Voľby ako referendum. Rozdelili Československo

Sú parlamentné voľby, ktoré nestoja za reč, a sú také, ktoré predznamenajú zlom v dejinách štátu či dokonca jeho zánik. Pre Československo sa takéto osudové voľby konali pred 30 rokmi. Už na druhý deň bolo mnohým jasné, že spoločný štát Čechov a Slovákov má svoje dni zrátané a že Slovensko sa vydá vlastnou cestou.

08.06.2022 12:00
mečiar, klaus Foto:
Hlavné slovo pri rozdelení federácie patrilo Václavovi Klausovi a Vladimírovi Mečiarovi. Snímka je z februára 1993, keď sa v Bratislave stretli už ako premiéri samostatných štátov.

„V situácii po parlamentných voľbách 1992 iná rozumná alternatíva než rozdeliť štát už nebola," tvrdí znalec dejín česko-slovenských vzťahov historik Jan Rychlík. „Pri existencii vtedajšej ústavy, pri zákaze majorizácie vo federálnom parlamente, pri víťazstve Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) na Slovensku a Občianskej demokratickej strany (ODS) v Čechách sa v prospech jeho zachovania už nič normálne nedalo robiť. Česká politická reprezentácia a slovenská politická reprezentácia sa vzájomne blokovali, ten štát by už nebol funkčný," upozorňuje Rychlík.

Voľby sa konali 5. a 6. júna 1992. „Rozpad sa zdá nielen možný, ale aj zrejmý," predpovedal ešte pred zatvorením volebných miestnosti britský denník The Independent. Komentátor uviedol ako hlavný dôvod rozdielne priority a ciele politiky na Slovensku a v Česku.

Washington Post bol v prvých komentároch zdržanlivejší, ale v jednom si bol istý: „Víťazstvo nacionalistov na Slovensku radikálne mení politickú situáciu v Československu."

Výsledky vo viacerých ohľadoch prečiarkli predvolebné odhady analytikov. Pri takmer 85-percentnej volebnej účasti zvíťazila v Česku (ODS) Václava Klausa v koalícii s Kresťanskode­mokratickou stranou (KDS), a to s vyše 30-percentným ziskom hlasov.

Občianska demokratická aliancia (ODA), ktorá sa otvorene zastrájala, že rozbije spoločný štát, ak Slováci neustúpia zo svojich požiadaviek, sa do federálneho parlamentu vôbec nedostala. Zato radikálno-pravicoví republikáni Miroslava Sládka zasadli v oboch jeho snemovniach.

Posilnili sa aj českí sociálni demokrati, prepadlo však Občianske hnutie Petra Pitharta a s ním mnohí intelektuáli – bývalí disidenti. Z českej politiky vymizol politický stred, oznamovali pražské médiá.

Agentúra Associated Press konštatovala, že liberálny humanizmus prezidenta Václava Havla „padol za obeť" česko-slovenskej polarizácii a ľavicovo-pravicovému štiepeniu.

Voľby na Slovensku vyhralo populistické HZDS Vladimíra Mečiara tak výrazne, že na získanie kvalifikovanej väčšiny v Slovenskej národnej rade mu chýbali iba dva hlasy. Slovenská demokratická ľavica (SDĽ) Petra Weissa bola druhá, za víťazom však zaostala o 23 percent. Kresťanskodemo­kratické hnutie Jána Čarnogurského stratilo v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami takmer polovicu hlasov.

Na Slovensku neuspeli strany a hnutia, ktoré by uprednostnili federatívne usporiadanie spoločného štátu a Klausovu „liečbu ekonomiky šokom".

Jedinou stranou, ktorá sa dostala do parlamentu s volebným programom samostatného Slovenska, bola Slovenská národná strana (SNS). So ziskom okolo osem percent hlasov skončila na štvrtom mieste. Jej predseda Jozef Prokeš bezprostredne po voľbách vyhlásil: „Na prípadných koaličných rokovaniach neustúpime od svojho cieľa – dosiahnutia samostatnosti Slovenska."

Dvaja volební víťazi sa takto jednoznačne nevyjadrovali. Mali však výrazne odlišné pohľady na podobu spoločného štátu. Národné reprezentácie viac o nej rokovali na hradoch a zámkoch ešte pred voľbami, k ničomu to však neviedlo. Rozdielne názory mali aj na spôsob a tempo ekonomickej reformy.

Futbalový štadión tlieskal Mečiarovi

Nenadarmo sa hovorí, že doma nikto nie je prorokom. České i slovenské médiá to spočiatku nevideli až tak dramaticky ako západoeurópske alebo zámorské.

V prvých komentároch po voľbách prevládal názor, že spoločný štát sa zachová, aj keď bude usporiadaný po novom. Ich autori boli asi ešte pod vplyvom prieskumov verejnej mienky. Ten posledný z mája 1992 signalizoval, že za úplne rozdelenie federácie a vznik dvoch samostatných štátov na Slovensku by bolo len 18 percent a v Česku dokonca iba 13 percent opýtaných.

Jablko sváru však predstavovali práve očakávané zmeny v štátoprávnom usporiadaní. Aj v poslednom prieskume najviac Slovákov videlo budúcnosť Československa v konfederácii. Naopak, Čechom by skôr vyhovoval unitárny štát (s jedinou vládou), prípadne zovretá „silná" federácia.

inaugurácia, Michal Kováč, manželka, Bratislavský hrad Čítajte viac Keď vlády padali a volebné obdobia sa skracovali

Mečiar na predvolebných zhromaždeniach ľuďom sľuboval v prípade víťazstva „oslobodenie" od lustrácií a od radikálnej ekonomickej reformy, ktorá podľa neho bola šitá na mieru českej, a nie slovenskej ekonomiky. Argumentoval najmä rozdielnym dosahom reštrikčných opatrení v sociálnej oblasti. Kým v Česku miera nezamestnanosti neprekročila ani tri percentá, na Slovensku sa už šplhala k 13 percentám.

„Dve reformy v jednom štáte nie sú možné,“ reagoval mladý ekonóm Ivan Mikloš, podpredseda Občianskej demokratickej únie (ODÚ). Týždeň pred voľbami predpovedal svojej pravicovej strane prinajmenšom 15-percentný volebný zisk, nakoniec sa však do parlamentu nedostala.

Nedarilo sa ani jedinej celoštátnej predvolebnej koalícii DS-ODS, ktorú vytvoril na Slovensku Klaus spolu s Jánom Holčíkom v snahe „posilniť konzervatívny a federalistický prúd v slovenskej politike“.

Pritom tri týždne pred voľbami si Klaus ako bývalý prognostik trúfol odhadnúť, že koalícia DS-ODS skončí na druhom mieste, hneď za HZDS. Nakoniec však DS-ODS nestačil 3,3-percentný zisk hlasov na postup do parlamentu.

Českí novinári sa v predvečer volieb vybrali za spisovateľom a publicistom Ladislavom Mňačkom, čo si o všetkom myslí. Prežije vôbec Československo rok 1992? „Popularita Mečiara a politika jeho strany nie je to isté. On je tvárny. Bez koalície to nepôjde a tá bez neho i s ním bude profederálna,“ odpovedal.

Opýtali sa aj herca Ladislava Chudíka. „Väčšina ľudí v oboch republikách si rozchod nepraje, kiež by to politici u nás i u vás vzali na vedomie," reagoval.

Išlo najmä o Mečiara a Klausa. Prvý viedol rebríček popularity politikov na Slovensku, čo potvrdil aj posledný predvolebný prieskum. V marci 1991 odvolalo Predsedníctvo SNR Mečiara z funkcie predsedu slovenskej vlády (bol ním ešte za hnutie Verejnosť proti násiliu) a vracal sa na politické výslnie.

Keď sa v sobotu 31. mája 1992 (týždeň pred voľbami) konal exhibičný zápas medzi mužstvom HZDS a tímom Slávia Filozof Bratislava (majstrom Slovenska v ženskom futbale), prišlo na štadión v Petržalke 20-tisíc divákov. Hromadne vstávali a búrlivo tlieskali Mečiarovi ako strelcovi dvoch gólov. Takú mal popularitu.

V Česku bol naďalej najobľúbenejší Havel, až po ňom nasledoval Klaus. Na Slovensku však Havel evidentne strácal podporu a predvolebným televíznym prejavom 2. júna 1992 pobúril najmä priaznivcov HZDS. Mnohí poňali jeho slová tak, že vyzýval Slovákov, aby nevolili Mečiarovo hnutie.

Napriek tomu mal prezident na Slovensku stále väčšiu popularitu ako federálna vláda alebo federálny parlament. Tie sa prepadli na historické minimum.

Je zaujímavé, že Klaus na Mečiara počas kampane neútočil a platilo to aj opačne. Tajné, neoficiálne rokovania medzi ODS a HZDS prebiehali totiž už aspoň tri mesiace. Po desiatich rokoch sa o tom prvýkrát zmienil jeden z podpredsedov Mečiarovho hnutia Augustín Marián Húska: „Boli to rokovania, ktoré tvorili, aby som tak povedal, diskusné predpolie."

Premiéri národných vlád, ktorí rokovali o... Foto: ARCHÍV TASR
Vladimír Mečiar, Václav Klaus, ČSFR, 1992 Premiéri národných vlád, ktorí rokovali o rozdelení federácie: Vladimír Mečiar a Václav Klaus. Snímka je z 29. októbra 1992 v Javorine.

Klaus: Radšej dva nezávisle štáty

Po voľbách vznikli v oboch častiach štátu vládne koalície, rozdielne svojim charakterom i smerovaním. Slovenský parlament ovládli HZDS a SNS, v Českej národnej rade to bol trojlístok ODS-ODA-KDS.

Ešte 6. júna 1992 požiadal Havel predsedu ODS, aby začal rokovania o zostavení federálnej vlády. Klaus vyhlásil, že HZDS je jeho jediným možným koaličným partnerom.

„ODS potreboval Mečiarovo hnutie v Snemovni národov Federálneho zhromaždenia. Len s jeho poslancami by totiž dokázala presadiť uznesenia, pre ktoré platil zákaz majorizácie," vysvetľuje český politológ Karel Vodička. Išlo o ústavný princíp, podľa ktorého pri hlasovaní o určitých zákonoch bol nevyhnutný súhlas trojpätinovej väčšiny poslancov tejto snemovne zvolených v Česku a väčšiny poslancov zvolených na Slovensku. Ak by ODS chcela HZDS obísť, musela by sa spojiť s ostatnými slovenskými stranami v tejto snemovni, niektoré z nich jej boli úplne proti srsti.

Pred podobným výberom stálo aj HZDS, lebo ak by sa Klausovi nepodarilo zostaviť federálnu vládu, druhým v poradí bol Mečiar. Veci však čoskoro nabrali iný smer.

Pavol Demeš Čítajte viac Slovensko je najväčšie príjemné prekvapenie strednej Európy

V Brne sa 8. júna uskutočnilo prvé kolo oficiálnych rokovaní medzi ODS a HZDS. „Naše východiská sa ukázali ako zásadné odlišné od postojov HZDS," oznámil Klaus na tlačovke. Mečiarovmu hnutiu nejde o spoločný štát, pokračoval, ale o ekonomicko-obranné spoločenstvo, o dva štáty s medzinárodnou subjektivitou. „To neznamená, že federácia je už neodvratne stratená," dodal. V kuloároch sa však vyjadroval menej diplomaticky: Radšej dva nezávisle štáty, ako nejaké experimenty!

Jeden z účastníkov rokovania, podpredseda ODS Miroslav Macek, označil neskôr model súštátia navrhnutý Mečiarom za „slovenskú samostatnosť s českou poisťovňou".

Keď 11. júna pozval Havel delegáciu HZDS na Pražský hrad, Mečiar na stretnutie nešiel. V ten istý deň sa však zúčastni ďalšieho rokovania medzi víťazmi volieb v hlavnej kancelárii ODS v Prahe. Klaus predložil nový návrh, ktorý médiá pomenovali „Marshallovým plánom pre Slovensko".

Za zrieknutie sa projektu konfederácie a prijatie modelu „silnej federácie" sľuboval Klaus dodatočné investície do slovenskej ekonomiky. V prípade súhlasu ponúkol Mečiarovi kreslo federálneho premiéra. Slovenska strana však neprestala nástojiť na „voľnom zväzku dvoch suverénnych štátov" vrátane medzinárodnoprávnej subjektivity pre Slovensko.

O šesť dní neskôr na ďalšom rokovaní v Prahe Klaus navrhol Mečiarovi, aby obaja vstúpili do federálnej vlády. Delegácia HZDS návrh odmietla s tým, že Mečiar bude vykonávať funkciu slovenského premiéra. „Padli tým posledné pochybnosti o skutočných zámeroch HZDS. Bolo zrejmé, že Mečiarovo hnutie smeruje k samostatnému Slovensku," tvrdí český historik Jan Bauer.

Na tom istom rokovaní 17. júna Klaus odmietol funkciu federálneho premiéra a oznámil, že bude kandidovať na post predsedu českej vlády. S Mečiarom sa dohodli na zostavení vlády ČSFR s dočasným mandátom, do ktorej nominujú svojich ľudí.

Referendum mohlo byť nebezpečné

Najprv sa hovorilo, že táto „udržiavacia" vláda bude fungovať len do referenda a podľa jeho výsledkov sa rozhodne, ako ďalej. Rýchlo však zišlo aj z referenda. Mečiar začiatkom augusta povedal, že by bolo nezodpovedné vypísať ho a že referendom boli vlastne parlamentné voľby. Klaus dodnes tvrdí, že nemalo zmysel, lebo by nezmenilo slovenskú túžbu po samostatnosti. „A Čechov sa nebolo na čo pýtať,“ dodáva.

Boli takí, čo argumentovali, že Československo nevzniklo referendom, a tak sa nemusí ním ani končiť. Klausov stranícky zástupca Jan Stráský, ktorý bol krátky čas posledný federálny premiér, neskôr vysvetľoval, že referendum by mohlo byť veľmi nebezpečné, ba mohlo dokonca zapríčiniť občiansku vojnu: „Mohla nastať situácia, že jedna časť krajiny by bola za jej rozdelenie a druhá nie. To by mohlo viesť k rovnakým udalostiam, aké poznáme z iných krajín, lebo jeden národ by sa odmietol podriadiť vôli toho druhého."

Stráský mal zrejme na mysli bývalú Juhosláviu. Ani referendum v Sovietskom zväze však nezabránilo jeho rozpadu, hoci drvivá väčšina občanov hlasovala za zachovanie ZSSR.

Ďalšie rokovania delegácií HZDS a ODS nasledovali v rýchlom slede. Po ich štvrtom kole v Bratislave 20. júna obe delegácie už aj verejne pripustili možnosť zániku federácie. Spoločná dohoda zakotvila záväzok zaistiť chod federálnej správy do 31. decembra 1992, čím fakticky rozhodla aj o dátume zániku spoločného štátu.

Mečiar spomína, ako sa nevedeli dohodnúť, kto túto správu oznámi verejnosti na tlačovke. V slovenskej delegácii sa nenašiel ochotný dobrovoľník. „Išiel som teda za Klausom a hovorím, že to musíme urobiť my dvaja. Klaus povedal, že pôjde so mnou medzi novinárov, ale nebude to on, kto túto správu ohlási."

Zo zámoria prichádzali správy, že Spojeným štátom sa to nepáči, ale že slobodnú voľbu Čechov a Slovákov budú akceptovať. Podobne sa vyjadrovali predstavitelia európskych mocností.

Noviny Sunday Times 21. júna napísali: „Československo, štát umelo vytvorený zo súhry výnimočných okolnosti v roku 1918, bolo iba vrecom plným problémov a jeho koniec treba napriek všetkým ťažkostiam privítať.“

O mesiac neskôr na piatom kole rokovaní uzavreli Mečiar s Klausom (už ako premiéri oboch národných vlád) dohodu o legitímnom zániku federácie. Niekoľko dní predtým (17. júla) v parlamente v Bratislave prijali Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Ešte v ten istý deň Havel odstúpil z postu prezidenta spoločného štátu.

Do rozdelenia spoločného štátu zostávalo už len päť mesiacov.

Povolebný vývoj v roku 1992

  • 5. a 6. jún. Konali sa parlamentné voľby. V Čechách ich vyhrala ODS, na Slovensku HZDS. Oba politické subjekty mali rozdielne predstavy o štátoprávnom usporiadaní aj o ekonomickej reforme.
  • 8. a 9. jún. Rokovanie medzi ODS a HZDS v Brne ešte viac odhalilo rozdielnosť názorov oboch strán na riešenie štátoprávnej otázky. HZDS navrhovalo „ekonomické a obranné spoločenstvo“ (čiže konfederáciu), pre ODS bola táto forma neprijateľná.
  • 19. a 20. jún. ODS a HZDS sa na rokovaní v Bratislave rozhodli rozdeliť Československo, lebo sa nemohli dohodnúť na spoločnom spravovaní štátu.
  • 17. júl. Členovia slovenského parlamentu prijali Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Tri dni po tom abdikoval prezident ČSFR Václav Havel.
  • 26. august. Obe strany sa dohodli na dátume rozdelenia spoločného štátu. Bol stanovený na 1. január 1993.
  • 1. september. Slovenský parlament prijal Ústavu SR, ktorá 1. októbra vstúpila do platnosti.
  • 13. november. Federálne zhromaždenie schválilo zákon o delení majetku federácie a jeho prevode na republiky.
  • 22. november. Federálny parlament prijal ústavný zákon o zániku ČSFR.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #Československo #referendum #Vladimír Mečiar #Václav Klaus