Ako sa z mladých Rómov stávali mazáci
Peter Pišút nebol vyškolený sociológ ani etnológ, ale prírodovedec. Na ročnej vojenčine pôsobil v kasárňach ako technik roty, v ktorej slúžilo veľa mladých Rómov. Svoje postrehy z ich správania spracoval do štúdie a tá natoľko zaujala vtedy slovenského romistu Arne M. Manna, že ju publikoval v dnes už neprávom zabudnutom zborníku Neznámi Rómovia.
Podľa Pišúta motivácia „stať sa mazákom“, teda skúseným vojakom, pomáhala aj rómskym mladíkom preklenúť najťažšie obdobie, keď boli len šikanovanými „bažantmi“, čiže nováčikmi. Nedalo sa nezbadať, ako túžobne čakajú na povýšenie v neformálnej hierarchii. Videli totiž materiálne výhody mazákov – najmä dostatok jedla, a závideli im pohodlie a sladké ničnerobenie.
„Žiaľ, niektorí Rómovia sa neskôr stávali najhoršími šikanistami,“ zistil Pišút. " Nevylučujem, že podobne ako mnohí Nerómovia aj oni si takto chceli kompenzovať ponižovanie, ktoré zažili od vlastných ,starých’.“
Čítajte viac Atentát na Hitlera. Čo by sa dialo, keby ho zabili?
Z jeho pozorovaní vyplynulo, že neformálne vzťahy medzi jednotlivými kastami vojakov v armáde stáli vyššie ako spolupatričnosť či solidarita vyplývajúca zo spoločného etnického základu, boli jej nadradené. Bažant ostával pre mazáka Róma len bažantom, hoci bol Rómom.
Určite bolo prospešné, že si osvojili hygienické a stravovacie návyky.
Napriek tomu všetkému pôsobila základná vojenská služba najmä na Rómov zo zaostalých osád aj civilizujúco. „Určite bolo prospešné, že si osvojili hygienické a stravovacie návyky. Rómovia z najjužnejších okresov Slovenska si zase zlepšili znalosť slovenčiny.“
Napríklad: mazáci jedli jedlo len „bagrom“, čiže lyžicou. Zatiaľ čo nováčikovia museli jesť pekne a spôsobne celým príborom.
Kedysi sa rozprávali mnohé historky o mazáckych rituáloch. Povedzme pri príležitosti 250 dní na vojne si mazáci dávali zahrať skladbu Jawa 250, ktorú naspievala Věra Špinarová. A 22 dní pred odchodom do civilu sa hrala Žbirkova pesnička Dvadsaťdva dní.
Mazáci sa odlišovali od ostatných vojakov aj takzvaným pádlom. Čo to bolo? Tak sa volalo špeciálne mazácke založenie kabáta vzadu na chrbte. Ale tým sa to nekončilo. Mazák nosil čapicu zarazenú dozadu a aj „kanady“, vojenské baganče, si mazáci viazali zvláštnym spôsobom. Samozrejme, „gumy“ – vojaci z povolania – to dobre vedeli a snažili sa mazákom brániť v nosení podobných „doplnkov“. S veľmi premenlivým úspechom.
Čítajte viac Nebezpečný Devín. Zatvárali ho za fašistov i za komunistov
Mnohí rómski regrúti prichádzali do vojenských útvarov bez základov gramotnosti. Nevedeli písať ani čítať. Prieskum koncom 60. rokov odhalil, že až 18 percent rómskej populácie na Slovensku sú analfabeti.
Medzi rómskymi brancami bolo takýchto len o 1 % menej. Rezort národnej obrany sa rozhodol nadviazať na prax medzivojnovej ČSR. Roku 1972 vyšlo vládne nariadenie, ktoré umožňovalo povolávať na základnú vojenskú službu aj "negramotných cigánskych brancov“.
V rámci vojenských útvarov potom vznikali zvláštne jednotky s výchovným programom na odstránenie negramotnosti a získanie pracovnej kvalifikácie. Uvádza sa, že len v rokoch 1976 – 1982 prešlo týmto výcvikom okolo 5 500 rómskych brancov. Po jeho skončení získali "Osvedčenie o civilnej profesnej príprave“ v odboroch vodič, zvárač, murár a podobne.
Podľa Pišúta aj v tom spočíval civilizačný zmysel vojenskej služby pre mladých Rómov.
