Staré kroniky sú plné takýchto tragických udalostí. Jedna z nich má práve okrúhle jubileum. Pred štyrmi storočiami, presne v roku 1624 vyhorela zásahom blesku obec Trstená. Mala vtedy okolo 900 obyvateľov.
Je o tom zmienka v súpise majetku Oravského panstva a tragédiu zaznamenal aj Tomáš Dorschitz, farár v neďalekom Žaškove.
Iný príklad – obec Liptovský Peter. V jej histórii sa vyskytlo niekoľko požiarov. Vari najničivejší postihol obec na sviatok Božieho tela 15. júna 1786.
„Vyhorela takmer do tla, obyvatelia nemali kde skloniť hlavy,“ zaznamenal miestny kronikár. Názory na príčinu požiaru sa rozchádzali, čo však bolo horšie – ľudia si nemali z čoho postaviť nové obydlia.
Platilo už totiž nové cisárske nariadenie, podľa ktorého bolo zakázané budovať nové chalupy z dreva. Povoľoval sa iba kameň alebo tehla. Ale ani jedno, ani druhé sa v okolí nenachádzalo. Pohorelci si museli vystačiť s kolibami.
Tým sa však príbeh nekončí. Lebo už o štyri roky, v lete 1790, vypukol v Liptovskom Petre ďalší veľký požiar. Tentoraz dokázateľne zapríčinený bleskom zničil v Liptovskom Petre aj posledné domce a zvyšky majetku.
Dovtedy však miestni obyvatelia nedostali z Liptovskej stolice žiadnu náhradu ani za predchádzajúci katastrofálny požiar. Pohorelci žiadali aspoň o oslobodenie od platenia daní na dva roky. Či im vrchnosť vyhovela, nevieme.
Čítajte aj Pozrite si retrobyt z 50. rokov 20. storočia a zaspomínajte na svoju starú mamu. Ktoré z týchto vecí mala doma?Túto obec neobchádzali silné blesky a nimi spôsobené požiare ani v ďalších storočiach. Z väčších uvedieme aspoň ten, ktorý vypukol 13. mája 1932 pri búrke o pol druhej v noci v humne Juraja Čatloša.
Príčina? Do humna udrel blesk. Oheň sa aj napriek rýchlemu zásahu hasičov rozšíril aj na humno Miloša Chomu a vdovy Emílie Tomčíkovej.
Ani to však nie je všetko. O šesť rokov neskôr, 1. júla 1938 blesk šľahol do humna Petra Vozárika. Od neho sa chytili ďalšie dve humná. V okolitých dedinách si ľudia počas silnej búrky hovorievali, že „v Petre zase niečo vyhorí, ak nevyhorí celý Peter“.
Deň kajúcnikov po Tušiciach
O miestach, ktoré sa stávali častým terčom bleskov, kolovali v minulosti rôzne povery a legendy. Podľa jednej z nich blesky majú rady ložiská rudy obsahujúce kovy.
Preto vraj pravidelne a pomerne často šľahali do Nimnických salašov (dnes sú Dolný a Horný Salaš súčasťou kúpeľného mestečka Nimnica pri Púchove).
Pokiaľ vieme, geologický prieskum neodhalil v okolí Púchova nijaké ložiská železných či podobných rúd (samé vápence a pieskovce).
V súvislosti s bleskami a hromami sa vyskytli aj iné nezvyčajné prírodné úkazy a ich pozoruhodné výklady. V okrese Lučenec je obec Mýtna.
Leží o čosi bližšie k Detve ako k Lučencu a dnes v nej žije približne 1 200 obyvateľov. Bohvie koľko duší mala pred dvesto alebo sto rokmi.
Isté však je, že Mýtnu opakovane postihovali rôzne prírodné pohromy. A čo je zaujímavé, udreli spravidla v prvý pondelok po Turícach.
Pripomeňme, že Turíce sú kresťanský sviatok, v cirkevných kalendároch známy aj ako Zoslanie Ducha Svätého alebo Svätodušné sviatky. Slávia sa 50. deň po Veľkej noci. Mimochodom, tohto roku pripadli na nedeľu 19. mája.
Nevieme, koľkokrát v minulosti sa skončil prvý pondelok po Turícach v Mýtnej búrkou. Stávalo sa však, že dopadol katastrofálne – vtedy v nešťastnej dedine horelo po zásahu bleskom. A Mýtna preto párkrát ľahla popolom.
Mýtňania si vraj na základe tejto skúsenosti povedali, že Boh sa na nich hnevá, a rozhodli sa kritický pondelok zasvätiť modlitbám a bohoslužbám. Dokonca ho pomenovali Kajúcnym dňom. Viac sa o tom možno dozvedieť na stránke občianskeho združenia Mýtnianček.
V niektorých slovenských obciach, ktoré zažili požiare z blesku, postavili sochy svätému Donátovi – ochrancovi pred bleskami a búrkami. Ide o katolíckeho mučeníka z kúpeľného mesta Münstereifel v Nemecku. Socha stojí napríklad na priečelnej vchodovej strane obnoveného chrámu v Rabči, obci pri Námestove.
Podľa niektorých religionistov strach zo „zápalných“ bleskov zabijakov a neschopnosť našich predkov vysvetliť si ich skutočnú podstatu viedol dokonca k vznikom náboženstiev.
Tomuto strachu dala súčasná veda už aj špeciálny názov – astrafóbia. Ako tvrdí americká odborníčka Lisa Fritscherova, ide o úzkostnú poruchu, postihnutá osoba reaguje na blesk alebo hrom trasom, zrýchlením srdcového rytmu a žalúdočnou nevoľnosťou.
Koncom 19. storočia sa do ťaženia proti búrkovej činnosti a jej negatívnym následkom v čoraz väčšej miere zapájala veda a technika. V roku 1890 sa predháňalo niekoľko tovární na svete v tom, ako vytvoriť najlepší model „protibúrkového mažiara“.
Istá firma v juhovýchodnom Rakúsku propagovala svoje zariadenie, ktoré malo hlaveň 4 m dlhú a vrhalo do ovzdušia obrovské dymové stĺpy.
Bolo to síce efektné, ale bez zjavného efektu. Skrátka, vyhodené peniaze…
Prečo vyhorela Heľpa
Blesk bol síce pri „búrkových“ požiaroch bezprostrednou príčinou nešťastia, ale čo tomu napomohlo? Zrejme nielen stavebný materiál – drevená stavba a strecha zo slamy či šúpolia, ale i ďalšie okolnosti.
Na vidieku sa vtedy veľmi šetrilo úrodnou pôdou, preto domy stavali tesne pri sebe a na jednom dvore bývali dve aj tri rodiny. Keď blesk udrel do jednej chalupy, plamene o chvíľu preskočili na ďalšie.
Príkladom môže byť katastrofálny požiar v Heľpe 25. mája 1906. Podľa záznamov miestneho kronikára blesk udrel takmer z jasného neba a po troch hodinách ľahlo popolom 220 domov, viac ako dve tretiny z celkového počtu obydlí. V plameňoch zahynula jedna žena a dieťa.
Pod veľký požiar sa podpísala aj neobyčajná horúčava a sucho, silný vietor a hustota zástavby dreveníc. Plus chýbajúca protipožiarna ochrana.
Hasiči z okolitých dedín a Brezna dorazili do Heľpy rýchlo, snažili sa robiť, čo sa dalo, ale proti desivému náporu plameňov boli bezmocní.týždenník Vasárnapi Ujság, 1906
Len malá časť príbytkov bola poistená. Ľudia si stavali koliby a provizórne prístrešky. V jednom sa tiesnilo aj 45 osôb. Veľa nechýbalo a Heľpa by sa vtedy bola vyľudnila.
Našťastie, z celého Uhorska prichádzala humanitárna pomoc – okrem potravín aj peňažné dary. Po požiari vypracovala špeciálne na tento účel zriadená komisia pre Heľpu regulačný plán, podľa ktorého sa mali stavať nové domy Už aj s prihliadnutím na požiarnu bezpečnosť.
Žiaľ, v ďalších miestach a v regiónoch sa z tohto nepoučili. A tak ešte aj 3. augusta 1932 vyhorela za veľmi podobných okolností dedinka Gerlachov pri Batizovciach pod Vysokými Tatrami (nemýliť si s Gerlachovom v Bardejovskom okrese):
„Blesk udrel do jednej stodoly a napriek prudkému dažďu sa oheň z nej rýchlo preniesol na susedné chalupy, všetky drevené,“ informoval denník Slovenská krajina . „Gerlachov nemá vlastný hasičský zbor a kým prišli hasiči z Popradu, vyhorelo pol dediny.“
Dejiny sa opakujú, lebo už o štyri roky, 30. júna 1936 priniesol denník Slovák túto správu: „Počas niekoľkých minút blesk udrel asi desaťkrát do rôznych hospodárskych budov, takže naraz horela obec na dvoch miestach,“ opísali noviny situáciu v Maduniciach pri Hlohovci počas večernej búrky.
„V dome s fajkou nechodiť“
Pritom už koncom 18. storočia začali platiť v Hornom Uhorsku, čiže na území dnešného Slovenska, župné požiarne poriadky.
Každá dedina musela zriadiť funkciu hlásnika, ktorý mal okrem iného pri zistení požiaru vyhlásiť poplach. A to buď hlásnou trúbou, alebo na miestnej zvonici. V malých obciach mali mať jedného hlásnika, vo veľkých aj dvoch.
Požiarny poriadok ďalej prikazoval udržiavať vzdialenosť medzi domami aspoň tri siahy (približne šesť metrov), stavať humná ďalej od obytných domov, udržiavať pri domoch požiarne studne alebo aspoň sudy naplnené vodou, aby bolo čím hasiť.
Župan Liptovskej stolice vydal v júli 1788 požiarny poriadok, ktorý v štyroch kapitolách obsahoval až kuriózne ustanovenia.
Čítajte aj Panenská zem juhu Slovenska: Rímske nálezy v Patinciach môžu byť objavom rokaNapríklad „nechodiť s fajkou v dome“, nepoužívať sviečky a fakle v maštali a na pôjde, „opatrne zaobchádzať s pecou pri pečení chleba“, stavať kováčske vyhne „sto krokov“ od konca dediny atď.
O zákaze budovať drevené domy sme sa už zmienili. Požiarny poriadok Liptovskej stolice však stavebníkom pohrozil, že ak neuposlúchnu toto kráľovské nariadenie, budú musieť drevenú novostavbu zbúrať.
O 70 rokov úrady predpisy ešte sprísnili. Ich nedodržiavanie sa malo stíhať peňažnými pokutami alebo telesnými trestami. Napriek tomu sa požiarom nedarilo zabrániť. Zrejme vymáhateľnosť práva je v našich zemepisných končinách odvekým či dedičným problémom.
Významnú zmenu prinieslo zakladanie hasičských zborov alebo, ako ich volali, „ohňohasičských“ spolkov. Nariadením ministerstva vnútra z 12. augusta 1888 mala každá obec povinnosť založiť takýto zbor, či už dobrovoľný, alebo profesionálny (z mužov vo veku 20 až 40 rokov), pod vedením obecného predstavenstva.
Napríklad v Liptovskom Petre vznikol dobrovoľný spolok hasičov v roku 1892 a už používal staršiu ručnú striekačku, tzv. sykačku.
Kedy bleskozvod nechráni
Blesky udierajú do vyššie položených objektov. V stredoveku i ranom novoveku to boli najmä hrady a zámky. V roku 1760 takto vyhorel hrad Muráň nad rovnomennou obcou v Gemeri. Ide o tretí najvyššie položený hrad u nás, Vtedy patril Coburgovcom, po požiari ho však prestali obývať.
O 120 rokov neskôr, 2. júna 1879, sa strhla strašná búrka medzi obcou Klin a Námestovom. „Blesk udrel aj do Oravského zámku, ale škodu nespôsobil, lebo zámok má hromozvod,“ napísal časopis Obzor.
Elektrický oheň možno z mraku vytiahnuť v tichosti a priblížiť si ho bez toho, aby vás zasiaholBenjamin Franklin, 1849
V tom čase už bol vynález Benjamina Franklina tri desaťročia na svete „Elektrický oheň možno z mraku vytiahnuť v tichosti a priblížiť si ho bez toho, aby vás zasiahol,“ tvrdil v roku 1849.
Výsledkom nasledujúcich experimentov bolo jednoduché zariadenie. Sťahovalo elektrické výboje do zeme, ale tak, že sa pritom „obišli“ chránené objekty. Napriek pomerne vysokej účinnosti vynález nazývaný častejšie „hromozvod“ než bleskozvod, dlho nenachádzal v Uhorsku širšie uplatnenie.
Až po vzniku Československa v roku 1918 sa aj v našich končinách objavili firmy, ktoré bleskozvody montovali a opravovali. Trvalo však ďalšie desaťročia, kým nadobudol platnosť predpis, že každá novostavba musí mať bleskozvod.
„Najveľkolepejší sprievodný zjav búrky – blesk už človek prakticky skrotil bleskozvodom,“ napísal v roku 1949 vtedy populárny slovenský meteorológ Štefan Petrovič. Preto blesky ani nezaradil do svojho spisu o živelných pohromách.
Ukazuje sa však, že ani bleskozvod nemusí byť stopercentnou zárukou pred požiarmi. V polovici augusta 2015 silný výboj udrel počas búrky do druhej najvyššej veže na hrade v Starej Ľubovni.
Zničil historický drevený šindeľ. Pritom hrad chránilo osem bleskozvodov. Ale čo ak jeden z nich bol poškodený?
„Poškodený bleskozvod môže byť horší ako nijaký,“ upozornil nás kedysi v inej súvislosti odborník na protipožiarnu ochranu Štefan Nikolovič „Lebo namiesto toho, aby stiahol blesk do zeme, kumuluje v poškodených miestach energiu, ktorá priťahuje blesk do domu.“
Preto by bleskozvody mali byť pravidelne kontrolované revíznym technikmi. Pri rodinných domoch by sa takáto kontrola mala vykonať každých 4 až 5 rokov.
Pred sto rokmi o tom ľudia nevedeli alebo na to nedbali. A dnes sú vari všímavejší? Vtedy sa však o bleskoch šírilo veľa nezmyslov a mnohí im verili.
Napríklad elektrifikáciu prvých obcí na Slovensku sprevádzala fáma o tom, že elektrina priťahuje blesky, proti čomu vraj niet ochrany. Preto si ľudia dávali zaviesť prúd len do jednej izby, ktorej sa počas búrky vyhýbali.
Dnes je dobré v čase, keď sa blýska krížom-krážom, vypnúť staršie elektrospotrebiče. Moderná elektroinštalácia už má ochranu proti tzv. prepätiu, keď sa na chvíľu prekročí medzná hodnota sieťového napätia, vysvetľujú odborníci.
V súčasnosti sa stalo akousi módou informovať v médiách o počte bleskov. Po každej búrkovej vlne sa v nich objaví správa, koľkokrát sa blyslo na oblohe a zisťuje sa rekordný počet bleskov.
Ukazuje sa však, že celá záležitosť je predmetom seriózneho bádania. Pracuje sa s údajmi zo senzorov, ktoré pre strednú Európu spracúva výpočtové centrum v nemeckom Karlsruhe.
Podľa výsledkov výskumu britského vedca Simona J. Goodmana a jeho tímu môže totiž rastúci počet bleskov v procese búrkovej činnosti avizovať približovanie sa nejakého nebezpečnejšieho javu, napríklad tornáda.
Nuž, pred tornádom nás žiadny bleskozvod neochráni…