Operácia Anthropoid: Kat českého národa musel zomrieť

„Gabčík sa jednoducho nedal zastaviť," spomínal po vojne Ladislav Vaňek, vedúci odbojovej skupiny Jindra, ktorému sa ako jednému z mála podarilo prežiť nacistické represálie.

Podľa Vaněka práve Gabčík (na rozdiel od Kubiša) nástojil na spáchaní atentátu za každých okolností. Svoj postoj obhajoval aj na porade parašutistov so zástupcami domáceho odboja 25. mája 1942: „Som vojak, dostal som rozkaz, ktorý sa nezmenil, a som teda povinný ho splniť,“ namietal, keď niektorí váhali a dokonca pripúšťali možnosť úplne upustiť od zámeru likvidovať Heydricha.

Na porade určili dátum atentátu na 27. máj ráno. Rozhodlo sa aj o tom, kde a ako ho uskutočnia. Z troch variantov napokon vybrali pražskú štvrť Libeň, ohyb trate, kde sa stretávali električky a kde cesta ústila do ostrej zákruty. Po nej mal o deviatej hodine prechádzať mercedes s Heydrichom.

Anthropoid znamená v preklade ľudoop

Heydrich mal prezývku kat českého národa, hovorievali mu aj boh smrti. Aj tí, čo plánovali tajnú operáciu, použili taký názov, aby zdôraznili ohavnosť Hitlerovej obludy. Anthropoid znamená v preklade ľudoop, tvor iba podobný človeku. Skrátka netvor. „Mal také studené, zlé oči," spomínala česká slúžka, ktorá sa starala o záhradu v Heydrichovom pražskom sídle.

Heydrich bol blízkym spolupracovníkom ríšskeho vodcu SS Heinricha Himmlera a v rokoch 1941 – 1942 správcom Protektorátu Čechy a Morava. Zároveň patril medzi autorov myšlienky tzv. konečného riešenia židovskej otázky a hlavných organizátorov holokaustu. Bol to Heydrich, kto v januári 1942 zvolal do Wannsee na okraji Berlína konferenciu, na ktorej vznikol plán vyvraždenia 11 miliónov európskych Židov.

Aj ako protektor presadzoval myšlienku „konečného riešenia", tentoraz českej otázky. Začiatkom októbra 1941 vyhlásil, že „Čech už nemá v tomto priestore čo hľadať" a „že nebude premieňať túto svoloč českú podľa starej metódy na Nemcov".

Kto mal teda mať najväčší záujem o likvidáciu Heydricha? Logicky najmä český odboj, domáci aj zahraničný. Podľa viacerých indícií a svedectiev pamätníkov rozkaz uskutočniť atentát vydal prezident ČSR v exile Edvard Beneš, potvrdiť to archívnym dôkazom sa však dosiaľ nepodarilo.

Beneš svoju účasť na príprave atentátu popieral nielen počas vojny, ale aj po nej. Predstaviteľom domáceho odboja tvrdil, že nevedel o pláne spravodajskej služby a o poslaní dvojice parašutistov. A keď sa o tom dozvedel koncom apríla 1942 z depeše jednej odbojovej organizácie, vydal vraj rozkaz šéfovi vojenského spravodajstva Františkovi Moravcovi, aby vzal do úvahy názor domáceho odboja. Vo svojich pamätiach to potvrdil Benešov blízky spolupracovník Prokop Drtina.

Memoáre však napísal aj generál Moravec. Tvrdil v nich, že takú svojvôľu ako nariadiť podobný atentát na vlastnú päsť, by si nikdy nemohol dovoliť: „Prezident nielenže vedel o operácii a aktívne sa zúčastnil na jej počiatočnom plánovaní, ale poznal aj totožnosť parašutistov poverených jej vykonaním, prijal Kubiša s Gabčíkom krátko pred ich odletom a v mojej prítomnosti im so slzami v očiach dal zbohom."

Foto: Supplied by LMK / Landmark / Profimedia

Jozef Gabčík, Jan Kubiš, Anthropoid, Muž s oceľovým srdcom O operácii Anthropoid bolo nakrútených niekoľko drám. Snímka je z filmu Muž s oceľovým srdcom z roku 2017. Vznikol vo francúzsko-britskej koprodukcii. Na fotografii je esesák v krypte pražského Chrámu sv. Cyrila a Metoda po smrti československých atentátnikov, ktorí sa v tomto kostole skrývali.

Sú tu ešte denníky Benešovho osobného tajomníka Eduarda Táborského. Keď 22. júna 1942 nemecké noviny zverejnili Himmlerovu správu o páchateľoch atentátu na Heydricha, spomenul si Táborský na deň, keď Moravec priviedol k prezidentovi dvoch či troch mladíkov mimo dohodnutého programu. Vraj idú na dlhú cestu a prišli sa rozlúčiť. Potom sa zavreli v Benešovej pracovni. Ale boli to skutočne Gabčík a Kubiš? Táborský považoval za nevhodné pýtať sa na to prezidenta.

Je nepochybné, že na konkrétnom plánovaní Anthropoidu, na výbere a výcviku výsadkárov sa podieľala predovšetkým Moravcova tajná organizácia spolu britským SOE (oddelením pre zvláštne operácie spravodajskej služby MI6). Plukovník (neskôr generál) Moravec sa netajil tým, že ide o pomstu za Heydrichov teror po tom, čo nastúpil do funkcie protektora. Teror postihol krutým spôsobom aj Moravcových bývalých spolupracovníkov a blízkych ľudí.

Benešovi však išlo o viac. Český historik Jaroslav Čvančara, jeden z najlepších súčasných znalcov operácie, je presvedčený, že sledovala predovšetkým politické a propagandistické ciele. Beneš sa v Londýne za dva roky napočúval dosť štipľavých poznámok od britských aj iných spojeneckých partnerov o tom, že nemecká armáda valcuje Európu pomocou zhabaných českých zbraní. A že až tretinu jej výzbroje tvorí produkcia zbrojoviek v protektoráte.

Československá exilová vláda potrebovala presvedčiť veľmoci niečím veľmi výrazným, že je súčasťou protihitlerovskej koalície. Atentát na Heydricha mal ukázať, že v Čechách aj na Slovensku naberá silu antifašistický odboj, že mníchovská dohoda o rozbití Československa bol od začiatku omyl a že ČSR treba obnoviť v jej prvorepublikových hraniciach s dvomi štátotvornými národmi. Preto v tandeme, ktorý mal spáchať atentát, bol Čech i Slovák.

Čítajte viac Operácia Anthropoid nie je jediným filmom tematizujúcim slávny atentát

Gabčík a jeho parťák

Budúcich atentátnikov vyberali z viacerých kandidátov podľa najprísnejších kritérií. Zdá sa, že o Gabčíkovi už od začiatku nemali žiadne pochybnosti. Rodák z Poluvsia (dnes je to súčasť Rajeckých Teplíc) vedel dobre po česky, rozumel českej mentalite, mnohí ho považovali dokonca za Čecha. V rokoch 1927 – 1932 sa totiž vyučil v južných Čechách pri Písku za kováča a zámočníka. Zároveň tam absolvoval dva roky tzv. učňovskej pokračovacej školy.

Po skončení vojenskej prezenčnej služby v Košiciach sa chcel Gabčík upísať armáde. Skončil poddôstojnícku školu, ale otec Ferdinand Gabčík ho súrne po nečakanej smrti prostredného syna potreboval doma na gazdovstve.

Gabčík starší ešte pred prvou svetovou vojnou hľadal prácu až v Amerike, odkiaľ sa vrátil plný socialistických myšlienok. Z policajných záznamov vyplýva, že na jednom ľudáckom zhromaždení v Rajeckých Tepliciach vykrikoval na hlavného rečníka, že je zradca a stále ho prerušoval. Po vzniku slovenského štátu prikázal členom rodiny, že nikto nesmie zdraviť „Na stráž".

Foto: Supplied by LMK / Landmark / Profimedia

Muž s oceľovým srdcom, Jozef Gabčík, Jan Kubiš, Anthropoid Heydrichov mercedes a austrálsky herec Jason Clarke v ňom ako ríšsky protektor. Snímka je z filmu Muž s oceľovým srdcom.

Jozef to na otcovej roli dlho nevydržal a zamestnal sa v žilinskom závode na výrobu bojových plynov. Po jednej priemyselnej havárii sa nadýchal škodlivín a preložili ho do skladu bojových chemických látok. Tam spoznal vojakov wehrmachtu, ktorí prišli dozerať na špeciálnu výrobu, a ich správanie sa mu rýchlo znepáčilo. Rozhodol sa odísť do Poľska, kde sa zhromažďovali dobrovoľníci pre československé zahraničné vojsko.

V ľudáckom denníku Slovák je o ňom stručná správa z 5. augusta 1939. Vraj zamestnanec Gabčík neušiel s prázdnymi rukami, ale „ukradol" v závode dve vojenské pištole a mnoho iných vecí ocenených na 2 500 korún. Na Gabčíka preto vydali zatykač.

„Ako vojak som prisahal na vernosť Československej republike," vysvetľoval neskôr motívy svojho úteku vtedy 27-ročný Gabčík. Mal aj kus dobrodružnej povahy. Priateľ Jozef Ziman ho po rokoch charakterizoval takto: „Jožo bol smelec súci do sveta."

Už v poľských Malých Bronowiciach sa Gabčík spriatelil s Janom Kubišom z Dolných Vilémovíc (obec na južnej Morave). Čoskoro sa obaja vybrali do Francúzska. Stali sa príslušníkmi cudzineckej légie, o čom sa dlho nepatrilo písať, vraj by to kazilo obraz hrdinov. Vstúpili do nej však s prísľubom, že im umožnia odísť, len čo sa začnú formovať československé jednotky v zahraničí, čo sa po dvoch mesiacoch aj stalo.

Spolu sa potom pripravovali v československom pešom pluku a zúčastnili sa ústupových bojov Francúzov v lete 1940. Po kapitulácii Francúzska odplávali s ďalšími stovkami Čechov a Slovákov do Británie. Vyznamenaní československými vojnovými krížmi obaja požiadali o prevelenie do britského Kráľovského letectva. Chceli v ňom slúžiť ako palubní strelci, ale neprijali ich pre veľký počet záujemcov. V lete 1941 súhlasili so zaradením do výcviku pre zvláštne úlohy a absolvovali rôzne kurzy pod vedením britských inštruktorov.

Obaja ich skončili s dobrými výsledkami, velitelia však spočiatku našli Gabčíkovi do operácie Anthropoid iného parťáka: Karla Svobodu, rodáka od Prahy. Keď sa ťažko zranil pri výcviku, nahradil ho Kubiš. Bol to zrejme dobrý výber. Vzájomne sa dopĺňali – temperamentnejší Gabčík a rozvážnejší Kubiš.

Pôvodne mali do protektorátu letieť dve skupiny výsadkárov, nakoniec poslali až tri. Dva stanovené termíny odletu koniec októbra a novembra 1941 sa z rôznych dôvodov nedodržali. Nakoniec sa letelo až poslednú nedeľu v roku.

Čítajte viac Televízie si pripomenú 80 rokov od atentátu na Heydricha

Komu poslúži tento atentát?

Výsadok budúcich atentátnikov neprebiehal najšťastnejšie. V dôsledku navigačných chýb všetky tri skupiny zoskočili ďaleko od dohodnutých miest. Skupina Anthropoid sa mala vysadiť pri Plzni. V skutočnosti sa Gabčík s Kubišom ocitli len dvadsať kilometrov od Prahy. Navyše prvý sa pri páde zranil. Opuchol mu členok, kráčal veľmi ťažko.

Nie náhodou však predtým slúžili v cudzineckej légii. V neznámej krajine sa dokázali rýchlo orientovať a nájsť si bezpečný úkryt. Skryli sa v opustenom kameňolome.

Nevedno prečo nezamietli stopy v snehu, a tak ich na druhý deň ráno ľahko objavil hájnik Alois Šmejkal z Nehvízd. Mali šťastie, že Šmejkal nebol konfidentom gestapa. Naopak, spolupracoval s ilegálnou odbojovou organizáciou.

Kat českého národa musel zomrieť

Fotogaléria 14 fotiek

+11

Viaceré české odbojové skupiny nesúhlasili s pripravovaným atentátom. Dôvodili, že na to nie je vhodný čas a že nacisti sa kruto pomstia. Skupiny UVOD a Jindra sa pokúsili varovať v tomto duchu Londýn. Začiatkom mája 1942 mali poslať prostredníctvom ilegálnej vysielačky Libuša exilovej vláde dve depeše.

„Tento atentát by asi ničím neprospel Spojencom a pre náš národ by mal nedozerné dôsledky," upozorňovali. Podľa svedectva plukovníka Emila Strankmülera, ktorý cez vojnu pôsobil ako dôstojník československej spravodajskej služby, mal Moravec zaniesť jednu z týchto depeši Benešovi. Ten vraj dal pokyn celú vec ešte raz zvážiť, ale svoj rozkaz ohľadne vykonania atentátu nikdy neodvolal.

Päť mesiacov

Gabčík a Kubiš sa od polovice januára skrývali u jedného policajného inšpektora v Plzni, ktorý pracoval pre odboj. Zaobstaral im policajné prihlášky a pracovné knižky pod falošnými menami a poslal ich do ďalšej plzenskej rodiny. Takmer päť mesiacov sa pohybovali v protektoráte ako Zdeněk Vyskočil (Gabčík) a Otto Strnád (Kubiš). Prečo až tak dlho? Heydrich už ako správca protektorátu sídlil spočiatku v Berlíne, do Prahy prichádzal nepravidelne a zdržiaval sa tam krátko. Až od Veľkej noci 1942 (5. apríla) začal bývať aj s rodinou na Dolnom zámku v obci Panenské Břežany vzdialenej 14 km od centra Prahy.

Vtedy sa do Prahy presunuli aj budúci atentátnici. Gabčík sa ubytoval v odbojárskej rodine Fafkovcov a zblížil sa s ich nábožensky založenou dcérou Liboslavou. Dokonca sa s ňou mal zasnúbiť a sľúbiť, že po vojne si ju vezme za manželku. Mal však už ľúbostný pomer s ďalšou Pražankou – s mladou vdovou Annou Malinovou, matkou trojročnej dcérky – a neukončil ho. Gabčík našiel priateľku aj Kubišovi (tiež s dieťaťom a s manželom vo väzení).

Podľa niektorých svedectiev vodcovia českého odboja obom dohovárali a varovali ich v zmysle: tie ženy vás môžu zhodiť. Vraj odpovedali, že keď sú so ženami, nie je to také nápadné.

Gabčík zoči-voči Heydrichovi

Aký bol priebeh atentátu? Civilistovi stojacemu na okraji chodníka skĺzol z ľavého predlaktia plášť. Zrazu bolo vidieť, že drží samopal britskej výroby a hlavňou mieri na hranatú tvar esesáka v čiernom kabriolete. Čochvíľa by mala zaznieť dávka výstrelov, ale zbraň mlčí, hoci muž opakovane stláča spúšť. Gabčík a Heydrich si s úžasom hľadeli do očí.

Po vojne vznikla celá knižnica literatúry venovanej zlyhaniu Gabčíkovho samopalu. Zdá sa, že väčšina autorov sa dnes už zhoduje na verzii, podľa ktorej za všetko mohla technická porucha zbrane. Buď sa v nej náboj zasekol, alebo prvý náboj bol chybný.

Prečo však Gabčík vzápätí nevytiahol pištoľ a použil ju až neskôr, keď ho prenasledoval Heydrichov šofér a ochrankár Klein? „Asi preto, že tento variant nebol plánovaný. A moment prekvapenia nad zlyhaním samopalu bol väčší než prekvapenie pozvoľna sa preberajúceho Heydricha a jeho vodiča,“ odpovedá český historik Lubomír Kubík.

Gabčík zahodil samopal (funkčnú zbraň by neodhadzoval) a dal sa na útek. Ešteže Kubiš nestratil duchaprítomnosť, prudko sa rozohnal a hodil granát proti vozidlu. Ozval sa výbuch, po ktorom zostala zdemolovaná zadná časť veľkého mercedesu. Celá ulica bola posiata úlomkami skla. Vysypali sa nielen sklá auta, ale aj okná električky, ktorá prechádzala okolo. Vyskakovali z nej prestrašení cestujúci.

Foto: SHUTTERSTOCK

Reinhard Heydrich, Anthropoid Auto, v ktorom sa viezol Heydrich, po zásahu granátom.

Niektorí ľudia sa ponáhľali pomôcť Heydrichovi. Zistili, že protektor je ranený a že mu na chrbte v oblasti obličiek presakuje cez uniformu krv. Niekto zastavil dodávku a radil ranenému, aby do nej nastúpil. Váhal, lebo nemohol nájsť aktovku, v ktorej mal tajnú správu pre führera. Ešte v ten deň poobede mal totiž letieť do Berlína na stretnutie s Hitlerom.

Už nikdy tam neodletel. V nemocnici Na Bulovke röntgen odhalil črepinu z granátu, ktorá vnikla až do sleziny. Narýchlo privolaní chirurgovia z Berlína ju vybrali aj so slezinou už o štyri hodiny. Osem dní potom ešte kat českého národa trpel, kým vypustil dušu.

Vždy sa nájde nejaký „čurda“

Hitler zúril. Ako je možné, že taký vysoký funkcionár jazdil v Prahe bez ochranky, v otvorenom aute a s revolverom ako jedinou osobnou zbraňou?!

Šéf nacistickej propagandy Joseph Goebbels zdôrazňoval skôr inú vec: „Atentáty by mohli dať zlý príklad, keby sme proti nim rázne nezakročili." Hitler v prvom návale zlosti žiadal hlavy 10-tisíc Čechov, napokon však dal na radu ríšskeho štátneho tajomníka Karla Hermanna Franka, ktorý tvrdil, že masové zatýkanie a popravy by mohli vyvolať veľké odbojové hnutie.

Heydrich zomrel 4. júna 1942 a o päť dní neskôr bolo rozhodnuté o vyvraždení Lidíc. Goebbels si však pochvaľoval najmä to, že Heydrichov nástupca Kurt Daluege dal popraviť okolo tisíc pražských intelektuálov. Na atentátnikov bola vypísaná odmena desať miliónov korún. Podľa správy komisára pražského gestapa Heinza Pannwitza, ktorý atentát vyšetroval, prišlo takmer tritisíc udaní, z ktorých mnohé pomohli odhaliť páchateľov. Našiel sa však aj zradca medzi parašutistami: Karel Čurda z výsadku Out Distance.

Na gestape povedal, že chcel zastaviť vyvražďovanie nevinného obyvateľstva. Dostal za to od nacistov tučnú odmenu, ale podstatne nižšiu ako sľubovaných desať miliónov korún. Zmenil si meno, ale spravodlivosť ho dobehla. V roku 1947 ho zatkli, odsúdili a v Prahe popravili.

Posledný boj výsadkárov sa odohral v Chráme sv. Cyrila a Metoda, ktorý sa stal ich úkrytom. Gabčík sa do krypty sťahoval ako posledný 1. júna 1942. Tak dlho predlžoval lúčenie s Aničkou, ako keby tušil, že je to navždy. S ďalšími siedmimi spolubojovníkmi čakal v chladnej a temnej hrobke kostola.

Niektorí historici považujú za chybu, že parašutistov z viacerých výsadkov sústredili na jedno miesto. Po zotmení začali vychádzať zo svojho úkrytu a vychádzali dovtedy, kým jeden z nich nenarazil na ulici na Čurdu, 30-ročného rodáka od Třebone. Poznali sa, spoločne absolvovali výcvik v severnom Škótsku. Naznačil teda Čurdovi, kde sa teraz ukrývajú. Nemohol vedieť, že stretol zradcu.

Ráno 18. júna chrám obkľúčila nemecká presila. Útočilo takmer 800 po zuby ozbrojených mužov, parašutisti nemali proti nim šancu. V nerovnom boji padli aj Gabčík s Kubišom, posledné náboje si nechali pre seba.

V Prahe sú hrdinskí parašutisti pochovaní v neoznačenom hromadnom hrobe, kde po vojne uložili aj telesné pozostatky popravených nacistov, napríklad aj Franka prezývaného mäsiar z Lidíc. Podľa zistení Čvančaru však hlavy Gabčíka a Kubiša boli preparované, odvezené do Nemecka a nie je vylúčené, že dodnes sa nachádzajú v depozitári niektorého z tamojších anatomických ústavov.

Atentát na Heydricha síce nevyvolal hneď masový odboj doma, vo svete však rezonoval okamžite a veľmi významne. Mnohí dodnes považujú operáciu Anthropoid za nepremyslenú akciu a kritizujú Beneša, že nedokázal reálne posúdiť situáciu doma a zvážiť rozsah krvavej pomsty nacistov.

Na druhej strane sú tí, čo zaraďujú čin Gabčíka a Kubiša medzi najväčšie protinacistické vystúpenia druhej svetovej vojny. Veď nikde inde nedokázali odpraviť takéhoto vysokého nacistického pohlavára.

Pravda bude niekde uprostred. Je neodškriepiteľným faktom, že Spojenci po atentáte prehodnotili svoj postoj k obnove Československa i k jeho povojnovým nárokom. Aké ohlasy vyvolal atentát na Slovensku? Ľudácka tlač ho vzápätí odsúdila, ale prinášala o ňom len veľmi kusé informácie, ako keby v obave, aby „vírus terorizmu" neprenikol do krajiny pod Tatrami. Až po mesiaci priznali slovenské noviny, že jedným z páchateľov bol Slovák, rodák z Poluvsia, ale bez ďalšieho vysvetlenia.

Zachoval sa zápis vyšetrovacej komisie z Ústredne štátnej bezpečnosti, ktorá v polovici augusta 1942 vypočúvala 71-ročného Ferdinanda Gabčíka. Na otázku, čo hovorí na to, že syn je vrah, odpovedal: „A čo mal inšie robiť?" Gabčíkovcov však na Slovensku neprenasledovali. Naopak, v protektoráte vyvraždili takmer celú Kubišovu rodinu.

Hneď po oslobodení Československa povýšili rotmajstra Gabčíka do hodnosti kapitána in memoriam. Vo februári 1946 dostali pozostalí oznámenie z britského ministerstva vojny, že meno Gabčík bolo zapísané do Knihy cti. Jeho Veličenstvo tak ocenilo prejavenú odvahu parašutistu. A v roku 1948 na jeho počesť premenovali obec Beš na Gabčíkovo.