Pred ohňom utečieš skôr ako pred veľkou vodou
Čo je horšie – voda alebo oheň? Správna odpoveď: voda. Najmä tá, čo udrie po prívalových dažďoch. Odborníci ju považujú za typický prejav klimatickej zmeny. Ale vyskytovala sa aj v dávnej minulosti.
Možno zriedkavejšie ako dnes, pre ľudí však bola nebezpečnejšia. Lebo zoči-voči živlu boli vtedy bezbrannejší.
Pred dvoma stáročiami sa takto znenazdania zvykol vylievať Váh, najdlhšia slovenská rieka. „Náš Váh je opravdivý vagabund a v lete si rád zastrečkuje,“ napísal slovenský polyhistor Jozef Ľudovít Holuby.
„Keď na horných stranách padnú prívaly, tento samopašník nezašanuje ani poľné úrody, ani chalupy tichého ľudu.“
Na vlastnej koži sa o tom presvedčil český historik, spisovateľ a politik František Palacký, v tom čase ešte študent Evanjelického lýcea v Bratislave (Prešporku). A zanechal nám písomné svedectvo o historickej povodni na Váhu 24. augusta 1813. Prečkal ju v Trenčíne.
„V noci sa tak rozvodnil Váh, že nielen dolné mesto, ale i celé trenčianske údolie potopil, mosty, domy, ba celé dediny zboril svojím prúdom a zachvátil,“ opisoval Palacký priebeh pohromy.
"Strašný nárek ľudí a temné hučanie rieky, ktorá sa o polnoci rozlievala po celom meste, mňa prebudili zo sna k hroznému divadlu.
Rieka tiekla dolným mestom vysokým a mocným prúdom, dom po dome sa pádom borili a tak hrozili záhubou susedom, alebo boli zanesené ďaleko po rieke a na ich miesta boli naplavené domy a mlyny iné.“
Mesto malo vtedy len okolo 5 000 obyvateľov, ale už bolo významným strediskom remesiel, o čom svedčilo 172 remeselníckych dielní.
Čítajte aj Keď Pán Boh povedal: "A buď svetlo," káble už boli naťahané. Zrejme však obišli Slovensko
„Ľudia, ktorí hneď spočiatku nespoznali nebezpečie, zostali prekvapení v domoch, pričom voda v noci uchvátila preč všetky loďky a bárky,“ pokračoval v opisovaní besnenia povodne mladý Palacký.
„Všetci vystupovali na strechy domov, keď sa im voda valila na okná, ale keď sa potom domy samé začali pohybovať, mnohí omráčení strachom sa ťažko mohli dostať na blízke stromy.“
Podľa dobových štatistík len v Trenčíne odniesla povodeň 194 ľudských životov. Na regulovanie Váhu vtedy pomýšľali iba najodvážnejší z odvážnych a o Vážskej kaskáde, ktorá by rieku sputnala priehradami, sa nikomu ani nesnívalo.
Prívalové či bleskové povodne sa dnes skloňujú najmä v súvislosti s vybrežením menších riek či potokov. Ako v tejto súvislosti nespomenúť tragickú povodeň z 20. júla 1998 na Malej Svinke v katastri obce Jarovnice? V rozbúrenej mútnej vode našlo vtedy smrť 50 ľudí, najmä detí…