Päť mŕtvych za 20 hodín. Od leopoldovskej masakry uplynulo 30 rokov

Po najkrvavejšom úteku v dejinách Československa z 23. novembra 1991 v najprísnejšom väzení na Slovensku sa začali ozývať hlasy za znovuzavedenie trestu smrti. Sedem odsúdených vtedy pri úteku zavraždilo piatich dozorcov. Strojca masakry Tibor Polgári je najdlhšie trestaným väzňom na Slovensku.

, 24.11.2021 10:00
Tibor Polgári, leopoldovská masakra Foto:
Tibor Polgári 2. februára 1992 na Krajskom súde v Bratislave pri vynesení rozsudku.
27

Dramatické udalosti vo väznici odštartovala ešte rozsiahla amnestia prvého ponovembrového prezidenta Václava Havla. Spomedzi asi 2 500 odsúdených sa na slobodu dostala len časť väzňov. Na najťažšie prípady sa totiž amnestia nevzťahovala. Nervozita vrcholila a po protestnej hladovke vyhlásenej 15. marca 1990 odsúdení z väzenských objektov vyhnali dozorcov a vyhlásili vzburu, ktorá sa skončila až 28. marca po zásahu armády.

Medzi väzňami to po potlačení vzbury naďalej vrelo a vedenie väznice navyše pristúpilo k viacerým nebezpečným organizačným novinkám. Jedným z hlavným organizátorov vzbury bol aj Tibor Polgári, ktorý už o pár mesiacov začal pripravovať útek. Prišlo k nemu napokon 23. novembra vo večerných hodinách po skončení sčítania väzňov pri striedaní služieb.

zväčšiť Obete leopoldovskej masakry Foto: TASR
leopoldovská masakra, obete Obete leopoldovskej masakry

Polgári dozorcu Františka Slobodu (†37) požiadal o otvorenie mreže so zámienkou, že chce hodiť list do schránky. Polgári ho však vzápätí napadol, pridal sa k nemu spoluväzeň Miloš Uriga, ktorý dozorcu niekoľkokrát smrteľne bodol nožom.

Väzni sa potom presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne dobili ďalších štyroch dozorcov. „Na mieste zabili nadpráporčíka Františka Slobodu. Medzitým prišli v uniformách ďalší dvaja príslušníci, ktorí striedali popoludňajšiu službu, Tibor Polgári a Miloš Uriga ich premohli, zviazali, vzali im uniformy a ‚statočne‘ ich dobili. Oni sú statoční vtedy, keď sa ten druhý nemôže brániť,“ popisoval vtedajší generálny riaditeľ Zboru nápravnej výchovy (ZNV) Ján Bakiča.

Väzni sa zmocnili aj kľúčov od mreží oddeľujúcich jednotlivé bloky. „Potom sa dvaja v uniformách vybrali smerom na operačné stredisko, ktoré je pri hlavnej leopoldovskej bráne. Vďaka uniformám sa im podarilo prejsť cez tri elektricky ovládané bráničky. Na operačnom stredisku sa zmocnili zbraní – samopalov vzor 58 a 61 a piatich pištolí vzor 50/70,“ pokračoval Bakiča na tlačovej besede, ktorá sa konala 26. novembra 1991.

Tam zabili štvoricu strážcov, ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Jedného zraneného dozorcu zobrali so sebou ako rukojemníka. Pod hrozbou smrti musel uvoľniť a vyviesť ďalších troch odsúdených. Jedného z väzňov, ktorý sa im postavil do cesty a zastal sa strážnika, Polgári postrelil. Zranenie však nebolo smrteľné.

Po úteku z väznice odsúdení zastavili a ukradli okoloidúce auto, na ktorom chceli ujsť do Poľska a potom do Austrálie. Rukojemníka vyhodili z auta. Netrvalo ale ani 20 hodín a väzni boli zadržaní. S prvým autom totiž za Trnavou havarovali a šoférovi, ktorý im zastavil a chcel pomôcť, ukradli auto. Zmätení chvíľu blúdili po Trnave a keď im došiel benzín, auto opustili a išli pešo do neďalekých Maduníc, kde nasadli na vlak. Ten však išiel opačným smerom a štyri hodiny po úteku sa väzni ocitli zasa v Leopoldove.

Páchatelia na titulnej strane Pravdy z 25....
leopoldov, masakra, Pravda Páchatelia na titulnej strane Pravdy z 25. novembra 1991.

Vrtuľníky a stovky policajtov už monitorovali celé okolie, vrahovia sa preto na poľnohospodárskom družstve v Žlkovciach ukryli v stohu slamy. Tam si ich všimli zamestnanci družstva a privolaná zásahová jednotka ich nakoniec obkľúčila a po prestrelke zadržala.

„Tí, čo vtedy slúžili v zbore, zažili túto smutnú udalosť a zúčastnili sa prenasledovania vrahov na úteku, nikdy nezabudnú. Ako čierna mora sa nám občas obnovujú spomienky, ako sme museli po príchode do služby po vyhlásení zvozu obchádzať mŕtve telá zavraždených kolegov a priateľov. Vtedy sme mali všetci jediné odhodlanie – dolapiť vrahov a vrátiť ich tam, kam patria. Podarilo sa to v priebehu 24 hodín. Táto smutná udalosť nech je mementom a výstrahou pre terajších príslušníkov zboru,“ zdôraznil vtedajší zástupca veliteľa pátracej skupiny Vladimír Mužík.

Trojicu hlavných páchateľov za útek a niekoľkonásobnú vraždu 2. februára 1993 Mestský súd v Bratislave odsúdil na doživotie, zvyšní štyria dostali mnohoročné tresty. Z radov príslušníkov Zboru nápravnej výchovy bol odsúdený len veliteľ zmeny – dostal podmienku za zanedbanie povinností.

Páchatelia

  • Dalibor Bajger – 11-ročný trest za vraždu, za masakru dostal 15 rokov, prepustený 13. apríla 2015
  • Václav Fedák – 4-ročný trest za krádež, za masakru dostal 15 rokov, prepustený 23. júna 2009
  • Ondrej Harvan – 23-ročný trest za vraždu a lúpež, za masakru dostal doživotie, 23. mája 1993 sa obesil v cele
  • Tibor Polgári – 13-ročný trest za lúpež a vydieranie, za masakru dostal doživotie
  • Miloš Uriga – 7,5-ročný trest za lúpež, za masakru dostal doživotie
  • Vladimír Duda – 8-ročný trest za krádeže, za masakru dostal 13 rokov, prepustený 25. júna 2011
  • Bartolomej Botoš – 10-ročný trest za lúpež a za pokus o znásilnenie, za masakru dostal 18 rokov, prepustený 11. novembra 2017, 17. decembra 2019 ho neďaleko Fiľakova zrazil vlak

Obete

  • npor. František Sloboda (†37)
  • práp. Milan Černý (†50)
  • stržm. Igor Jošt (†28)
  • nstržm. Milan Galbavý (†34)
  • stržm. Marián Zenner (†20)

Vážne zranení

  • npor. Maroš Képeši
  • ppor. Vladimír Korec
  • stržm. Peter Machata

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #Leopoldov
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy