západoberlínsky“ chodník sa však ťažko zranila a krátko nato skonala. Stala sa jednou z prvých obetí Berlínskeho múru.

Zato 77-ročná Frieda Schulzeová z rovnakej ulice mala šťastie. Keď sa o dva dni neskôr pokúsila vyskočiť, zostala visieť z okna na prvom poschodí, lebo východonemeckí milicionári ju za ruky ťahali hore. Západní Berlínčania sa však vyšplhali na rímsu na prízemí a podarilo sa im strhnúť ženu dolu, kde ju do plachty zachytili miestni hasiči.

Stavba Berlínskeho múra.

© Autorské práva vyhradené

89 debata chyba
Viac na túto tému: #útek #NDR #Berlínsky múr #pokus o útek #Západný Berlín