„Fuj, hanba!“ kričali na maďarských vojakov slovenskí Maďari
Spolu so sovietskymi jednotkami vpadlo v noci z 20. na 21. augusta 1968 do južných okresov Slovenska maďarské vojsko: 8. posilnená divízia a letecká jednotka (asi stovka lietadiel) ako súčasť 36. sovietskej leteckej armády. Maďarskí interventi sa čudovali, že ich nikto u nás nevíta.
Podľa zistení českého historika slovenského pôvodu Antonína Benčíka Maďari postupovali tromi prúdmi cez Komárno – Nové Zámky, Štúrovo – Nitra a Šahy – Levice.
Obyvateľom prihraničnej oblasti to pripomenulo udalosti spred troch desaťročí, krátko po Viedenskej arbitráži v roku 1938. V tom čase sa Hortyho Maďarsko podieľalo na delení Československa. Jeho vojsko obsadilo aj 102 obcí s prevažnou väčšinou obyvateľov slovenskej národnosti.
O 30 rokov neskôr vládli v Budapešti komunisti na čele s Jánosom Kádárom. Ten sa dostal k moci po potlačení maďarského povstania sovietskymi tankami v októbri 1956. Bolo to situácia dosť podobná tej našej v auguste 1968. Akurát že u južných susedov vyústili krízové javy až do ozbrojeného konfliktu medzi odporcami a stúpencami komunistického režimu. A Sovieti tam nastoľovali poriadok sami, bez vojenskej podpory spojencov.
Kádár podľa dochovaných archívnych materiálov dlho presviedčal Dubčeka, aby „brzdil“ a nedráždil Moskvu, lebo dopadne ako ich reformátor Imre Nagy v roku 1956.
Sám Kádár bol dlho proti invázii do Československa a prosil sovietskych vodcov, aby s vojenským zákrokom ešte počkali. Nakoniec sa však pridal k väčšine.
Okolo 30-tisíc príslušníkov Maďarskej ľudovej armády sa teda podieľalo v rámci koaličných síl na potlačení „kontrarevolúcie“ v ČSSR. Problém bol v tom, že sa ocitli na juhu Slovenska, na národnostne zmiešanom území.
Vojenskí stratégovia v Moskve si zrejme mysleli, že Maďari si ľahšie porozumejú so slovenskými Maďarmi. Skutočnosť však bola iná, a najmä v prvých dňoch okupácie sa nezaobišla ani bez incidentov.
Foto: NOVEZAMKYFOTOALBUM.SK
Jeden z najvážnejších zažilo Štúrovo, keď maďarská jednotka násilne obsadila miestne oddelenie Verejnej bezpečnosti, čiže policajnú stanicu. Rozbili vchodové dvere, odzbrojili službu, zatkli veliteľa a všetkých policajných dôstojníkov.
V niekoľkých obciach s prevahou obyvateľov maďarskej národnosti ľudia zastavili kolóny tankov, bránili im v postupe a presvedčili vojakov, aby sa vrátili odkiaľ prišli. Velitelia mali príkaz v takýchto prípadoch nasadiť všetky prostriedky, odmietli však ich použiť proti „svojim“. Potvrdila to správa maďarského konzulátu v Bratislave pre rezort diplomacie v Budapešti z prvých dní okupácie: „Naše jednotky nezískali žiadnu podporu od slovenských Maďarov.“
Maďarské jednotky sa zo slovenského územia stiahli aj s vojskami Poľska a Bulharska po 18. októbri 1968. Boli tu už zbytočné, v ten deň sa podpísala dohoda o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk v Československu.