Terminátor spoznal zázračné prežitie v Hitlerovom pekle

Mala neuveriteľné šťastie v najväčšom nešťastí. S matkou ju ako dievčatko odvliekli do nacistického koncentračného tábora v Auschwitzi, ale prežila. Lidia Maksymowiczová zostala nažive v tejto továrni na smrť najdlhšie spomedzi všetkých väznených detí. Keď teraz Arnold Schwarzenegger, svetoznámy herec a niekdajší guvernér Kalifornie, navštívil múzeum v Auschwitzi, stretol sa tam aj s ňou.

09.10.2022 10:00
EU, Schwarzenegger, Auschwitz, Poľsko Foto: ,
Arnold Schwarzenegger na návšteve v Auschwitzi.
debata (3)

Maksymowiczová napísala o svojom strastiplnom príbehu knihu s názvom Dievča, ktoré nedokázalo nenávidieť. O útrapách v Auschwitzi chodieva aj prednášať. „Ako hovorí sama o sebe, prežila vďaka odvahe a oddanosti jej matky a vďaka mnohým náhodám," uviedlo židovské múzeum v Krakove v pozvánke na stretnutie s ňou v januári tohto roku, keď bolo 77. výročie oslobodenia tohto nacistického tábora smrti.

Knihu si môže prečítať aj Schwarzenegger – darovala mu ju na stretnutí. Do niekdajšieho Auschwitzu prišiel s posolstvom, že nenávisť nemôže mať miesto medzi ľuďmi; mimochodom, je synom dôstojníka Hitlerovho wehrmachtu, za ktorého sa hanbí.

Prečo Maksymowiczová na obálke knihy zdôraznila, že nevie nenávidieť, keď mohla použiť, naopak, slová ako bolesť alebo útrapy či ich synonymá? „Toto je moje motto. Myslím si, že keby som bola naplnená nenávisťou a túžbou po pomste, trpela by som viac ako tí, ktorí mi toto utrpenie spôsobili," objasnila začiatkom tohto roku pri predstavení prekladu knihy do taliančiny na pôde hornej komory talianskeho parlamentu.

Pápež František na generálnej audiencii vo... Foto: PROFIMEDIA
Pápež František, Auschwitz Pápež František na generálnej audiencii vo Vatikáne pobozkal tetované zápästie Lidie Maksymowiczovej, aby dal najavo, ako súcití s jej utrpením v Auschwitzi.

Počas pobytu v Ríme prišla aj do Vatikánu na generálnu audienciu u pápeža. Stretnutie s Františkom bolo dojímavé: nielenže ju objal, ale jej aj pobozkal zápästie, na ktoré jej nacisti vytetovali číslo (väzňov nepovažovali za ľudské bytosti, ale iba za čísla z mäsa a kostí).

Odoberal nám krv a vpichoval nám roztok

Čo sa mohol dozvedieť Schwarzenegger, ktorého preslávili hlavne štyri filmy Terminátor, priamo od Maksymowiczovej alebo čo sa ešte viac dozvie pri čítaní jej knihy? Do Auschwitzu ju deportovali krátko pred jej tretími narodeninami, bolo to v decembri 1943. „Bola predmetom pseudolekárskych experimentov, ktoré počas druhej svetovej vojny uskutočnil smutne známy lekár v tomto koncentráku Josef Mengele," uviedol Poľský rozhlas.

Anjel smrti, ako nacistického lekára, prezývali, nemal zľutovanie ani s najmenšími deťmi. „Odoberal nám krv a vpichoval nám fyziologický roztok," povedala Maksymowiczová pre server Dzien dobry. V Auschwitzi prežila trinásť mesiacov.

Bola predmetom pseudolekárskych experimentov, ktoré počas druhej svetovej vojny uskutočnil smutne známy lekár Josef Mengele.
Poľský rozhlas

Do lágru ju odvliekli nielen s matkou, ale aj so starými rodičmi. Počas takzvanej selekcie na rampe po príchode do Auschwitzu ich od seba oddelili. „Babička s dedkom išli do dymiacich krematórií, už som ich nikdy nevidela," upozornila. Bol to bežný postup nacistov: starcov poslali hneď do plynových komôr, práceschopných väzňov zneužívali na otrocké práce. A časť detí, ktoré si vyberal Mengele, slúžila jeho šialeným experimentom.

Ohavný doktor testoval všeličo. „Oči nám posypal aj prípravkom, ktorý mal zrenice zmeniť na modro," povedala Maksymowiczová s tým, že mala obrovské šťastie, lebo jej organizmus všetky hrozné experimenty prežil.

Auschwitz ovplyvnil celú moju existenciu

Maksymowiczová zvykne hovoriť, že to, čo zažila, možno niekomu pripadá ako nepredstaviteľné, ale zdôrazňuje, že taká bola skutočnosť. „Mnohým ľuďom sa môj príbeh môže zdať neuveriteľný alebo dokonca ako výplod chorej fantázie. A predsa je to všetko pravda. Som jedným z posledných žijúcich svedkov nacistického hororu. Keď som prišla do Auschwitzu, bola som ešte dieťa, ale pamätám si veľa vecí. To, čo som zažila, mi zostalo v pamäti a ovplyvnilo celú moju existenciu, detstvo, dospievanie, starobu," zdôverila sa pre noviny Kurier Wileński.

Hlavná vstupná brána do niekdajšieho... Foto: SITA/AP, Markus Schreiber
Auschwitz, vstupná brána Hlavná vstupná brána do niekdajšieho nacistického koncentračného tábora v Auschwitzi.

Popieračom holokaustu možno skrsne v hlave, ako je možné, že do mozgu dievčatka sa natrvalo zapísalo to, o čom rozpráva ako žena. „Známi mi vravia, že som bola príliš mladá, malá, že je nemožné, aby som s také veci zapamätala. Áno, dnešné deti si na šťastné detstvo nespomenú, no psychologička mi vysvetlila, že takéto silné zážitky môžu malému dieťaťu ostať v pamäti," uviedla pre Kurier Wileński.

Keď sa začiatkom roku 1945 k Auschwitzu nezadržateľne blížila Červená armáda, nacisti evakuovali na takzvanom pochode smrti veľa väzňov z okupovaného poľského územia do Nemecka. Matku Maksymowiczovej odvliekli do koncentráku v Bergen-Belsene. Červenoarmejci vstúpili do Auschwitzu 27. januára 1945. Všetci Nemci už utiekli, v lágri našli tisíce nespálených mŕtvol a spolu s nimi podvyživených preživších, ktorí vyzerali len ako kosť a koža.

Myslím si, že keby som bola naplnená nenávisťou a túžbou po pomste, trpela by som viac ako tí, ktorí mi toto utrpenie spôsobili.
Lidia Maksymowiczová; Poľka, ktorá ako dievčatko prežila v Auschwitzi

Keď sa matka a dcéra narýchlo lúčili, dievčatko si vypočulo dve hlavné veci: od mamičky si vypočulo prísľub, že sa poň vráti, čo bolo síce, samozrejme, láskyplné klamstvo, ale veď mu musela dodať odvahu, a Lidii ešte zdôraznila, že nech sa deje, čo sa deje, musí si zapamätať svoje meno a priezvisko.

Márne hľadanie nezvestnej dcéry

Deň, keď Červená armáda prekročila brány Auschwitzu obohnaného ostnatým plotom, má Maksymowiczová stále živo pred očami. „Moment oslobodenia tábora si pamätám veľmi dobre, aj keď som to asi nevnímala tak ako dospelí väzni. Prišli vojaci v úplne iných uniformách. Predtým, keď vchádzal doktor Mengele so svojím dôstojníckym tímom, všetci mali obuté krásne čižmy, a pamätám si, že som sa na nich pozerala z perspektívy najnižšieho miesta pod posteľami, pretože tam sa skrývali deti. A keď prišli vojaci v odlišných uniformách, bola to veľká radosť, pretože nám dali šálku kávy s mliekom a kus pravého chleba s margarínom pre nás dovtedy s nepoznanou chuťou" povedala pre Dzien dobry.

Arnold Schwarzenegger v objatí s Lidiou... Foto: SITA/AP
Schwarzenegger, Auschwitz, objatie Arnold Schwarzenegger v objatí s Lidiou Maksymowiczovou

Matka našťastie prežila aj ďalšie peklo s názvom Bergen-Belsen a po skončení vojny sa vybrala pátrať po svojom dievčatku. Splnila teda sľub, že sa poň vráti, ale, pochopiteľne, vedela, že ju čaká ťažké hľadanie. V Osvienčime (čiže predtým Auschwitz na poľskom území okupovanom nacistami) sa dozvedela, že siroty zobrali do detských domovov v Sovietskom zväze. Nájsť nezvestnú dcéru v ére bez internetu bolo v takom rozľahlom štáte fakticky nemožné.

A kde sa po vojne ocitla mladá Lidia? Ujala sa jej jedna rodina z Osvienčimu. Potom prešlo veľa rokov, počas ktorých sa čoraz viac zdalo, že matka a dcéra sa už nikdy spolu neuvidia.

Mária Speváková Čítajte viac Hoci ste Židia, ste ľudia. Poďte bývať k nám

Netancovala a dobre nespala dlhé roky

Po skončení vojny každá z nich žila v inej predstave. Lidia počúvala reči, že jej matka nepochybne skončila medzi hnijúcimi mŕtvolami v Auschwitzi, a preto sa do Nemecka nemohla dostať. Zostala však nažive a po dcére húževnato pátrala.

Matka sa snažila hľadať na úradoch, kde sa len dalo. Písala aj listy Červenému krížu. Dostávala dlhé roky len odpovede, že o dievčatku s tetovaným číslom 70072 na zápästí nič nevedia.

Keď bola Lidia tínedžerka, známi jej poradili, aby predsa len skúsila preveriť, či matka je nažive. Obrátila sa na úrady a, samozrejme, že uviedla svoje číslo 70072, čo bolo kľúčové pre ich stretnutie pod dlhom odlúčení.

Slávny herec a niekdajší guvernér Kalifornie v... Foto: Michal Dyjuk
Schwarzenegger, Auschwitz Slávny herec a niekdajší guvernér Kalifornie v bývalom tábore smrti.

Maksymowiczová si spomína, ako jej matka povedala, že jedného dňa si našla v poštovej schránke hrubú obálku. Srdce jej poskočilo od radosti, ale bála sa list otvoriť. Zaklopala susede na dvere, aby jej ho prečítala. Obsah listu ňou tak zalomcoval, že na niekoľko dní takmer stratila zrak.

Znovu sa stretli až po sedemnástich rokoch. „Povedala mi, že za celý ten čas nemohla ani raz dobre zaspať. Nebola za tie roky na nijakej zábave, netancovala, nezaspievala si napriek tomu, že bola mladá, pretože keď sa vojna skončila, mala ešte len 23 rokov," citoval Kurier Wileński Maksymowiczovú. Žiada sa už iba doplniť, že keď si v bývalom tábore smrti vypočul tento príbeh Schwarzenegger, takmer určite oči nebojácneho filmového Terminátora nezostali suché…

Gustav Schwarzenegger – otec slávneho herca

  • Narodil sa 17. augusta 1907 v štajerskom meste Weiz. V období rokov 1930 – 1937 slúžil v rakúskej armáde, následne pracoval ako policajt.
  • V marci 1938 privítal anšlus Rakúska, ktoré pohltilo nacistické Nemecko. V novembri 1939 sa stal príslušníkom nemeckého wehrmachtu. V auguste 1942 utrpel zranenia počas bojov pri Leningrade, dostal vysoké vojenské vyznamenanie. Neskôr ho uznali nespôsobilého pôsobiť v armáde.
  • Po odchode do civilu vo februári 1944 začal robiť na pošte v Grazi. Po skončení vojny sa vrátil k polícii. Zomrel 13. decembra 1972 na mozgovú mŕtvicu, mal 65 rokov.
  • Arnold Schwarzenegger nemal rád svojho otca, pretože pil veľa alkoholu a fyzicky ubližoval členom rodiny. Slávny herec a niekdajší guvernér Kalifornie si o ňom zisťoval fakty u historikov. Vyplynulo z nich, že Gustav Schwarzenegger sa nezapojil do páchania vojnových zločinov.
  • Svetoznámy syn pripisuje jeho alkoholizmus a násilie páchané na rodine tomu, že sa nedokázal vyrovnať s hanbou, že bojoval v radoch nacistov. Vo videonahrávke, ktorú zverejnil v tomto roku, apeloval na ruských vojakov, ktorí vtrhli na Ukrajinu, aby prestali byť mužmi so zlomeným charakterom, ako to bolo v prípade jeho otca.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Arnold Schwarzenegger #Auschwitz #Mendelejev