„Krymskí Tatári sa vtedy postavili na stranu Turkov, a tak cár vydal po vojne výnos, podľa ktorého museli polostrov opustiť,“ konštatuje súčasný ruský historik Andrej Pticin.
Týkalo sa to takmer troch miliónov tamojších Tatárov. Mnohí z nich odišli pod záštitou osmanského Konštantínopolu na Balkán a opačným smerom do vyľudnených oblastí na Kryme smerovali tisícky srbských a bulharských presídlencov. Cár Alexander II. totiž trval na slovanských kolonistoch. Ale nebolo ich dosť, preto verbovači obrátili svoje zraky aj na korunné krajiny podunajskej monarchie, predovšetkým na Čechy, Moravu a horné Uhorsko, čiže dnešné Slovensko.
Cár prijímal na audienciu slovanské delegácie a vyzýval ich, aby vysťahovalecké prúdy do Ameriky presmerovali na Rusko. V decembri 1861 vydal Alexander II. dekrét Osídlenie polostrova Krym, ktorý obsahoval pravidlá a výhody pre imigrantov. Mnohé z výsad platili iba pre tých, ktorí prijali ruské občianstvo a prestúpili na pravoslávnu vieru.
Čítajte viac Zabudnutý projekt: Krym sa mal stať židovskou republikou
Kolonizácii Krymu priala okrem klimatických a pôdnych podmienok aj roľnícka reforma zo začiatku roku 1861, ktorou sa rušilo nevoľníctvo a uvoľňovali sa predpisy pri prideľovaní pôdy.
Kým bývalí nevoľníci si ju museli od statkárov vykúpiť, rodinám zahraničných kolonistov úrady poskytli 12 desatín (zhruba 13 hektárov) pôdy na jedného mužského člena zadarmo a v prípade záujmu si mohli prikúpiť ďalšie desatiny, každú iba po 12 kopejok. Zároveň každej rodine vyplácali sumu 175 rubľov na zaobstaranie dobytka a potrebného inventára. Noví majitelia však nemali právo predaja jednotlivých prídelov.
„Opustené domy a hospodárske budovy po Tatároch sú kolonistom k dispozícii zadarmo – stačí zložiť sľub vernosti cárovi a sú vaše,“ sľubovali verbovači. Koľkí Česi a Slováci sa dali takto nalákať a presídlili sa na Krym?
Podľa sčítania ľudu z roku 1897 ich tam žilo takmer 3 600, časť v priľahlej Chersonskej oblasti. Pticin tvrdí, že Čechov a Slovákov sčítací komisári nerozlišovali, všetkých uvádzali ako Čechov. Zároveň dodáva: "Je však zrejmé, že kolonistov českej národnosti bolo medzi nimi viac.“
Čítajte viac Mohol slovenský štát vzniknúť už v roku 1918? Sotva, ale Slovjacká republika áno
Z výskumov českého etnológa Pavla Havránka vyplýva, že prvé rodiny prichádzali na polostrov už v roku 1861, hlavný prúd sa však objavil až v roku nasledujúcom. Osídľovali vyľudnené obce na južnom pobreží Krymu. Mnohí však čoskoro zistili, že podmienky, ktoré im verbovači sľubovali pred odchodom z vlasti, sú nereálne. Týkalo sa to napríklad rodín, ktoré sa usadili neďaleko prístavného mesta Feodosia. ň
„Putovali od statkára k statkárovi, nespokojní s ponúkanými podmienkami,“ približuje bádateľ. „Väčšine postupne dochádzali peniaze a museli si na jedlo ‚zarábať’ žobraním. Tí, čo mali ešte nejaké peniaze, volili radšej cestu späť domov.“
Spisovateľ Jozef Gregor Tajovský mal na Kryme ujca Jána Sokola, rodom z Koštian v Turci. Usadil sa na polostrove v druhej polovici 19. storočia. Ale list, ktorý mu napísal v roku 1915, už adresáta nenašiel. Tajovský neskôr zistil, že jeho príbuzný sa medzitým presťahoval na Ural. Takých bolo medzi slovenskými kolonistami asi veľa. Téma je však naďalej nedostatočne prebádaná.