Padlých sa nevedeli dorátať
Straty bojujúcich strán na Dukle dlho zamestnávali vojenských historikov a niektoré otázky nie sú dodnes spoľahlivo zodpovedané. Pochybnosti vyvolávajú najmä počty padlých červenoarmejcoch. Posúďte sami.
V areáli Pamätníka sovietskej armády vo Svidníku sa nachádzajú štyri masové hroby. V nich majú byť uložené telesné ostatky 9 000 vojakov. Tento údaj sa prvýkrát objavil v štatistikách už v roku 1947. „Je jediný, ktorý vyzerá ako zaokrúhlený a nepresný,“ upozornil pred štvrťstoročím historik tamojšieho vojenského múzea Igor Slepcov (1945–2007), pôvodom Rus. Práve toto podozrenie ho viedlo k pátraniu v našich i v zahraničných archívoch.
Koncom 60. rokov odovzdal bývalý člen okresnej exhumačnej komisie tomuto múzeu výkaz pochovaných sovietskych vojakov na cintoríne vo Svidníku. Išlo o štyri listy papiera bez podpisov a dátumu. Dokument obsahoval údaje o exhumovaných a prenesených pozostatkoch z 33 obcí Svidníckeho okresu. Dovedna 5 851 padlých. „Tak teda koľkých tu pochovali – 9 000 alebo 5 851?“ pýtal sa Slepcov.
Po rozpade ZSSR sa historik dostal do odtajnených ruských archívov, aby zistil straty 38. armády. Jej jednotky v jeseni 1944 takmer osemdesiat dní operovali v priestore Svidníka (neskôr ich premiestnili na územie Poľska). Podľa nájdených dokumentov prišla armáda o menej ako 8-tisíc svojich príslušníkov.
Foto: VHÚ Praha
Podľa Slepcova sa situácia s padlými červenoarmejcami skomplikovala ešte aj tým, že ich začali exhumovať a prenášať do spoločných hrobov až po šiestich mesiacoch, v jari roku 1945. Zo zápisníc vtedajšieho okresného národného výboru vyplýva, že obete bojov ležali nezriedka v ešte zamínovanom teréne.
Dlhoročný riaditeľ svidníckeho múzea Jozef Rodák zaznamenal svojho času výpovede posledných žijúcich pamätníkov, ktorí pochovávali mŕtvych vojakov. Na mnohých miestach už vraj nemohli telesné ostatky nakladať rukami, tak to robili vidlami. Štát síce platil dobrovoľníkom päťsto korún na deň a dostávali aj fľašu vodky, ale vzhľadom na charakter práce mnohí čoskoro zutekali. Ostatní pochovávali narýchlo, niektorých padlých len po častiach a na viackrát. Žiadne záznamy sa často ani nerobili, inokedy len formálne a nepresne.
Oveľa presnejšie evidovalo svoje straty velenie wehrmachtu. Podľa archivovaných údajov padlo v bojoch na Dukle takmer 11-tisíc Nemcov a 41-tisíc bolo zranených.
Pomerne presné sú aj údaje o stratách 1. československého armádneho zboru: 1 127 padlých, vyše 4-tisíc zranených a 470 nezvestných.