Väčšina jasnovidcov by už dávno prišla o svoju povesť a dostala sa na mizinu, keby si ľudia porovnali ich predpovede so skutočnosťou. Vždy sa však niečo aj naplní alebo aspoň priblíži realite, najmä ak ide o všeobecné, málo konkrétne a dlhodobé predpovede. To je tiež prípad francúzskeho lekára a astrológa v jednej osobe Nostradama, vlastným menom Michela de Nostredame. Jeho veršované proroctvá navyše umožňujú množstvo výkladov.
Podľa jedného z nich, vysloveného, mimochodom, ešte v roku 1555, mala planétu Zem postihnúť katastrofa globálneho charakteru v auguste 2000. Mnohí to spájali so vtedajším zatmením Slnka. Vraj bolo predzvesťou zániku sveta z Nostradamovo varovania. Podľa neho mala po zatmení nastať „veľká zmena pohybu Zeme, taká prudká, že si všetci budú myslieť, že Zem stratila rýchlosť a bude uvrhnutá do večnej temnoty“.
Foto: Wikipedia
Jedni vykladači Nostradama tvrdili, že onú zmenu spôsobí zrážka Zeme s bludnou planétou alebo s asteroidom, ďalší – že s planétou, alebo že koniec sveta nastane po výmene jadrových úderov medzi Čínou a USA.
Rok nato, v septembri 2001 po útoku teroristov na newyorské „dvojčatá“, sa na internete objavili verše, v ktorých údajne Nostradamus predpovedal túto udalosť. Ukázalo sa však, že išlo o montáž z niekoľkých štvorverší alebo o napodobeninu.
Pre zaujímavosť: z Nostradamových proroctiev sa vysmial už v roku 1886 slovenský časopis Obzor, založený Danielom Lichardom a vychádzajúci vtedy v Turčianskom Sv. Martine. Našli sa totiž vykladači Nostradamovho „diela“, ktorí tvrdili, že ľudstvo vyhynie už v roku 1886.
Ako nás videli v roku 1924
Pred sto rokmi bol v Európe populárny nemecký astrológ Alfred Max Grimm. Chvíľami sa zdalo, že zatienil aj Nostradama. Grimm pripravoval okrem iného krátkodobé i dlhodobé predpovede o vývoji jednotlivých štátov. V roku 1925 prišiel s vlastným politickým výhľadom na polstoročie dopredu. Československu veštil, že ho v rokoch 1933 až 1943 čaká veľká kríza. V roku 1953 mali prísť u nás k moci komunisti, ale ich diktatúra potrvá len 10 rokov. ČSR sa potom stane "mohutným štátom“.
Foto: Wikipedia
Horšie podľa Grimma malo dopadnúť Belgicko: " V rokoch 1970 až 1975 sa rozpadne a jednotlivé jeho časti si pripoja susedné štáty." V 1935 malo zaniknúť Portugalsko a v roku 1950 Rumunsko.
A aká budúcnosť očakávala Grimmovo rodné Nemecko? V roku 1947 mu mali byť hviezdy naklonené, lebo malo zvíťaziť vo veľkej vojne (!) a potom zažívať dobu rozkvetu až do roku 1966. Nasledovať malo obdobie revolúcií a prevratov, najväčší vraj treba očakávať v roku 1975.
Ako vidíme, tomuto astrológovi nič z proroctiev nevyšlo, napriek tomu až do svojej smrti v roku 1962 vydával knihy a učebnice astrológie. Medzitým v novinách neprestajne bojoval proti šarlatánom v tejto pavede. Čiže vlastne proti konkurencii.
Ľuďom mali zakrpatieť dolné končatiny, lebo ich budú čoraz menej používať. jedna z prognóz spred 100 rokov
Kvôli spravodlivosti treba dodať, že už pred storočím vystupovali proti astrológom a ďalším jasnovidcom aj predstavitelia vedy. Spomeňme aspoň knihu Grimmovho krajana Willisa Dutchera Na druhej strane reflektorov z roku 1922. Jej obsah vyjadruje už podtitul: „Odhalenie podvodov, ku ktorým sa uchyľujú médiá, jasnovidci, veštci a hľadači v krištáľovej guli pri klamaní verejnosti.“
Napriek tomu sa astrológii darilo, a to aj na Slovensku. Napríklad v 30. rokoch bol u nás známy istý trnavský veštec, ktorý pod menom Carlo Marini inzeroval svoje služby v dennej tlači. Jeho horoskopy sa však obmedzovali na veštenie budúcich udalostí v osobnom živote klientov.
Čítajte viac Rok 2020: Čo nás malo čakať a (ne)minulo?
To v takej Amerike sa už v roku 1924 našli proroci, ktorí v novinách predpovedali, ako bude vyzerať život o 100 rokov, teda v našej súčasnosti. Bádateľ z Univerzity v Calgary Paul Fairie urobil nedávno kvalitatívnu analýzu týchto novinových článkov a prišiel k tomuto záveru: niektoré predpovede sa napodiv naplnili, iné zase nie. Realitou sú napríklad (citujeme doslova) „automobily jazdiace po rýchlostných cestách centrom mesta“ alebo „neustále sa pohybujúce chodníky“ či „motovozidlá pribúdajúce a množiace sa donekonečna“.
„Už menej sa naplnila predstava, že tieto množiace sa vozidlá spôsobia vyhynutie koní,“ dodáva Fairie.
Nevyšla ani ďalšia prognóza prorokujúca neúspech rozhlasovému vysielaniu, ktoré bolo vtedy ešte iba v plienkach. A, žiaľ, rovnako dopadla predpoveď, podľa ktorej „filmy prinesú svetový mier, lebo propagujú bratstvo medzi ľuďmi“. Stačí pripomenúť druhú svetovú vojnu a stovky ďalších ozbrojených konfliktov.
Niektoré prognózy spred 100 rokov sú také bizarné, že ich spomeňme iba na pobavenie. Napríklad: „Postele budú ráno samy zhadzovať zo seba deti, aby nezmeškali do školy.“ Alebo: „Ľudia budú ľahko lietať z planéty na planétu." Našťastie nenaplnila sa predstava o zmene anatomickej stavby človeka. Ľuďom mali „zakrpatieť dolné končatiny, lebo ich budú čoraz menej používať.“
Asimov a nádherný svet budúcnosti
Mohlo by sa zdať, že hodnoverné prognózy dokážu pripraviť len vedeckí futurológovia či prognostici. Ale aj medzi spisovateľmi sa našli v minulosti jasnozriví duchovia, schopní nahliadnuť do vzdialenej budúcnosti. Priam geniálny bol v tomto ohľade Isaac Asimov (1920 – 1992), nekorunovaný kráľ sci-fi, fantazijných románov a poviedok.
Foto: Wikipedia
Asimov sa narodil v Rusku, ale od svojich troch rokov žil v Amerike. V roku 1964 mu vyšla jeho druhá zbierka poviedok o robotoch budúcnosti. V newyorskom Corona parku práve prebiehala Svetová výstava, ktorú spisovateľ navštívil. Najviac ho zaujala expozícia firmy General Electric, ktorá názorne ukazovala, ako elektrina zmenila životy ľudí v rokoch 1900, 1920, 1940 a 1960. Veľkého vizionára v tej chvíli napadlo: "A čo tak priblížiť situáciu o ďalších 50 rokov?“
Asimovovu esej pod názvom Návšteva Svetovej výstavy v roku 2014 uverejnil denník New York Times pred šiestimi desaťročiami. „Je to najlepšia dlhodobá predpoveď, s akou som sa doposiaľ stretol,“ zhodnotil ju s odstupom času Jason Snell, známy americký publicista a odborník na informačné technológie.
"General Electric ukáže na Svetovej výstave svojho robota, vhodného na efektívne upratovanie,“ napísal Asimov. Dnes "robotické slúžky“ už bežne vysávajú byty a sú dostupným spotrebným tovarom. "Objavia sa vozidlá s robotickými mozgom, nastavené na konkrétnu destináciu, ktoré k nej dorazia bez zásahu ľudských rúk.“ Aj táto Asimovova predstava sa už naplnila. Veď v čínskych a amerických mestách jazdia aj taxíky bez živého vodiča, len s autopilotom.
Už menej sa naplnila predstava, že tieto množiace sa vozidlá spôsobia vyhynutie koní.bádateľ Paul Fairie
Predvídal vynález mobilného telefónu. No nielen to. „Komunikácia bude v roku 2014 prebiehať formou ,pohľad – zvuk’ a vy uvidíte aj počujete osobu, ktorej voláte,“ tvrdil Asimov v roku 1964. Jeho sen sa stal skutočnosťou v podobe Skype alebo FaceTime.
Ohlasoval revolúciu vo vzdelávaní. "Všetci študenti stredných škôl sa budú učiť základy počítačových technológií a budú perfektne kvalifikovaní v používaní počítačových jazykov.“ Dnes nám to už pripadá ako samozrejmosť, ale v roku 1964 bol samočinný počítač zriedkavosťou vo väčšine krajín sveta. V bývalom Československu ich vtedy narátali 25. Boli to doslova opachy a ich celková operačná rýchlosť nepresiahla 10 000 operácií za sekundu.
Podstatné zmeny mali nastať v medicíne. "Zvýšená miera využitia mechanických zariadení, ktoré nahradia zlyhávajúce srdce a obličky, ďalej rekonštrukcia tuhnúcich tepien a praskajúcich nervov ešte viac znížia úmrtnosť a zvýšia očakávaný vek dožitia v niektorých častiach sveta na 85 rokov,“ tvrdil Asimov. Dnes sú transplantácie ľudských orgánov takmer bežnou praxou v mnohých krajinách. Pripomeňme si, že autor eseje ju napísal tri roky pred prvou výmenou srdca juhoafrickým kardiochirurgom Christianom Bernardom.
"Na svete bude v roku 2014 žiť 6,5 miliardy ľudí, v Spojených štátoch 350 miliónov,“ pokračoval Asimov. V tom čase mala svetová populácia iba tri miliardy obyvateľov a predtým trvalo takmer 150 rokov, kým sa znásobila. Napriek tomu spisovateľ pomerne dobre odhadol jej ďalší rast. USA má dnes 335 miliónov obyvateľov a ľudstvo dosiahlo sedemmiliardovú hranicu v roku 2011.
Čítajte viac V ktorom meste nastal rok 2025 najskôr? A kde oslávia jeho príchod ako poslední? Fascinujúci rozdiel 26 hodín
Keď sa prognózy nepáčia
Asimovove vízie treba vidieť v kontexte doby. Začiatkom 60. rokov minulého storočia prudko vzrástol záujem o budúcnosť. Prevratné vedecké objavy, rozvoj jadrovej energetiky a kozmonautiky, ale aj rastúce riziká ich zneužitia nastolili otázku, čo bude so svetom a s ľudstvom.
Navyše, približovanie sa magického roku 2000 podnietilo nielen rozkvet vedeckej fantastiky, ale aj vedy o budúcnosti (prvá medzinárodná futurologická konferencia sa konala v roku 1967). Optimistické scenáre sa prelínali s pesimistickými, a to vo vede i v beletrii.
Ak by sa svet vyvíjal podľa tých prvých, tak rakovina už nepatrí medzi nevyliečiteľné choroby, človek už mal pristáť na Marse, nedostatok potravín malo ľudstvo odstrániť využitím oceánu, mali sme už regulovať počasie v regiónoch a elektrinu získavať veľmi lacno – z riadenej termojadrovej reakcie. Tieto výskumné ciele naďalej stoja pred svetovou vedou, hoci celkové trendy v medicíne, energetike či v kozmonautike odhadli prognostici vtedy správne.
Asimovovi jeho kritici vyčítali a dodnes zazlievajú, že vo svojich predpovediach sa málo venoval spoločenským problémom. Ako to, že si vedel predstaviť pristátie robotizovaného vozidla na Marse (obdobu Curiosity), ale už nie globalizáciu ekonomiky, katastrofálne znečisťovanie životného prostredia či zásadné premeny životného štýlu (konzumerizmus)?
Aj samotná futurológia či vedecká prognostika sa však začala výraznejšie venovať otázkam budúceho usporiadania sveta a rozvrstvenia spoločnosti až v 70. rokoch minulého storočia. V roku 1972 vyšla prvá správa Rímskeho klubu s varovaním o hraniciach hospodárskeho rastu.
Málo sa vie, že približne v tom istom čase už pracovali na vedeckých prognózach aj niektoré výskumné kolektívy v bývalom Československu. V rámci Čs. výskumného ústavu práce, ktorý mal sídlo v Bratislave a filiálku v Prahe, vzniklo Laboratórium pre tvorbu prognóz, ktoré viedol budúci český prezident Miloš Zeman.
Pred polstoročím, v roku 1974, predpovedal jeho tím stagnáciu produktivity práce a v dôsledku toho zaostávanie rastu národného dôchodku (hrubého domáceho produktu) v ČSSR so začiatkom okolo roku 1983, čo sa aj stalo. Nadriadeným orgánom sa však podobné predpovede nehodili, preto riaditeľa ústavu vymenili a laboratórium zrušili.
Začiatkom 80. rokov vznikla vo Výskumnom ústave životnej úrovne v Bratislave štúdia, ktorá predpovedala dôsledky konkrétnych makroekonomických rozhodnutí na kvalitu života. „Bola však označená ako prísne tajná, náš výskumný kolektív začali nadriadení preverovať a neskôr ho rozpustili,“ spomínal jeden z jeho členov Michal Majtán.
V roku 1984 prišiel Ústredný ústav národohospodárskeho výskumu v Prahe s prognózou, že ak sa u nás radikálne nezmení systém riadenia, tak Československo vstúpi do roku 2000 ako rozvojová krajina. Prognóza nesmela uzrieť svetlo sveta, musela byť „zakonzervovaná“ v počítači.
O niečo neskôr začala Slovenská akadémia vied pracovať na súhrnnej prognóze do roku 2010. Obsahovala dva scenáre – optimistický, podľa ktorého by v roku 2010 malo na Slovensku žiť viac ako šesť miliónov obyvateľov. Napĺňa sa však druhý, pesimistický scenár, ktorý predpokladal pokles ročných prírastkov, starnutie obyvateľstva a demografický kolaps.
Podľa prvého scenára by sme už dnes na Slovensku nemali mať problémy s bytmi a nerátalo sa ani s nezamestnanosťou. Boli to však ilúzie poplatné dobe.
Pýtali sme sa inžiniera Majtána, či desať rokov pred nežnou revolúciou slovenskí prognostici už aspoň tušili, čo nás čaká a neminie. „V úzkom kruhu sme si hovorili, že tu musí prísť k radikálnym zmenám, očakávali sme ich však najskôr okolo roku 1995,“ odpovedal. „Nepredpokladali sme, pravda, že takzvaný reálny socializmus sa tak rýchlo vyčerpá a zrúti.“
Foto: MYSTIKA.INFO
Optimisti, pesimisti a realisti
"Predpovedať je ťažké, a najmä budúcnosť.“ Kto to povedal? Vraj dánsky jadrový fyzik, novelista Niels Bohr, s jemu vlastným humorom.
Rozpad Sovietskeho zväzu nedokázali dva roky predtým predpovedať ani analytici CIA. A kto u nás predvídal taký rýchly zánik československej federácie? Keď už prišlo na lámanie chleba, vyrojili sa samé katastrofálne scenáre, a to domácej i zahraničnej proveniencie. Napríklad o vzniku "železnej opony“ na rieke Morava alebo o krachu slovenskej ekonomiky po rozdelení spoločného štátu.
Maloobchodné ceny mali po osamostatnení Slovenska vzrásť o 20 percent, prudko sa mal zvyšovať schodok štátneho rozpočtu i miera nezamestnanosti.
Prílev zahraničných investícií mal poklesnúť na minimálnu mieru. Slovenskej mene predpovedali devalváciu, transformačnému procesu slovenskej ekonomiky – oddialenie alebo až zastavenie.
Menový kurz krátko po rozdelení mal dosiahnuť podľa jedných prognostikov 1 : 5, podľa druhých až 1 : 10 v neprospech slovenskej koruny.
Skutočnosť bola, našťastie, vzdialená týmto pochmúrnym predstavám.
To len na okraj jednej údajnej zákonitosti vo futurológii – čím bližšie leží časový horizont – cieľový rok, tým presnejšia môže byť prognóza. Dalo by sa teda predpokladať, že rok dopredu je ľahšie predvídať ako desať a tobôž päťdesiat rokov. Ale ide aj o to, v akom geopolitickom i vnútropolitickom prostredí bude ten najbližší rok plynúť. V stabilizovanom alebo v krízovom?
Napríklad tento rok bol v USA volebný, a teda mimoriadne významný i zložitý. Nezávislej analytickej skupine Future Perfect sa napriek tomu podarilo v roku 2023 správne odhadnúť, že Donald Trump sa vráti do Bieleho domu, že Republikánska strana znovu ovládne Senát v Kongrese a že miera inflácie klesne pod tri percentá.
Skupine vyšli tieto jednoročné predpovede už štvrtýkrát po sebe. Ale pôsobí v nej okolo 50 popredných prognostikov, ekonómov, politológov a odborníkov z ďalších oblastí.
To už nie je veštenie zo slonovinovej veže, z hviezd alebo z krištáľovej gule, v ktorom sa ignorujú isté fakty reality a budúcnosť sa prispôsobuje skupinovým záujmom. V predvídaní budúcnosti je vraj lepšie byť pesimistom, lebo ak takáto prognóza nevyjde, je viac dôvodov na radosť. Ale ešte lepšie je byť realistom.