Stretli sme sa dokonca s názorom, že keby sa pri chystanej transformácii verejnoprávnej RTVS na STVR okrem poradia písmen v názve zmenil vysielací čas relácie O 5 minút 12, tak už aj to by prispelo k zmierneniu napätia v mnohých rodinách i celej spoločnosti.
Samozrejme, rovnaké opatrenie by museli prijať komerčné televízie so svojimi politickými debatami. Ide najmä o reláciu V politike na TA3 (od 11. hodiny) a markizácke Na telo (od 13. hodiny).
V opačnom prípade sa politicky polarizovaná rodina môže rozhádať už krátko pred nedeľným obedom, prípadne hneď po ňom.
Čítajte aj Prázdne pridlhé reči a násilie v parlamente majú dávnu tradíciu
Možno namietať: ak sa niekto nechce dívať na tváre politikov a počúvať ich reči, nech prepne program alebo vypne televízor, prípadne nech si to pozerá zo záznamu. Nás však zaujíma iná vec.
Musí sa stranícka politika „podávať“ práve k sviatočnému obedu? Kto na to u nás prišiel a prečo má jeho „úžasný“ nápad takú dlhú životnosť? A ako je to vo svete?
Černý: A čo na to občan?
Dnešní štyridsiatnici, ale najmä starší čitatelia sa určite rozpamätajú na politické debaty pod názvom Co týden dal. Vysielala ich od 21. októbra 1990 ešte federálna televízia ČST na prvom programe.
Už vtedy sa táto diskusná relácia začínala na pravé poludnie. No myslieť si, že s týmto nápadom prišiel vtedajší šéfredaktor spravodajstva Petr Krul, je omyl. Krul jednému z dvoch moderátorov relácie Otakarovi Černému (podľa jeho spomienok) povedal:
„Chlapi, pokoj. Urobíte dve nedele a potom to skončí. Pretože kto sa na to bude dívať počas nedeľného obeda?“
Nový formát zrejme do programovej štruktúry presadil sám ústredný riaditeľ ČST Jiří Kantůrek. Bol to starý „televizák“, ktorý koncom 60. rokov počas politického odmäku v Československu pripravoval pre ČST besedy s politikmi a po nástupe normalizácie musel odísť „k lopate“.
Napodiv Kantůrek mal dobrý nos, lebo relácia Co týden dal nielenže prežila svoje prvé dve nedele, ale aj zánik československej federácie.
Jej tvorcom zrejme hral do kariet u nás dovtedy neznámy formát politickej talk šou i hektická porevolučná doba.
„Mali sme obavy, či vôbec niekto do tej redakcie príde,“ spomínal druhý z moderátorov Bratislavčan Jozef Hübel. „Ale ako sa tie jednotlivé diely rozbehli, získalo si to obrovskú popularitu medzi divákmi a nám sa hostia spomedzi politikov začali sami hlásiť.“
Pritom nová talk šou počítala s piatimi až šiestimi hosťami. Jediný, kto sa po čase odmietal diskusie v tomto formáte zúčastňovať, bol Vladimír Mečiar.
Už vtedy sa zo Slovenska, ale občas aj z českých politických kruhov ozývala kritika, že televízia preferuje niektoré strany a niektorých hostí.
A že nedá zaznieť všetkým názorovým prúdom, hoci televízni tvorcovia si predsavzali pozývať hostí s rozdielnymi, až protikladnými postojmi k riešeniu aktuálnych problémov.
Štatistická analýza však ukázala, že ich zastúpenie podľa politickej príslušnosti takmer presne kopírovalo percentuálne výsledky parlamentných volieb z júna 1990. V tejto súvislosti je dôležitá iná vec, na ktorú upozornil český mediálny analytik Milan Šmíd:
„Už vtedy sa potvrdila známa pravda, že verejnoprávna televízia vo svojej politike reflektuje – či už vedome alebo nevedomky – aktuálne rozloženie politických síl v štáte.“
V Česku relácia Co týden dal pokračovala aj po rozdelení spoločného štátu, ale už na 2. programe ČT a v sobotu popoludní.
S Černým, ktorý sa preslávil otázkou „A čo na to občan?“, ho moderovala Zuzana Bubílková. Na prvom programe medzitým vysielali inú diskusnú reláciu – Duel. Síce tiež v nedeľu, ale vo večerných hodinách.
Všetko sa vrátilo do starých koľají po tom, čo na frekvenciách bývalého kanála ČT 2 začala v roku 1994 vysielať komerčná TV Nova. Prišla s vlastnou politickou talk šou „7 čili Sedm dní“, ktorú vysielala v nedeľu o 13. hodine.
Česká televízia odpovedala na túto konkurenciu tak, že Debatu s Černým začala vysielať o hodinu skôr, čiže na pravé poludnie. Vraj aby diváci mali možnosť sledovať obe relácie.
Ale prečo v takomto čase? A čo na to slovenské televízne stanice?
Kto prepadol cez Sito
Televíznym diskusiám sa v samostatnom Slovensku od začiatku nedarilo. Revolučné a porevolučné Dialógy vystriedali skôr monológy politických lídrov.
Zapamätali sa najmä besedy vybraných novinárov (niekedy len moderátora) s Vladimírom Mečiarom, STV ich prinášala pod názvom „Ako ďalej, pán premiér?“ po 21. hodine zvyčajne v stredu.
V legendárnej záverečnej talk šou, vysielanej 30. septembra 1998 po tom, čo Mečiarova koalícia prehrala parlamentné voľby, odchádzajúci premiér divákom dokonca zaspieval a zakýval na rozlúčku – „s Pánom Bohom, idem od vás, neublížil som žiadnemu z vás“.
Mečiarovská STV to skúšala aj s inými reláciami tohto druhu. Jedna sa volala Bez fraku a moderátorka Erika Vincoureková mala pozvaných politikov akože vyzliekať z fraku. Opozícia i viaceré médiá kritizovali reláciu za servilnosť voči koaličným poslancom.
Koncom augusta 1996 začala na Slovensku vysielať súkromná komerčná Televízia Markíza. Jej šéf Pavol Rusko si ju nevedel predstaviť bez politickej diskusie.
Ale ani Forum politicum, ani Bez pardonu či Presýpacie hodiny nedosahovali žiaducu sledovanosť. Preto ani nemali dlhé trvanie, „Presýpacie“ skončili dokonca už po prvom odvysielaní.
Napokon v marci 1998, čiže vo volebnom roku, prišla Markíza so Sitom a ako prvá na Slovensku aj s telefonickým audiotextovým hlasovaním. Diskusie sa vysielali každý pondelok od deviatej večer a hneď od začiatku mali problém s hosťami.
Čítajte aj Čo s verejnoprávnou TV? Už ju chceli zoštátniť, sprivatizovať aj zrušiť
Sergej Kozlík z Mečiarovho hnutia totiž po prvom Site vyhlásil, že výsledky telefonického hlasovania boli zmanipulované. Trojlístok vládnej koalície (HZDS-SNS-ZRS) potom celý mesiac odmietal vyslať svojho zástupcu do diskusie. Mečiarovi ľudia vydržali Sito bojkotovať pol roka!
Vtedajší šéf spravodajstva Robert Čulen v spomienkovej knihe, vydanej o rok neskôr, porozprával viaceré úsmevné i dramatické príhody. Napríklad o tom, ako mal prísť do Sita prvýkrát predseda SNS Ján Slota.
Svoj súhlas stiahol, keď sa medzitým dozvedel, že bude diskutovať s Milanom Kňažkom (vtedy poslanec za Demokratickú úniu). Rusko dal potom Kňažka vymeniť za Jána Figeľa, ale Slota s ním hlasovanie divákov aj tak prehral…
Foto: TASR
Moderátori proti vedeniu
Po voľbách '98 sa zmenilo vedenie verejnoprávnej televízie i jej vysielacia štruktúra. Noví šéfovia uviedli niekoľko diskusných relácií takmer súčasne. Už v apríli 1999 začala na druhom programe STV utorková talk šou dvoch moderátorov na jedného politika pod názvom V sieti.
Vo štvrtok večer ju nasledoval Pressclub s hlasovaním divákov. Okrem moderátora a jedného politika v diskusii vystupovali aj niekoľkí pozvaní novinári.
Mediálnym analytikom zvolené formáty až nápadne pripomínali už zabehané relácie Českej televízie, ale na oveľa nižšej úrovni. Tomu zodpovedala aj nízka sledovanosť.
Napokon, na rozhraní jari a leta 1999 sa STV pokúsila napodobniť nedeľnú diskusiu Co týden dal, respektíve Debatu ČT na svojom prvom programe. A začala s reláciou O 5 minút 12.
Vysielala ju v nedeľu na poludnie. A vysiela ju takto – s menšími prestávkami a okrem parlamentných prázdnin či sviatkov už 25 rokov. Z tých krátkych páuz spomeňme aspoň dve:
V nedeľu 2. júna 2002 sa stalo čosi nevídané: vtedajší moderátori O 5 minút 12 Beáta Oravcová a Michal Dyttert odmietli nastúpiť do relácie „pre stratu dôvery voči vedeniu televízie a spravodajstva“.
A konkrétny dôvod? Oravcová dostala písomný príkaz, aby zaradila do pripravovanej zostavy ako hosťa aj Pavla Ruska, šéfa TV Markíza a zároveň predsedu Aliancie nového občana (ANO), ktorá sa pripravovala prvýkrát zabojovať v parlamentných voľbách. Obom moderátorom bolo niečo také proti srsti.
V nedeľu 2. novembra 2013 zase moderátorka Marta Jančkárová nemala s kým debatovať v štúdiu premenovanej RTVS. Bol totiž problém dostať tam dvoch hostí, hoci tvorcovia relácie O 5 minút 12 oslovili „množstvo politikov“.
Mimochodom, z rovnakého dôvodu – okrem zníženého záujmu divákov – sa rozhodla TV Markíza zrušiť v septembri 2013 svoju diskusnú reláciu Na telo (nahradila v roku 2006 zrušené Sito), z čoho ťažila rekordným rastom sledovanosti najmä spravodajská TA3 s talkšou V politike.
Po čase sa však prvé dve televízie k svojim formátom vrátili. V nedeľu, samozrejme.
Vonku to vysielajú inokedy
Kde sa vzalo v našich zemepisných šírkach presvedčenie, že o politike, a najmä o tej partajnej – je najlepšie diskutovať v nedeľu počas sviatočného obeda?
Údajne to televízni bossovia a tvorcovia odpozorovali v zahraničí. Václav Moravec, ktorý už 20 rokov moderuje rovnomennú politickú talk šou (Otázky V.M.) na ČT 1 tvrdí, že podobné diskusné relácie boli a sú bežné v programe britských aj severoamerických TV staníc.
Pri jednej príležitosti Moravec uviedol ako príklad relácie Meet the Press vo vysielaní televízie NBC a Late Edition na CNN. Z politických diskusií britskej televízie BBC menoval Breakfast with Frost.
Ibaže Raňajky s Frostom vysielala BBC One v rokoch 1993 až 2005 síce v nedeľu, ale o 9.30 hod londýnskeho času. V súčasnosti táto stanica prináša podobný hodinový politický program Nedeľa s Laurou Kuenssbergerovou dokonca o 9. hodine ráno.
V Spojených štátoch stanica NBC vysiela od roku 1947 Meet the press (Stretnutie s novinami) takisto v nedeľu ráno o 9. hodine tamojšieho času. Podľa publicistu Teda Johnsona ide o najdlhšie vysielaný program v americkej televízii.
Pravda, jeho formát sa za desaťročia významne zmenil. „Už to nie sú rozhovory s novinármi o uplynulom týždni, ale s politickými lídrami.“
Ak sa človek háda s blbcom dlhšie ako pol minúty, tak už sa hádajú dvaja blbci.Jan Werich
V Nemecku beží politická talkšou Maybrity Illnerovej vo verejnoprávnej televízii ZDF vo štvrtok od 22.15 hod. Vôbec najúspešnejšiu diskusnú reláciu s moderátorom Markusom Lanzom vysiela tá istá TV stanica v utorok, stredu a vo štvrtok v rôznych časoch.
Úspešnú talkšou tohto druhu vysiela ďalšia verejnoprávna stanica Das Erste s moderátorkou Anne Will síce v nedeľu, ale až o 21.45. V relácii pomenovanej po nej diskutuje s rôznymi hosťami na spoločensky a politicky závažné témy.
V susednom Rakúsku zase obľúbenú diskusnú reláciu televízie ORF moderuje Barbara Stöcl každý štvrtok ešte neskoršie – od 23. hodiny.
A tak by sme mohli pokračovať. Mimochodom, aj Otázky Václava Moravca začínali v júni 2004 v nedeľu vo večerných hodinách, o týždeň ich začiatok preniesli na 12. hodinu a stopáž rozšírili zo 45 minút na hodinu.
Konkurenčná NOVA, ktorá v roku 2006 prestala s víkendovými politickými diskusiami, sa k nim predvlani vrátila reláciou Napřímo, vysielanou v nedeľu o 10.45 hod. Vlani koncom októbra ju posunula na 11.55 hod. a premenovala – čuduj sa svete – na „Za pět minut dvanáct“.
Čítajte aj Hľadali bič na nízku účasť. Vynašli povinné hlasovanie
Vedenie stanice to zdôvodnilo slovami – „nedeľná politická diskusia je v českom mediálnom prostredí ukotveným formátom“.
Podobne ako v slovenskom prostredí. Ale prečo to musí byť presne na poludnie? Tým skôr, že až pričasto ide o „diskusie blbcov“. Už Jan Werich predsa povedal: „Ak sa človek háda s blbcom dlhšie ako pol minúty, tak už sa hádajú dvaja blbci.“
Dodajme, že tým druhým alebo prvým môže byť aj moderátor, skákajúci hosťom do reči.