Zbohom zbraniam počas vianočných sviatkov?

Nech zbrane na Ukrajine mlčia aspoň počas vianočných sviatkov! S touto výzvou prišiel nedávno Medzinárodný výbor mieru (MVM) a odvolal sa na skúsenosť so známym vianočným prímerím v decembri 1914. Ak sa ho podarilo dosiahnuť uprostred prvej svetovej vojny, prečo to nešlo dnes pri regionálnom ozbrojenom konflikte?

27.12.2022 15:30
vojna na ukrajine Foto: ,
Ukrajinskí vojaci poskytujú prvú pomoc zranenému vojakovi.
debata

MVM má približne 300 organizácií v 70 krajinách a existuje už 125 rokov. Dnes má ústredie v Berlíne, do roku 2017 bolo v Ženeve. Výzvu na vianočné prímerie vydal výbor 26. novembra a vzal do úvahy, že v Rusku je Nový rok naďalej väčším sviatkom ako Vianoce a že pravoslávne Vianoce sa tam slávia dva týždne po katolíckych.

Na východnej a južnej Ukrajine, kde sa dnes bojuje, síce čoraz viac veriacich ukrajinskej pravoslávnej cirkvi svätí Vianoce súčasne s katolíkmi, čiže 24. a 25. decembra, pre mnohých ďalších však Štedrý deň nastáva až 6. januára. To znamená, že sa pritom neprestávajú riadiť juliánskym kalendárom. Preto MVM vyzýva bojujúce strany vyhlásiť dlhšie prímerie: od 25. decembra 2022 do 7. januára 2023.

Výzvu MVM sprevádza petícia, ktorú medzitým podpísalo na internete okolo štyritisíc organizácií a jednotlivcov.

Paralelne s tým prebieha podobná akcia mierového hnutia v Spojených štátoch. Viac ako 900 duchovných autorít, zastupujúcich takmer všetky vierovyznania v USA, vyzvalo vládu prezidenta Joea Bidena, aby presadila rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou o vianočnom prímerí. Signatári výzvy sa takisto odvolávajú na udalosti z konca decembra 1914.

Môžu zbrane mlčať, keď anjeli spievajú?

Podnes je otázne, či v decembri 1914 vôbec bolo prímerie. Podľa vojenských príručiek je totiž prímerie dohodou súperiacich strán, štátov či jednotlivcov o neútočení. V tomto prípade sa však velenia znepriatelených strán na žiadnom prímerí nedohodli.

Francúzsky historik Marc Ferro, odborník na prvú svetovú vojnu, zastáva názor, že išlo skôr o prípad prvého masového bratania sa vojakov a niektorých dôstojníkov. „Bol to spôsob, ako využiť prestávku v boji a možno to bolo aj tlmené volanie po mieri,“ opatrne dodáva Ferro.

Staršiu Ukrajinku vedú do úkrytu pred... Foto: SITA/AP, Evgeniy Maloletka
vojna na ukrajine Staršiu Ukrajinku vedú do úkrytu pred začínajúcim sa ruským ostreľovaním civilných objektov.

S iniciatívou prerušiť boje počas vianočných sviatkov prišiel 7. decembra 1914 pápež Benedikt XV. Bojujúce strany vyzval, aby ukázali, „či môžu zbrane mlčať v deň, keď anjeli spievajú“.

Na výzvu však odpovedalo kladne iba cisárske Nemecko. Nie je ťažké uhádnuť dôvod. „Ideme na krátky výlet do Paríža,“ tvrdila nemecká propaganda ešte začiatkom augusta 1914. V decembri toho istého roku sa však z výletu stávalo nekonečné ťaženie…

Vo vojne stáli štáty Trojdohody (Británia, Francúzsko, Rusko; neskôr aj Taliansko) proti Trojspolku (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko; a neskôr aj Turecko). Kým v prvých mesiacoch to vyzeralo na bleskovú vojnu, už koncom roka 1914 sa vojská na západnom a potom i na východnom fronte postupne zakopávali a boje nadobudli vleklý pozičný charakter.

cisár Karol I. Čítajte viac Koniec vojny, ktorou sa začalo krvavé storočie

Nemecký cisár Wilhelm II. reagoval na pápežovu výzvu zvláštnym spôsobom. Zrazu tvrdil, že „dokonca aj v čase vojny by sa mali zachovať hodnoty“. Zároveň dal na nemecký front poslať tisíc vianočných stromčekov. Vojnová propaganda sa však naďalej snažila udržiavať vo verejnosti predstavu „blitzkriegu“. Nemecké noviny písali o „jediných Vianociach, ktoré vojaci strávia na fronte“.

Traduje sa, že prímerie zavládlo na prvý vianočný sviatok iba pozdĺž nemecko-britskej línie frontu, a zvlášť dojemné scény sa odohrali na jej 50-kilometrovom úseku okolo mesta Ypres (presne tam sa neskôr v krvavých bojoch vôbec prvýkrát použili chemické zbrane).

Zo zákopov vyliezli na oboch stranách dvaja vojaci, podali si na území nikoho ruky a popriali si vzájomne veselé Vianoce. Dohodli sa, že v ten deň nebudú strieľať.
Kurt Zehmische, nemecký vojak z prvej svetovej vojny

Ako referovali vojnoví spravodajcovia, na úsvite 25. decembra 1914 sa Britom naskytol zo zákopov neuveriteľný pohľad. Celá línia protiľahlých nemeckých zákopov bola vyzdobená vianočnými stromčekmi, zneli vianočné koledy a nad úroveň zákopov ktosi vysunul transparenty s nápismi Merry Christmas a Frohe Weinachten (Veselé Vianoce).

Potom sa vynorili aj hlavy nemeckých vojakov. „Môj saský pluk začal pískať na dva prsty, Angličania vzápätí pískanie opätovali,“ zaznamenal si dôstojník Kurt Zehmische. Jeho denník sa našiel náhodou v roku 1999 v podkroví domu neďaleko Lipska.

„Vojak Mockel z mojej jednotky, ktorý žil mnoho rokov v Anglicku, zavolal na Britov po anglicky a čoskoro sa medzi nami rozprúdil živý rozhovor. Potom vyliezli zo zákopov na oboch stranách dvaja vojaci, podali si na území nikoho ruky a popriali si vzájomne veselé Vianoce. Dohodli sa, že v ten deň nebudú strieľať," pokračoval Zehmische.

Lenin, Stalin Čítajte viac Sovietsky zväz mal existovať večne. A na celom svete

Táto vojnová idylka mala mať aj iné, priam absurdné podoby. Nemci si údajne s Britmi zahrali počas tohto „neformálneho prímeria“ dokonca futbalový zápas a kdesi sa vraj konala aj spoločná svätá omša pod holým nebom.

Pred sedemnástimi rokmi vznikol o tom hraný film Šťastné a veselé vo francúzsko-nemecko-britsko-belgickej koprodukcii. Pieseň Tichá noc v ňom spieva nemecký tenor sprevádzaný z nepriateľského zákopu škótskym gajdošom. Vojaci si pripíjajú francúzskym šampanským, vzájomne si ukazujú fotografie svojich žien, spoločne sa modlia a pochovávajú mŕtvych. Naozaj to pôsobí až neskutočne vo vojne, v ktorej si ľudia vymieňajú adresy s nepriateľom, aby sa mohli znovu stretnúť, keď už bude po všetkom.

V archívoch a spomienkach pamätníkov sa však zachovali o tomto prvom sviatku vianočnom aj iné svedectvá. Na ďalších úsekoch západného frontu sa totiž strieľalo, aj keď nezriedka len do vzduchu. Oddiely Francúzska sa bratania vojakov nezúčastňovali, čo možno vysvetliť aj tým, že boje dovtedy prebiehali zväčša na jeho území.

Víťazný pochod Červenej armády Čítajte viac Kto oslobodil Slovensko: Rusi alebo Ukrajinci?

Francúzsko dokonca zakázalo (na rozdiel od Británie) uverejňovať vo svojej tlači akékoľvek informácie, tobôž snímky zo „spoločného trávenia“ Vianoc britských a nemeckých vojakov.

Avšak aj britským generálom došla rýchlo trpezlivosť, najmä keď prípady bratania sa pokračovali po vianočných sviatkoch. „Vydal som najprísnejšie rozkazy, že v žiadnom prípade sa nesmie dovoliť styk s vojakmi protivníka. Žiadam podrobný zoznam mien dôstojníkov a jednotiek zúčastnených na vianočnom stretnutí, aby som vyvodil disciplinárne dôsledky," bolo uvedené v dennom rozkaze generála Horacea Smitha-Dorriena z 28. decembra 1914.

Britské velenie malo dôvodné podozrenie, že nemecká strana využila bratanie sa na zintenzívnenie svojho vojenského prieskumu, inými slovami na dôkladnú špionáž.

Napokon, aj Nemcom prešla chuť na „bratríčkovanie“ sa s nepriateľom. „Celá záležitosť začína byť pomaly nezmyselná. Poviem mužstvu, že od dnešného večera je koniec," napísal si do denníka približne v tom istom čase dôstojník Gustav Riebensahm.

Východný front bez prímeria?

Dlho sa predpokladalo, že východný front „nákaza zmierlivosti“ obišla. Koncom decembra 1914 a začiatkom januára 1915 prechádzala frontová línia na východe po hlavnom hrebeni Karpát, a teda sa dotýkala aj súčasného územia Slovenskej republiky. V tunajších priesmykoch stáli proti sebe tisíce rakúsko-uhorských a ruských vojakov.

Ako zistil východoslovenský regionálny historik Matúš Korba, boje tam prebiehali aj počas vianočných sviatkov, pričom počas jedných katolíckych i pravoslávnych. Písal o tom v reportáži aj vojnový spravodajca Z. Fraňo, ktorý sa v tom čase nachádzal v priestore Lupkovského priesmyku na východ od Medzilaboriec.

bandera, stúpenci, pochod, Čítajte viac Armády troch štátov proti banderovcom

Britský vojenský historik Max Hastings však zistil, že pravdepodobne na inom úseku frontu sa všetko vyvíjalo inak: „Na Štedrý deň v Haliči dostali rakúske jednotky rozkaz, aby nestrieľali, ak ich druhá strana nevyprovokuje, a Rusi prejavili rovnakú zdržanlivosť. Niektoré jednotky obliehajúce Przemyśl postavili tri vianočné stromčeky na území nikoho, čo sprevádzali zdvorilostnou poznámkou na adresu protivníka: „Želáme vám, hrdinom Przemyślu, veselé Vianoce a dúfame, že čo najskôr dospejeme k mierovej dohode."

„Na území nikoho sa potom vojaci znepriatelených strán zišli a vymenili si rakúsky tabak a pálenku za ruský chlieb a mäso. Keď cárovi vojaci o dva týždne slávili vlastné Vianoce, habsburské vojsko im to oplatilo," pokračuje Hastings.

Najnovšie výskumy ruského historika Sergeja Bazanova to potvrdzujú s jedinou výhradou. Nešlo vraj o rakúskych, ale o nemeckých vojakov – a na tých úsekoch, kde stáli proti sebe Rusi a Nemci. Väčšie rozmery však tento jav nadobudol podľa Bazanova počas Veľkej noci v apríli 1915.

Vrchný veliteľ ruských armád tohto frontu generál Alexej Brusilov označil vtedy bratanie sa svojich vojakov s nemeckým a rakúsko-uhorským protivníkom za „neprípustnú sviatočnú uvoľnenosť, za slovanskú ľahkomyseľnosť a ľahostajnosť“ časti dôstojníckeho zboru. Osobitne poukázal na to, že Nemci beztrestne odvliekli z týchto stretnutí niekoľkých ruských zajatcov, ktorí sa tak dostali do rúk ich rozviedky.

Stalin Čítajte viac Prečo sú mnohým Slovákom bližší Rusi ako Ukrajinci

Tomuto problému sa kedysi výskumne venoval sovietsky, neskôr izraelský, historik Michail Frenkin. Podľa jeho zistení rakúsko-uhorská vojenská rozviedka dokázala vďaka brataniu sa vojakov na východnom fronte uskutočniť za jediný rok 285 špionážnych kontaktov.

Je zarážajúce, že ruskej strane nebolo nápadné, ako nepriateľ posiela na spoločné stretnutia v čase „zákopového prímeria“ rovnakých zástupcov. Spravidla to boli totiž agenti jeho rozviedky.

Ruská armáda sa však v tom čase už nachádzala v stave pokročilého rozkladu. Vo veľkom v nej pôsobili boľševickí agitátori, ktorí forsírovali bratanie sa s protivníkom ako nástroj „rýchleho ukončenia imperalistickej vojny a skoncovania s vládou kapitálu“.

Prímerie sa dá zneužiť

Mohlo by sa zdať, že v dejinách vojen bolo vianočné alebo iné sviatočné prímerie častým javom. Ale opak je pravdou.

Ak sa protivníkom aj podarilo uzavrieť tento akt dobrej vôle, spravidla netrval dlho. Obe strany ho usilovne porušovali a najmä dočasné prímerie slúžilo na prípravu ďalšieho krvipreliatia. Zbrane stíchli, aby vzápätí prehovorili ešte s väčšou silou.

„Ak nepriateľ bez predchádzajúcej dohody žiada o prímerie, značí to, že kuje pikle.“ Tak učil už 500 rokov pred naším letopočtom čínsky vojvodca Sun-c' v traktáte Umenie vojny. V komentároch k tejto poučke sa neskôr zdôrazňovalo, že nepriateľ „chce takto predísť nášmu podozreniu a potom využije našu nepripravenosť“.

Nemecko Ukrajina Rusko vojna pochod mier Čítajte viac Mier si nestačí iba priať, treba zaň bojovať

Potvrdením tejto praxe v novších časoch je napríklad prípad, ktorý sa udial počas vietnamskej vojny. Pred najvýznamnejším tamojším sviatkom na začiatku roku 1968 bolo dohodnuté prímerie. A práve vtedy spustil Hanoj proti Saigonu mohutnú ofenzívu. Nečakané boje prepukli po celej krajine, americké vojská boli úplne zaskočené a partizáni Vietkongu slávili jeden úspech za druhým.

Dnes je už viac ako pravdepodobné, že iniciatíva MVM a amerických duchovných vodcov nemá nádej na úspech. Keď sa novinári pred týždňom pýtali hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, či ruské vedenie zvažuje možnosť vianočného alebo novoročného prímeria na Ukrajine, odpovedal stručne a jasne: „Táto téma nie je na programe dňa."

O deň neskôr reagoval aj predstaviteľ generálneho štábu ukrajinskej armády: „Prímerie prichádza do úvahy len vtedy, ak Ruská federácia vyvedie svoje vojská za hranice suverénnej Ukrajiny."

Do úvahy tak prichádza len vidina malého zázraku, keby sa vojaci v zákopoch v Donbase, ktoré tak veľmi pripomínajú zákopy prvej svetovej vojny, rozhodli chvíľu „bratať sa" bez ohľadu na rozkazy svojich veliteľov. Ako ich predkovia pred 108 rokmi. Ale to je sotva predstaviteľné.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #1. svetová vojna #vojna na Ukrajine