Vianoce boli odnepamäti žatvou pre trhovníkov
Kedy sa Vianoce začali komerčne využívať alebo aj zneužívať? Odpovede historikov na túto otázku sa líšia. Jedni tvrdia, že to prišlo až s moderným obchodom, s obchodnými reťazcami a, prirodzene, s reklamou. Ale v starých kronikách sa možno dočítať, že istý kňaz v Norimbergu sa sťažoval mestskej rade na vianočné trhy ešte v roku 1616! Vraj mu odlákali veriacich a na poludňajšej omši v predvečer vianočných sviatkov nemal v kostole ani nohy.
Mimochodom, podobné trhy sa konali v stredoveku ešte skôr – v 16., 15. a ojedinele dokonca v 14. storočí. Zakaždým s príchodom mrazov, aby sa ľudia mohli zásobiť potravinami na dlhú zimu, ale v prvom rade na vianočné sviatky. Už vtedy sa Vianoce vyznačovali určitým obžerstvom, ktoré však bolo po dlhom a tvrdom pôste (začínal sa už po sv. Kataríne – 25. novembra) priam zákonité.
Trhy sa naozaj organizovali v blízkosti kostolov, aby si farníci mohli nakúpiť hneď po skončení bohoslužieb. Napríklad vianočný trh v Štrasburgu sa prvýkrát konal v decembri 1570 a patrí medzi najstaršie podujatia tohto druhu v Európe. V nemeckojazyčných krajinách ich preto dodnes nazývajú Christkindelsmärik, čo je alsaský nárečový názov pre tieto trhy (Štrasburg sa dnes nachádza vo Francúzsku, je však historickou metropolou Alsaska).
Ale na samom začiatku, pred 455 rokmi sa štrasburský vianočný trh volal „Trh svätého Mikuláša“ a svoje stánky mal v blízkosti katedrály na námestí Kléber. Osobitosťou trhu sa neskôr stal 30-metrový vianočný strom ovešaný farebnými ozdobami. Už vtedy tam trhovníci ponúkali tradičné alsaské pochúťky: sušienky bredele (či už anízové alebo škoricové) a varené víno.
To všetko pripomíname aj preto, lebo vianočné trhy na Slovensku sa kedysi nazývali mikulášske. Zodpovedali tomu aj dni ich konania. Ešte pred storočím bývali v Bratislave od 1. do 6. (alebo od 3. do 8.) decembra na Námestí Republiky (dnes Námestie SNP). Čiže v prvý adventný týždeň, aby nákupný zhon nepoznačil pokoj a rozjímanie bezprostredne pred vianočnými sviatkami.
Neskôr ich premenovali na „mikulášsko – vianočné“ a po čase sa názov zostručnil a ustálil ako vianočné trhy. Odnepamäti však boli žatvou pre trhovníkov, ktorí prichádzali do mesta zo širokého okolia.
Za zmienku stoja aj trhy, ktoré usporadúvali rímsko-katolícka a evanjelická cirkev. Konali sa takisto v prvý adventný deň. „Ochotné dámy a slečny predávajú denne v Prešove na Ružovej ulici rôzne hračky, ručné práce, knihy, vianočné ozdoby, pečivo a cukríky,“ oznamoval Slovenský denník. „Utŕžené peniaze sa venujú v prospech ošatenia chudobných detí.“
Situácia sa zmenila a pomery uvoľnili v druhej polovici 30. rokov. Napríklad koncom roku 1938 mala bratislavská tržnica s vianočnými trhmi otvorené od 10. do 18. hodiny bez poludňajšej prestávky na Zlatú nedeľu a v dňoch 22. až 23. decembra, čo boli pracovné dni, od 6. do 20. hodiny. Dokonca aj na Štedrý deň bola otvorená, a to od 6. do 17. hod. Akurát na prvý sviatok vianočný mala zatvorené.
Ako dnes, tak aj vtedy sa našli zábudlivci, ktorí kupovali stromček na poslednú chvíľu. Priekupníci však s blížiacimi sa Vianocami nekresťansky dvíhali ceny. Noviny o tom často písali, ale bez zjavnejšieho účinku. Napríklad pred Vianocami 1938 získal priekupník na vidieku jedličku za dve koruny, ale v Bratislave ju predával za 20 i 30 korún.
Bratislavské vianočné trhy sa ani pred storočím nemohli merať so starobylými a oveľa väčšími viedenskými trhmi. Preto Cestovný zväz organizoval koncom roka niekoľko zájazdov do hlavného mesta Rakúska s jediným bodom programu – návštevou tamojších trhov.