Prvý takýto strom slávnostne postavili na brnianskom hlavnom námestí v sobotu 13. decembra 1924. Vtedy nik nemohol ani tušiť, že z toho vznikne tradícia „Vianočných stromov republiky“.
Ale už v nasledujúcom roku pred vianočnými sviatkami stáli takéto stromy v štyroch mestách ČSR, z toho v dvoch na Slovensku. Jeden v Martine, druhý v Novom Meste nad Váhom.
Strom republiky verzus stromčekové slávnosti
„Peknú vysokú ozdobenú jedľu, ktorá aj v noci svieti farebnými žiarovkami, postavil na námestí miestny spolok Červeného kríža,“ informoval týždenník Považské hlasy.
Sedemnásteho decembra v Novom Meste, ktoré bolo pred 100 rokmi iba mestečkom, ale už okresným, sa rozžiaril strom ako z rozprávky. Zástupcovia okresnej i miestnej honorácie si pri ňom aj zarečnili a nasledoval kultúrny program. Ešte raz odcitujeme z novinovej správy:
„Niekoľko školských dietok recitovalo príhodné vianočné básničky. Hudba meštianskej školy sa postarala o oživenie námestia a zahrala nakoniec aj hymnu.“
Foto: ENCYKLOPEDIE.BRNA.CZ
V decembri 1929 mali vianočné stromy už v 64 mestách len v Čechách a na Morave. Na Slovensku ich postavili menej, a tam, kde aj postavili, tak akosi ledabolo, akoby len z povinnosti, na čo upozorňovali viaceré noviny. Napríklad v Čadci sa pri tejto príležitosti nekonala žiadna slávnosť a stavania jedle sa zúčastnili iba usporiadatelia.
Zvyk zdobiť vianočné stromčeky a osvetliť ich sa všeobecne pripisuje evanjelikom, nie katolíkom.
Jedným z vysvetlení môže byť aj to, že na Slovensku akcia Vianočný strom republiky kolidovala s už dávnejšie rozbehnutými takzvanými stromčekovými slávnosťami. Tie sa konali pod patronátmi oboch najväčších cirkví a ich poslaním bolo obdarovať chudobné deti. Zvyčajne im rozdali obnosené šaty a obuv, prípadne aj sladkosti.
A tak sa tradícia Vianočného stromu republiky na Slovensku ujímala ťažšie i dlhšie než v západnej časti spoločného štátu.
„Nielen v Bratislave, ale i v iných mestách je veľmi malý záujem o túto akciu, hoci jej cieľ je taký vznešený,“ napísal Slovenský denník 20. decembra 1928.
Súčasťou stavania vianočného stromu bola totiž aj zbierka v prospech „núdznych“ detí. Pod každým stromom mala byť pokladnička, do ktorej ľudia vhadzovali peniaze.
Foto: Dobová tlač
Foto: Dobová tlač
„Výsledok zbierky v Bratislave je veľmi nepriaznivý,“ pokračoval Slovenský denník, „a menovite zámožné vrstvy ju celkom ignorovali“. Ale už o sedem rokov neskôr vyniesla akcia Strom republiky v Bratislave 24-tisíc korún. Vo svojej štúdii to uvádza etnologička Viera Fakľová. Na strome pred divadlom (SND) po každej vyzbieranej tisícovke zapálili ďalšiu žiarovku.
Médiá v tejto súvislosti pripomínali smutný príbeh malej Lidušky, ktorý vlastne podnietil vznik novej predvianočnej tradície.
Skúsme ho teraz veľmi stručne prerozprávať.
Čítajte viac Otázka stará ako ľudstvo: Kde sa schovať, keď nás napadnú?
Príbeh bílovického Jezuliatka
Krátko pred Štedrým dňom ešte v roku 1919 sa vybral spisovateľ a novinár Rudolf Těsnohlídek (autor slávnej Lišky Bystroušky) s priateľmi, maliarom Františkom Koudelkom a súdnym úradníkom Josefom Tesařom na prechádzku zasneženým lesom v Bíloviciach nad Svitavou. Už sa začalo zmrákať, keď zrazu začuli nárek dieťaťa.
Prešli hustým porastom a uvideli v snehu batoľa, položené na jedľových vetvách. Bolo to malé dievčatko, ležalo v priehlbine, na sebe malo len čiapočku, košieľku a ľahký kabátik, spod ktorého presvitala špinavá zavinovačka.
Dieťatko zmodralo od zimy a nebyť náhodných okoloidúcich, bolo by očividne odsúdené na blízku smrť. Těsnohlídek zabalil dievčatko do svojho kabáta a odniesol na žandársku stanicu, kde ho provizórne ošetrili a urýchlene dopravili do detskej nemocnice v Brne. Tam mu diagnostikovali zápal pľúc, ale lekárom sa podarilo najdúcha zachrániť.
Rehoľné sestry 16-mesačné dievčatko hneď spoznali. Ošetrovali ho totiž už pred mesiacom. Vďaka tomu sa podarilo vypátrať jeho matku. Bola to nemajetná 26-ročná slúžka Marie Kocourková z Valašského Meziříčí.
Neskôr matku za tento zúfalý čin, ku ktorému ju dohnala veľká bieda, odsúdili na päť mesiacov ťažkého žalára. Otcom bol ruský zajatec z prvej svetovej vojny, ktorý sa medzitým vrátil do svojej vlasti. Nájsť ho bolo ako hľadať ihlu v kope sena.
Dievčatko pomenovali Liduška a po nejakom čase ju dali do pestúnskej starostlivosti. Keď vyrástla na krásnu devu, zvečnil ju Koudelka. Portrét pod názvom Dívka se zlatými copy je dodnes súčasťou výtvarnej expozície v Galérii mesta Brna.
Těsnohlídek sa o príbeh „bílovického Jezuliatka“ podelil s čitateľmi, a to podnietilo, päť rokov po udalosti, vedenie mesta Brna, aby pred Vianocami urobilo niečo v prospech opustených a chudobných detí. Spisovateľ im navrhol postaviť na námestí vianočný strom a usporiadať pri ňom peňažnú zbierku. Ako sám priznal, nemal to z vlastnej hlavy, niečo podobné už vtedy organizovali dobročinné organizácie v dánskej Kodani.
Prvý strom darovala Brnu lesná správa v Bíloviciach, kde pohodenú Lidušku našli. Bílovickí lesníci zároveň zorganizovali slávnostnú rozlúčku s vyrúbaným stromom, ktorý vyprevádzali z obce deti i dospelí. Tento rituál sa potom stal organickou súčasťou osláv Vianočného stromu republiky.
Foto: ENCYKLOPEDIE.BRNA.CZ
„Všetky zúčastnené brnianske firmy a organizácie poskytovali pritom svoje služby zadarmo,“ tvrdí historička Hana Kraflová z Moravského zemského múzea, ktorá sa touto tradíciou dlhodobo zaoberá. „Získali za to jedinú ,odmenu'- mohli umiestniť svoje obchodné meno vo forme srdiečka ako ozdobu vianočného stromu.“
Tento scenár sa každoročne opakoval až do konca prvej republiky a preberali ho viaceré mestá v Čechách i na Slovensku. Komercia tam nemala miesto, všetko sa muselo darovať. Vianočné trhy sa vtedy konali na celkom inom mieste Brna a tam sa všetko, samozrejme, predávalo.
Ale vráťme sa k prvému ročníku Vianočného stromu republiky. Charitatívna akcia mala už v decembri 1924 veľký úspech, výnos zbierky (takmer 70-tisíc korún) umožnil založiť domov pre opustené deti. Funkcionalistickú budovu navrhol – takisto zadarmo – architekt Bohuslav Fuchs. Nazvali ju Dagmar, podľa dánskej kráľovnej, dcéry tretieho českého kráľa Přemysla Otakara I. Domov uviedli do prevádzky v roku 1929. Po veľkej rekonštrukcii v roku 2006 budova slúži svojmu pôvodnému účelu dodnes.
Taký strom dokázal aj zabiť
Tradícia stavania Vianočných stromov republiky na námestiach sa síce po vojne obnovila, ale iba nakrátko. Komunistický režim ju začal spájať s „buržoáznou“, masarykovskou republikou, čiže nevhodnou pre „ľudovú demokraciu“. „V našej krajine ľudia nie sú odkázaní na milodary,“ tak znelo oficiálne zdôvodnenie.
V českých krajoch sa pokúsili vzkriesiť Vianočný strom republiky pred Vianocami 1968. Vo viacerých mestách usporiadali pri ňom aj zbierky. Ich výnos potom išiel na výstavbu SOS mestečka pre osirelé deti s náhradnými rodičmi. Ale po nástupe normalizácie sa to skončilo.
Po roku 1989 opäť začali stavať vianočné stromy aj v slovenských mestách, ale akcia dostala iný obsah. Spojila sa s komerciou rôzneho druhu. Práve pri týchto stromoch sa na mnohých miestach konajú tradičné vianočné trhy. Svojím spôsobom ide o návrat do stredoveku. Podľa historických prameňov totiž prvé vysoké ozdobené jedle inštalovali i na verejných priestranstvách práve takýchto jarmokov.
Foto: MDPI.COM
Vtedajší majstri tesári však zrejme vedeli lepšie osadiť tieto stromy do zeme ako niektorí ich súčasní nasledovníci. Stáva sa, že im ich vyvráti silnejší vietor. Napríklad Trstenčanom sa to prihodilo už dvakrát v priebehu troch rokov (2006 a 2009). V prvom prípade vietor vianočný strom vyvrátil, v druhom – zlomil ho vo dvoje. Našťastie, nikomu sa nič pritom nestalo.
No v Prahe na Staromestskom námestí spadol 7. decembra 2003 vysvietený 31-metrový strom na stánky vianočného trhu. Zranil štyroch ľudí, anglického turistu ťažko. A v západobelgickom meste Oudenaarde takýto 20-metrový strom pred rokom „zabíjal“. Zomrela jedna žena, ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia. V tomto prípade mal však vietor silu orkánu.
Ale vianočné stromy v ostatných rokoch akosi často padajú aj pri slabšom vetre. „Mestá sa začali pretekať, ktoré postaví počas vianočných trhov vyšší a silnejší strom, čo je úplná somarina, najmä ak ho nevedia poriadne osadiť,“ myslí si lesník z vojenských lesov na Záhorí, ktorý nechce byť menovaný.
Rekord drží 100-metrový smrek
Mimochodom, za tie nevyhlásené preteky môže tak trochu Amerika. Prvý vianočný strom v úplnom centre New Yorku sa objavil v roku 1931. Vtedy to bol malý neozdobený stromček, ktorý si nainštalovali stavbári v centre vtedajšieho ešte len staveniska.
O dva roky neskôr už v postavenom centre umiestnili ďalší strom, tentoraz už aj s osvetlením. Neskôr sa v Rockfellerovom centre začala nevyhlásená súťaž o najvyšší „stromček“ s najväčším počtom žiaroviek. Doterajší rekord drží smrek z roku 1999. Meral 100 metrov a bol ovešaný 50 tisícami vianočných svetiel.
Foto: MDPI.COM
Pre zaujímavosť, prvý vianočný strom na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne postavili až v roku 1982. Stalo sa to za pontifikátu Jána Pavla II. Vtedy tam prvýkrát vystavili v životnej veľkosti aj betlehem.
Vysvetľuje sa to poľským pôvodom pápeža, vlastným menom Karol Wojtyla, pre ktorého stromček s betlehemom boli stredoeurópskymi symbolmi ducha Vianoc.
Prvý strom pochádzal z Talianska. Odvtedy sa darovanie vianočného stromu pápežovi stalo cťou pre všetky európske štáty. Slovensko ho dodalo do Vatikánu pred 30 rokmi, v decembri 1994.
Ináč zvyk zdobiť vianočné stromčeky a osvetliť ich sa všeobecne pripisuje evanjelikom, nie katolíkom. Protestantského reformátora Martina Luthera vraj ohromili počas večernej zimnej prechádzky hviezdy blikajúce v korune vždyzelených stromov. Aby túto scenériu priblížil svojej rodine, postavil v obývačke jedličku a na jej vetvičky pripevnil zapálené sviečky. Tak sa to vraj aspoň udialo podľa jednej starej legendy.
Výsledok zbierky v Bratislave je veľmi nepriaznivý a menovite zámožné vrstvy ju celkom ignorovali.Slovenský denník v roku 1928
Ale aj z historických a etnografických výskumov vyplýva, že tradícia zdobených vianočných stromčekov sa rozšírila do sveta z Nemecka, kde sa zrodila niekedy v 16. storočí.
V alsaských prameňoch sú zmienky o tom, že „vianočné máje“ sa stali obyčajom najprv v mestských stavovských spoločnostiach, predovšetkým v remeselníckych cechoch. Až neskôr sa zvyk preniesol do domov bohatších mešťanov a do sídiel šľachticov. Zväčša však išlo o protestantské rodiny.
Postup tohto vianočného symbolu do katolíckych oblastí Nemecka aj Európy dlho zdržovali cirkevné kruhy v snahe podporiť tradíciu betlehemu a Mikuláša. V 19. storočí však vyzdobenej a osvetlenej jedličke podľahli aj tieto oblasti a dosiahli kompromis – aj stromček, aj betlehem, ako tvrdí česká etnologička Věra Frolcová.
Aj americký historik John Gillis potvrdzuje, že aj v USA začala s vianočnou výzdobou stromčekov ako prvá ešte v 20. rokoch 19. storočia nemecká komunita v štáte Pensylvánia.
Čo sa týka Slovenska, tak u nás zvyk skrášliť na Vianoce chalupu jedličkou zľudovel až začiatkom 20. storočia. V niektorých krajoch však stromček nestavali, ale vešali na trámy.
Foto: ARCHÍV PRAVDY
Len čo vianočné stromčeky zľudoveli, nastal problém s ich neregulovaným rúbaním, často „načierno“. Už vtedy bili ochranári na poplach – proti drancovaniu lesov. Preto v roku 1925 štát zaviedol povinnosť pre obchodníkov mať povolenie na hromadný výrub jedličiek či smrečkov od príslušného lesného úradu. A neskôr zakázali dokonca vývoz jedličiek do zahraničia.
Lesníci a záhradníci odporúčali občanom, aby si každý, komu to podmienky dovoľujú, radšej vypestoval stromček doma – na dvore, v záhrade či niekde na poli, a nevystavoval sa svojvôli nenásytných priekupníkov.
Štedrý večer doma a v lone prírody
Či už Vianočné stromy republiky alebo stromčekové slávnosti mali ešte jednu výhodu. Vianoce vďaka nim prežívalo širšie spoločenstvo. Oslavy vianočných sviatkov sa neuzatvárali do intímneho prostredia rodiny v takej miere, ako je to podľa etnológov v súčasnosti.
Oveľa viac boli navštevované bohoslužby, ale nielen to. Rôzne spolky a združenia ešte aj pred sto rokmi usporadúvali na Štedrý deň spoločné posedenia svojich členov pri vianočnom stromčeku. V Bratislave to boli napríklad hasiči – ich rodiny aj s deťmi sa schádzali pri večeri v ubikácii mužstva a nechýbalo tam ani vzájomné obdarovanie sa.
Inokedy strávili Štedrý večer spoločne s tými, čo nemali rodinu – sirotami alebo starými osamelými ľuďmi. Postupne však aj v mestách prevládol rodinný charakter Vianoc.
Pravda, už aj pred storočím veľa Slovákov z miest prežívalo Štedrý deň v hoteloch, penziónoch a chatách. Klub československých turistov organizoval vianočné zájazdy ľudí z miest do Vysokých Tatier. Ich účastníci zrejme zatúžili uzrieť „hviezdy blikajúce v korune vždy zelených stromov“ priamo v prírode. Alebo sa len chceli vyhnúť nákupným horúčkam, upratovaniu a vyváraniu, ktoré doma sprevádzajú vianočné sviatky podnes.
Čítajte viac Vrátiť mŕtvym mená. Sú to aj hroby ľudských práv, demokracie a slobody