Posadiť ekonomiku na ropnú ihlu
O pol roka začal fungovať úsek „ropovodu priateľstva“ na území Maďarska a v priebehu roku 1963 sa pripojilo Poľsko a NDR. Dňa 15. októbra 1964 oficiálne uviedli do prevádzky celú trasu Družby.
V tom istom roku znížili u nás cenu benzínu zo 4 korún za liter na 2,10 koruny. Dve koruny – to je z dnešného pohľadu bagateľ, kým ich neporovnáme s vtedajšími mzdami. Budkovčan Štefan Hajník, ktorý pracoval na prečerpávacej stanici ako elektrikár, zarábal 1 200 korún mesačne.
Okrem toho bežný občan – potenciálny motorista nepocítil bezprostredné výhody zlacnenia benzínu. Osobný automobil sa dal vtedy kúpiť len na prídel, bolo treba čakať v poradovníku najmenej tri roky. „Vďaka Sovietskemu zväzu máme toľko nafty, koľko potrebujeme a môžeme vyrábať toľko benzínu, koľko potrebujeme,“ zdôvodnil hlavný efekt Družby Václav Škoda v Národnom zhromaždení, vtedajšom parlamente ČSSR.
Samozrejme, ani slovkom sa nezmienil o tom, že dovoz ropy z jediného zdroja zvyšuje našu závislosť od ZSSR. A že za lacné „čierne zlato“ požadujú Sovieti stopercentnú lojalitu. V opačnom prípade môže nasledovať prísny trest, o čom sa obyvatelia Československa mohli presvedčiť už čoskoro.
V krízových rokoch 1968 až 1969 sa prvýkrát prejavili obavy z priškrtenia kohútikov na ropovode Družba. Traduje sa, že keď Rusi dostali od nás víťazný gól na olympiáde v Grenobli, jeho strelec Jozef Golonka priložil ucho na ľad, aby sa vraj presvedčil, či ešte tečie ropa zo ZSSR. Tiekla však bez prerušenia…
Foto: ARCHÍV TASR/FRANTIŠEK KOCIAN, KOLOMAN CÍCH
Podľa ruského historika ropného priemyslu Alexandra Igolkina z tamojšej akadémie vied si však Moskva vývozom lacnej ropy vo veľkom do socialistických štátov nastražila pascu. „Bol to začiatok konca sovietskej ekonomiky,“ tvrdí profesor Igolkin: „Investície do ťažobného priemyslu časom až trikrát prevýšili investície do strojárstva a hutníctva, čo prehlbovalo technologickú závislosť ZSSR od Západu.“
Okrem toho rástla aj potravinová závislosť ZSSR. Čoraz väčšia časť devíz utŕžených za predaj ropy išla na nákup obilia v Amerike. Hovorilo sa tomu "sadnúť si na ropnú ihlu“.
Pozor, s Družbou sa môže niečo stať!.varovanie poradkyne ministra energetiky Ukrajiny Leny Zerkalovej adresované Viktorovi Orbánovi
Lacná ropa z východu pokrivila vzťahy, a to nielen ekonomické. Český historik dopravy Jiří Hertl upozornil, že práve ropovod Družba priniesol odklon od ekologicky „šetrnejších“ trolejbusov. Viaceré projektované trolejbusové siete v českých a slovenských mestách sa vtedy zastavili a nahrádzali autobusovými linkami.
Čiastočná zmena prišla až koncom 70. rokov, po dvoch „ropných“ krízach. Sovietska ropa vtedy zdražela aj pre štáty východného bloku. Jej cena však ani potom nedosiahla úroveň svetovej. Vypočítavala sa z priemeru svetovej ceny za ostatných päť rokov.
Navyše, v roku 1974 uviedli do prevádzky druhú líniu Družby, ktorá kopírovala trasu prvej. Celkový dovoz ropy z východu k nám sa takmer zdvojnásobil.
Čítajte viac Väčšina z nich nemá ešte ani tridsať rokov a už prišli o manželov. Zabili ich ruskí agresori
S družbou sa niečo stane…!
Zásadná zmena pre obchod s ruskou ropou nastala po roku 1990. Sovietsky zväz sa rozpadol, rozpadlo sa aj Československo a, naopak, zjednotilo sa Nemecko. Zanikla RVHP i Varšavská zmluva, bývalé sovietske satelity sa hrnuli do Európskej únie a do NATO.
Ruská federácia začala aj im predávať svoje „čierne zlato“ za trhové svetové ceny. Štáty, cez ktoré prechádzal ropovod Družba, si mohli čiastočne kompenzovať zvýšené náklady dlhodobými kontraktmi, vyššími poplatkami za tranzit ropy alebo obomi spôsobmi súčasne.
Stojí za zmienku, že ešte v roku 1971 zaviedol známy americký ekonóm Raymond Vernon v súvislosti s tranzitom pojem „zastarávajúca dohoda“ (obsolescing bargain"). Definoval ním situácie, keď možnosť diktovať podmienky prechádza od dodávateľov produktov na tranzitné štáty.
Markantne sa to prejavilo v prípade Ukrajiny po jej zhoršení vzťahov s Ruskom, a to už od roku 2014. Kyjev žiadal od Moskvy rôzne zľavy z ceny a vyššie poplatky za tranzit. V opačnom prípade pohrozil: vašu ropu Európa nedostane!
Ale napríklad aj bieloruská spoločnosť požiadala predvlani ruskú Transnefť zvýšiť tranzitné poplatky takmer o 40 percent za tranzit ropy cez Družbu. Rusko síce ustúpilo, ale iba čiastočne.
Len v tomto miléniu sa vyskytlo už 6 niekoľkodňových prerušení prevádzky na Družbe. Dôvodom boli spravidla spory o exportné clá, ceny alebo platby medzi Ruskom na jednej strane a Ukrajinou a Bieloruskom na druhej.
Foto: TASR
Ale podobné problémy zažíva už dva roky Maďarsko aj s ropovodom Adria. Záhreb požiadal predvlani Budapešť, aby platila za tranzit ruskej ropy cez územie Chorvátska 2,5-krát viac.
„Ropovod priateľstva“ na rozdiel od Adrie v ostatných rokoch nielen zdražel, ale stal sa aj menej bezpečným. Okrem incidentov spôsobených vojnou na Ukrajine varovne pôsobí celkový kontext, vrátane výbuchu na plynovode Nord Stream v roku 2022. Preto v niektorých západoeurópskych krajinách odvtedy zaviedli monitorovanie medzištátnych potrubí dronmi a vojenské hliadky.
Množia sa aj environmentálne hrozby. V Bielorusku koncom apríla 2019 znečistili ropu v Družbe organické chloridy. Podľa odborných odhadov kontaminovaných bolo asi 30 miliónov barelov ropy. To je množstvo, ktoré sa zmestí do 15 veľkých tankerov. Severnú vetvu ropovodu museli nadlhšie odstaviť a znečistenú ropu odvážať preč do špeciálnych rezervoárov v cisternách po železnici.
Ukázalo sa, že výhody prepravy ropy potrubím v porovnaní s lodnou dopravou nie sú v dnešnom svete až také zrejmé, ako sa zdalo. Preto mnohé štáty začali svoje energetické zdroje urýchlene diverzifikovať, hľadať dodávateľov mimo Ruska.
Zásadnou komplikáciou pre obchod s ruskou ropou v Európe sa však stal 6. balík sankcií EK. Slovensko, Maďarsko a Česko síce dostali výnimku – keďže nemajú prístup k moru – do konca roku 2024, ale sami vidíme, že nemusí platiť.
Ako keby sa opakovala ropná obdoba plynovej krízy z roku 2009 so zatvorením kohútikov. Poradkyňa ministra energetiky Ukrajiny Lena Zerkalová už koncom mája 2022 varovala Budapešť a vzdorovitého Viktora Orbána: „Pozor, s Družbou sa môže niečo stať!“ Aj sa veru stalo…
Zaujímavosti o ropovode Družba
- Patrí medzi najdlhšie ropovody na svete, meria vyše 5 100 km. Na území Slovenska meria zhruba 510 km.
- Ropa v ňom prúdi rýchlosťou 3,5–5 km/hod. potrubím s priemerom 1¤020 mm, ktoré je uložené 130 cm pod zemou, na niektorých úsekoch sa však nachádza na pilieroch nad zemským povrchom.
- Pri jeho výstavbe bolo treba prekonať 45 väčších riek.
- Slovensko sa stalo prvou krajinou, do ktorej už v roku 1962 začalo prúdiť ropovodom Družba čierne zlato. Celý bol uvedený do prevádzky (s poľsko-nemeckou a slovensko-česko-maďarskou vetvou) v októbri 1964.
- Po dokončení druhej línie v roku 1974 ropovod dodával do zahraničia 66,5 milióna ton ropy ročne. Denne ním pretiekli v priemere 2 milióny barelov ropy (1 barel = 158,98 l)
- Len Československo dovážalo zo Sovietskeho zväzu do roku 1990 výhradne týmto ropovodom ročne až 18 miliónov ton ropy.
- Podľa Európskej komisie klesol ruský podiel na dovoze ropy do EÚ na 3,5 percenta v porovnaní s 24,8 percenta v roku 2021.
- V dôsledku sankcií sa vlani zastavili dodávky ruskej ropy cez Družbu do Poľska a Nemecka.
- Nemecko odvtedy odoberá pre svoje rafinérie v Schwedte a Leune prostredníctvom Družby ropu z Kazachstanu.
- Budapešť sa dohodla s Belehradom na výstavbe ropovodu medzi oboma štátmi, ktorý umožní zásobovať Srbsko ruskou ropou z Družby.