Kapitán Archipov zachránil svet
Počas vyvrcholenia karibskej krízy sa udialo niekoľko incidentov, ktoré mohli vyvolať jadrovú vojnu. Jeden z najhorších sa stal 27. októbra 1962, keď Američania v rámci morskej blokády Kuby začali bombardovať sovietsku ponorku B-59.
Foto: archív
Išlo o jednu zo štvorice ponorkovej eskadry, ktorá smerovala z Murmanska do blízkosti Kuby. Každá z týchto ponoriek mala vo výzbroji okrem obyčajných torpéd i torpéda s jadrovou náložou. Silou 15 kiloton TNT bolo každé porovnateľné s atómovou bombou zhodenou na Hirošimu.
Takmer po štyroch týždňoch plavby (27. októbra) objavili ponorku, ktorej velil Valentin Savickij, americké torpédoborce. Začali ju prenasledovať a zhadzovať na ňu cvičné hĺbkové bomby, aby ju prinútili vyplávať na hladinu. Bomby vybuchovali po celom obvode plavidla. V ponorke dochádzali zásoby vzduchu a vybíjali sa akumulátory. Spojenie s Moskvou sa nedarilo nadviazať, rušili ho výkonné hydrolokátory na torpédoborcoch.
Vyčerpaný kapitán Savickij spanikáril a prikázal odpáliť jadrové torpédo proti americkým lodiam. „Všetky potopíme, aj my zomrieme, ale nestaneme sa hanbou našej flotily!" vykrikoval. Vraj bol presvedčený, vysvetľoval neskôr, že sa už začala vojna medzi USA a Sovietskym zväzom. Použiť jadrovú zbraň mohol v takomto prípade aj bez súhlasu Moskvy, musel ho však podporiť jeho zástupca pre politické veci. Len oni dvaja mali totiž kľúče od spúšťacieho mechanizmu, ktorý sa dal odblokovať jedine ich spojením. Zástupca s veliteľom súhlasil. Našťastie, na palube B-59 sa nachádzal náčelník štábu celej eskadry, 36-ročný Vasilij Archipov. Pri rozhodovaní o odpálení jadrového torpéda mal právo veta.
Archipov si ako jediný z dôstojníkov zachoval chladnú hlavu. Tvrdil, že Američania zhadzovaním cvičných bômb dávajú Sovietom signál, že o nich vedia, no nechcú im ublížiť, iba žiadajú, aby sa identifikovali a vyšli na hladinu. Tak sa napokon aj stalo. Savickij sa dal presvedčiť. B-59 sa vynorila a čakala na ďalšie inštrukcie z Moskvy. Americké lode ju potom nechali odplávať, odkiaľ prišla.
Viaceré z týchto faktov sa verejnosť dozvedela až pred 20 rokmi vďaka vedeckej konferencii o karibskej kríze. Profesor Thomas Blanton z Univerzity Georgea Washingtona vtedy povedal: „Ten chlapík Archipov vlastne zachránil svet." Po karibskej kríze slúžil naďalej vo vojenskom námorníctve. Do dôchodku odchádzal v hodnosti viceadmirála. Zomrel v roku 1998.