Svetové médiá si pred 56 rokmi nevymýšľali. Vychádzali z prvého oficiálneho vyhlásenia Kremľa, sprostredkovaného sovietskou tlačovou agentúrou TASS. Okrem iného sa v ňom uvádzalo: „Vláda ZSSR a vlády spojeneckých krajín – Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska – sa rozhodli vyhovieť žiadosti straníckych a vládnych činiteľov ČSSR o poskytnutie neodkladnej pomoci bratskému československému ľudu, a to vrátane ozbrojených síl. Sovietske vojenské jednotky spolu s jednotkami menovaných krajín vstúpili 21. augusta na územie Československa.“
Inými slovami – aj s útvarmi Ľudovej armády NDR. Existuje o tom množstvo svedectiev priamych účastníkov „Operácie Dunaj“ (kódové označenie vpádu spojeneckých vojsk do ČSSR). Uvedieme aspoň jedno.
„Viackrát som počul od Čechov výčitku na našu adresu: dobre, že ste prišli, ale načo ste brali so sebou Nemcov?!“ spomína právnik Jurij Sineľščikov, vtedy seržant Sovietskej armády, dnes poslanec Štátnej dumy RF, teda ruského parlamentu. „Nemeckí vojaci však bezchybne plnili všetky rozkazy svojich aj sovietskych veliteľov.“
Foto: X.COM
Sineľščikov slúžil v tom čase ako spojár pri štábe jednej z divízií Sovietskej armády, dislokovaných na území NDR. Táto divízia sa zúčastnila vpádu do Československa a obsadzovala Prahu. Z výpovedí bývalého seržanta Sovietskej armády, dnes poslanca ruského parlamentu, vyplýva, že súčasťou ich divízie bola aj spojárska jednotka armády NDR.
Niektoré historické výskumy svedectvá tohto druhu potvrdzujú, ďalšie vyvracajú a iné spresňujú.
Čítajte viac Seriál o okupácii v auguste 1968. Čoho sa Američania báli, že Brežnev ešte možno v Európe vyvedie po agresii proti Dubčekovi?
Nemci sa nepozreli Čechom do očí
Podľa zistení Dr. Rudigera Wenzkeho z Centra pre vojenskú históriu pri Bundeswehre sa na Operácii Dunaj podieľal 2. spravodajský regiment Ľudovej armády NDR. Prišiel do ČSSR so sovietskymi jednotkami dislokovanými v Poľsku. Z ďalších dochovaných dokumentov na tomto vojenskom výskumnom pracovisku vyplýva, že so sovietskymi divíziami, rozmiestnenými v NDR, prišla do Československa jedna nemecká „operatívna skupina“, pravdepodobne pozorovateľská. Pozostávala z „niekoľkých desiatok“ dôstojníkov a vojakov. A tiež spojárska jednotka, ktorá sa postupne rozrástla na spojársky pluk.
Ale v časti populárnej historizujúcej literatúry, predovšetkým ruskojazyčnej, koluje údaj, že okupácie sa zúčastnili prinajmenšom dve divízie Ľudovej armády NDR. Obe údajne stiahli z Československa už v septembri 1968 späť do miest ich trvalej dislokácie v NDR.
Nemohol som tušiť, že naň privedú 27-tisíc vojakov a po manévroch dajú jasne najavo, že nemajú v úmysle sa ponáhľať s odchodom.zo spomienok Alexandra Dubčeka
Zhodou okolností práve v tom čase uverejnil západonemecký denník Die Welt článok, v ktorom informoval, že „východonemecký kontingent sa ukrýva v lesoch a bojí sa vystrčiť nos pred zákazom vychádzania“. Jeden z farárov v českom pohraničí, v bývalých Sudetách mal reportérovi denníka povedať: „Títo Nemci sa boja pozrieť miestnym Čechom do očí, lebo sa hanbia za to, čo tu napáchali v rokoch 1938 – 1945 ich rodáci.“
Poslanec ruskej Dumy Sineľščikov sa to pokúša vyvracať. Podľa neho sa vojaci armády NDR nebáli použiť ani silu, ak narazili na odpor. Uvádza konkrétny prípad, keď v Mělníku (mesto 30 km severne od Prahy) skupina „nepriateľsky naladených“ miestnych obyvateľov protestovala proti príchodu spojeneckých vojsk. „S nákladným automobilom chceli strhnúť z podstavca sovietsky tank T-34, ktorý tam bol vystavený na pamiatku oslobodenia mesta v máji 1945,“ spomína. „Zabránili tomu práve nemeckí vojaci a keď neskôr ktosi polial tank farbou, postavili k nemu stráž.“
Ale nakoľko zodpovedajú tieto a podobné spomienky skutočnosti a nakoľko ide len o legendy či mýty?
Čítajte viac Mohli Američania urobiť viac, aby nevznikla hrozba sovietskej invázie do Československa v auguste 1968?