Pred 60 rokmi sa v českých a slovenských lekárňach prvýkrát objavila hormonálna tabletka Antigest. Mala zabrániť nechcenému počatiu a zároveň zaručiť bezpečný pohlavný styk. Znamenala začiatok malej sexuálnej revolúcie v našich zemepisných šírkach. A prispela k zmene spôsobu života mnohých ľudí. Písal sa rok 1965, sviatok zamilovaných sa u nás ešte neoslavoval, stačil nám MDŽ, rozbiehali sa však „zlaté šesťdesiate“. To značí, že sa začínalo „československé predjarie“ s uvoľňovaním politických a vôbec spoločenských pomerov.
Rehabilitácie nespravodlivo odsúdených a nezriedka i popravených v 50. rokoch a čiastočné utlmenie tlačového dozoru (cenzúry) už pripravovalo pôdu pre Pražskú jar.
Vyhláškou ministerstva školstva sa ukončila prax prideľovania tzv. miesteniek pre absolventov vysokých škôl. Už nemuseli nastúpiť do práce len tam, kam ich poslal štát.
Týždenník Kultúrny život si trúfol uverejniť úvahu Ernesta Fischera, vtedy popredného rakúskeho ľavicového intelektuála. Prihováral sa za užšiu spoluprácu vedcov z Východu a Západu a za „súťaž ideí“.
Postupne sa uvoľňovali a liberalizovali aj postoje k telesnej láske. Intenzívny pohlavný život sa už nemusel odohrávať iba v tradičnom manželstve. Ako si ukážeme nižšie, významnú úlohu v tom zohrali poznatky o ľudskej sexualite zo zahraničného i domáceho vedeckého výskumu.
„Umenie a veda neznesú strohé hranice, potrebujú výmenu názorov, vzájomné impulzy,“ tvrdil Fischer a vyzýval: „Nech aj Slovensko podstatne prispeje k tomu, aby socializmus získal novú príťažlivosť!“ Nastal čas pozvoľného otvárania sa našej krajiny svetu, a to aj svetu západnému. Spočiatku len jednosmerne i jednostranne, ale aj to už dýchalo slobodou.
Foto: Profimedia
Čítajte viac Slovensko malo gastarbeiterov aj za socializmu. Dokonca z exotických krajín - a karibský temperament sa nezaprel
Trhliny v železnej opone
Napríklad s Rakúskom sa spoločné hranice otvorili iba pre cudzincov. Cez víkend pribudlo vo vtedy 270-tisícovej Bratislave päťtisíc Viedenčanov. Takmer 1 500 áut s tamojšími ŠPZ-kami parkovalo, kde sa dalo – mesto vtedy nemalo pripravené parkoviská na takúto „inváziu“ motoristov spoza železnej opony. Napokon, po cestách metropoly Slovenska jazdilo v tých časoch menej ako 20-tisíc motorových vozidiel.
Vytvárali sa však priaznivejšie podmienky pre rozvoj domáceho motorizmu. „Socialistický človek má právo na luxus jazdiť do zamestnania automobilom,“ vyhlásil vtedy len 41-ročný československý premiér Jozef Lenárt, ináč rodák z Liptovskej Porúbky a absolvent Baťovej školy práce.
Mladá Boleslav spustila výrobu nového modelu škodovky – Škody MB 1000. Pravda, na „embéčku“ – ako ju nazval pospolitý ľud – bolo treba čakať v poradovníku aj niekoľko rokov a pri cene 45 600 korún si ju ani zďaleka nemohol dovoliť každý.
Hippies, kvetinové hnutie za mier a lásku, sme tu nemali, ani drogy, aspoň nie v takej podobe a rozsahu ako na Západe. Slabým odvarom „detí kvetín“ boli naše „máničky“ alebo „chuligáni“.
Foto: HISTORY-BIOGRAPHY.COM
Ale prešiť sukňu na minisukňu (15 až 18 cm nad kolená) v štýle britskej modelky Twiggy si mohla takmer každá tínedžerka. A nechať si narásť dlhé vlasy podľa strihu Beatles mohol takmer každý tínedžer.
Darmo súdružky triedne učiteľky volali rodičov výstredných žiačok na koberec do školy, darmo vtedajšia polícia na príkaz politickej vrchnosti predvádzala vlasáčov na výsluchy a nútila ich ostrihať sa. Závan západnej civilizácie sa nedal zastaviť na štátnych hraniciach.
Váš pokorný služobník to nevie len z počutia, sám tieto reštrikcie zažil ako stredoškolák. A Václav Neckář môže mať dlhé vlasy? – bránili sme sa. A čo Dežo Ursiny alebo Karel Gott? Nehovoriac o štyroch chalanoch z Liverpoolu. Ich hit Help! už mohol hrať aj domáci rozhlas a šoty s davovou psychózou „násťročných“ na vystúpeniach slávnej kapely nemohla ignorovať ani tunajšia televízia.
V tejto atmosfére, v záplave novôt a noviniek Antigest dosť zapadol, hoci Československo sa ním mohlo oprávnene pochváliť. Veď bolo len štvrtou krajinou na svete, ktorá prišla na trh s hormonálnym preparátom proti nechcenému počatiu.
Priekopníkmi v tejto oblasti boli Američania. Ale vec mala pomerne dlhú predhistóriu.
Čítajte viac Študenti si voľno odmakali výpomocou na vidieku, alebo žobraním pre školy
Sen o zázračnej pilulke
Na začiatku úsilia o hormonálnu tabletku stála Margaret Sangerová. Zdravotná sestra z New Yorku, ale predovšetkým bojovná feministka a členka sociálno-demokratickej strany v USA. V roku 1917 začala vydávať časopis s názvom Antikoncepčná revue a o štyri roky neskôr založila Americkú ligu pre antikoncepciu.
Sangerovej životopisec Mike Gaskins pátral po motívoch jej verejnej činnosti. „Sangerovej matka síce zomrela mladá na tuberkulózu, Margaret však bola presvedčená, že ju zničilo 11 pôrodov a sedem potratov.“
Dcéra preto bojovala proti zákonom, ktoré presadil kongresman Anthony Comstock ešte v 80. rokoch 19. storočia. Ochranné prostriedky na zabránenie tehotenstva definoval Comstosk's Act ako „predmety nemravného použitia“. Sangerovej prvé víťazstvo na súde viedlo k legalizácii kondómov, určených predovšetkým na prevenciu pohlavných ochorení.
Foto: Nature
Foto: Facebook
Gaskins však tvrdí, že Sangerová už vtedy snívala o „zázračnej pilulke“. Ale uverila tomuto svojmu snu až ako 74-ročná v roku 1953. Stretla sa vtedy s doktorom Gregory Pincusom, ktorý práve testoval účinky progestinu na reprodukčnom systéme zvierat.
Progestin – syntetický gestagén s účinkami podobnými ženskému pohlavnému hormónu, sa neskôr používal v antikoncepcii.
„Pincusove pokusy Sangerovú natoľko nadchli, že nahovorila Katherin McCormickovú – bohatú dedičku mamutej spoločnosti Harvester, aby výskum financovala,“ píše Gaskins.
Výsledkom bol preparát Enovid – prvá hormonálna tabletka proti počatiu na svete, ktorú však americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv schválil až o sedem rokov neskôr, 23. júna 1960.
Európa zaostala za USA len o jeden rok. V júli 1961 uviedla firma Schering prvú antikoncepčnú tabletku pod názvom Anovlar na západonemecký trh.
A ako to bolo v Československu?
Liek na predchádzanie potratom
,Časté zlyhávanie klasických antikoncepčných prostriedkov spolu s nedostatočnou informovanosťou viedlo u nás k prudkému rastu potratov.
„Zároveň sa rozmohli pokútne vykonávané interrupcie v nebezpečných podmienkach,“ približuje Tomáš Fait z Lekárskej fakulty Karlovej univerzity. „Štát sa snažil počet týchto zákrokov znížiť zavedením potratových komisií. Napokon v roku 1957 bolo umelé prerušenie tehotenstva legalizované, ale bez väčších úspechov.“ Každoročné počty umelých prerušení tehotenstva sa naďalej udržiavali na vysokej úrovni.
A tak v roku 1961 zvolal námestník ministra zdravotníctva MUDr. Josef Lukáš zasadnutie populačnej komisie, v ktorej pôsobili aj dvaja odborníci zo Slovenska – demograf Ján Svetoň a gynekológ Ján Straka. V záveroch komisie zaznel prvýkrát naliehavý apel zvýšiť dostupnosť antikoncepčných prostriedkov, predovšetkým tých, ktoré chránia ženu.
Sexuologická osveta sa však nerobila iba v školách, ale napríklad aj na diskotékach.psychológ Dušan Fabián
V nasledujúcom roku sa rozbehol vývoj Antigestu vo Výskumnom ústave prírodných liečiv Brno a v chemických laboratóriách Galeny Opava. Ako spomína Ladislav Cvak, bývalý pracovník tejto firmy (dnes Teva Opava s izraelským majiteľom), tamojší výskumníci prišli s pôvodnými steroidnými látkami pre prvú hormonálnu tabletku. Jej duchovným otcom bol inžinier Karel Syhora, ktorý po invázii cudzích vojsk v auguste 1968 emigroval z Československa.
Čím sa vyznačoval Antigest? Podľa Pavla Čepického, asi najznámejšieho českého odborníka v tejto oblasti, preparát predlžoval prirodzene neplodné dni pred menštruáciou a po nej na celý mesiac. Problémom však bola nevyhnutnosť brať tabletky úplne presne podľa návodu a tiež vysoké počiatočné náklady na výrobu nového preparátu. Pôvodne boli preto určené len ženám so zdravotnými problémami alebo s mnohými deťmi.
Čítajte viac Volebné právo pre 16-ročných? Kedysi musel byť volič starší, vzdelaný a ešte aj...
Cirkev bola a je proti
Napriek tomu hormonálna antikoncepcia ako napokon aj všetky umelé metódy a prostriedky proti počatiu narazili na silný odpor katolíckej cirkvi. Prípustným modelom pre sexuálne správanie kresťanských manželov bolo jedine „sledovať prirodzený rytmus obsiahnutý v plodivých schopnostiach“ ženy.
V tom čase prebiehal 2. vatikánsky koncil a komisia kardinálov, medzi ktorými nechýbal ani budúci pápež Karol Wojtyla, vypracovala stanovisko k týmto otázkam. Neskôr sa stalo základom pre známu encykliku Humanae Vitae. Metódy umelého regulovania pôrodnosti označila za „širokú a ľahkú cestu… pre manželskú nevernosť a všeobecný pokles mravnosti“.
Encyklika ako najvýznamnejšia pápežská smernica v otázkach viery a mravov pre duchovenstvo i veriacich vystríhala „verejnú moc“, aby svojvoľne nezasahovala do „najvlastnejšej a najsúkromnejšej úlohy manželov“.
Ako je potom možné, že vo vtedajšom Československu sa hormonálna antikoncepcia presadila bez väčších problémov zo strany „verejnej moci“? Nezabúdajme, že u nás vtedy vládla komunistická ideológia a pápež s jeho encyklikami nebol pre komunistov žiadnou veľkou autoritou.
Foto: Wikipedia
Pravda, v kresle ministra zdravotníctva ČSSR vtedy sedel nekomunista, dokonca rímskokatolícky kňaz a predseda Čs. strany lidovej Josef Plojhar. S komunistami však úzko spolupracoval už pred februárom 1948, hneď po svojom návrate z koncentračného tábora Dachau. Bol kontroverznou osobnosťou. Na jednej strane sa o ňom hovorilo, že rád pozerá na dno pohára (vraj sa pritom riadil husitským heslom „na množství nehleďte“) a dokázal uštvať aj v pití zbehlých sovietskych maršalov. Agenti ŠtB o ňom hlásili, že „má rád dievčatá a rád pije“.
Na druhej strane, podľa analytického materiálu, ktorý vypracoval tím Lekárskej fakulty Karlovej univerzity, sa za Plojharovho ministrovania „podstatne zvýšil počet lôžok v zdravotníckych zariadeniach a výrazne sa znížila dojčenská a novorodenecká úmrtnosť“.
Plojharovi tu venujeme viac riadkov najmä preto, lebo bez jeho prispenia by sa populačná komisia pri ministerstve zdravotníctva sotva odhodlala odštartovať projekt „Antigest“ a uviesť ho do praxe.
Znie to neuveriteľne, ale v komunistickom Československu sa v oných rokoch uskutočňoval sexuologický výskum (napríklad výskum ženského orgazmu), dekriminalizovala sa homosexualita, odvážne sa experimentovalo s halucigénnou drogou LSD. Kto stále neverí, nech si prečíta predvlani vydanú knihu Politika touhy od českej sociologičky Kateřiny Liškovej.
Čítajte viac Hanba na celú Európu. "Zabudli“ sme sa odkanalizovať
Ako sa dá sexovať a neotehotnieť?
Ako spomínal psychológ Dušan Fabián, sexuálna výchova sa dostala do systému československého školstva už na začiatku 60. rokov. Pod názvom „výchova k rodičovstvu“ sa stala súčasťou učebných osnov na základných školách. Fabián dodával, že sa nevyučovala v dostatočnej miere, ale tak je to aj dnes.
„Sexuologická osveta sa však nerobila iba v školách, ale napríklad aj na diskotékach, presnejšie po nich,“ rozprával. „Sám som sa zúčastnil niekoľkých takýchto neformálnych besied v Západoslovenskom kraji a odpovedal na anonymné otázky. Mladí najčastejšie kládli otázku: Ako sa dá sexovať a neotehotnieť po tom?“
Aj na Slovensku si pritom psychológovia a pedagógovia pomáhali príručkami, ktoré vydával Sexuologický ústav pri Lekárskej Fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
Foto: HISTORY-BIOGRAPHY.COM
Bol to prvý univerzitný ústav tohto druhu v Európe, veď vznikol ešte v roku 1926. O štyri desaťročia neskôr sa v jeho ordináciách každoročne vystriedalo okolo tisíc pacientov so sexuálnymi poruchami. Ústav viedol profesor Josef Hynie, ktorý zakladal sexuologické poradne a centrá po celej republike, slovenské mestá nevynímajúc.
Propagácia hormonálnych preparátov proti nechcenému počatiu a za bezpečný sex bola súčasťou týchto poradní a stredísk. O nežiaducich účinkoch „zázračnej tabletky“ sa v polovici 60. rokoch ešte veľa nevedelo.
Až postupne vychádzalo na povrch, že hormonálna antikoncepcia nie je vhodná pre silné fajčiarky, ženy so srdcovocievnymi ochoreniami a chorobami pečene. Napríklad dvojnásobne zvyšovala riziko trombóz. Po Antigeste musel prísť Biogest a Neogest, v nových tabletkách sa znižovala hormonálna zložka. Mimochodom, v súčasných preparátoch je 60-krát menej progesterónu a 5-krát menej estrogénu než v tých prvých.
Napriek tomu hormonálnu antikoncepciu zaraďujú prestížne odborné časopisy medzi desať najvýznamnejších úspechov zdravovedy v minulom storočí.
Čítajte viac Chystá sa vzkriesenie Rakúsko-Uhorska? Za špekuláciami o reinkarnácii federácie je aj kríza Európskej únie
Baby boom napriek tabletkám
Je ťažko odhadnúť, ako sa tento typ antikoncepcie podpísal pod pokles počtu umelých prerušení tehotenstiev. Podľa dobových štatistík však počet interrupcií z iných než zdravotných dôvodov od polovice 60. rokov klesol. Tento trend sa zachoval aj v 70-rokoch, keď na Slovensku prepukol baby boom. Ten však nebol dôsledkom nezáujmu žien o antikoncepciu alebo jej zlyhaní, ale sociálnych opatrení v prospech mladých rodín na základe novej populačnej politiky štátu. Takých, ako boli lacné byty, nenávratné mladomanželské pôžičky a pod.
Na Slovensku pretrvala mimoriadne vysoká pôrodnosť až do konca 70. rokov, každoročne sa vtedy narodilo okolo 100-tisíc takzvaných Husákových detí. Pre porovnanie, v ostatných rokoch sa rodilo zhruba o polovicu menej. V roku 1974 zaznamenali štatistici aj najvyššiu úhrnnú plodnosť – 2,6. V reči demografov to znamená, že na jednu ženu počas jej reprodukčného obdobia pripadlo 2,6 dieťaťa. Čo je dôležité, ženám na Slovensku sa vtedy narodilo nielen najviac prvých (35 709), ale aj v poradí tretích detí (14 685).
Tieto ukazovatele klesali už v 80. rokoch, keď niektoré zo sociálnych opatrení prestali v dôsledku ekonomických ťažkostí platiť, ale najmä v ďalšom desaťročí. Zvyšoval sa počet umelých prerušení tehotenstiev (najviac ich bolo v roku 1988), neskôr klesal. Podľa odborníkov klesal najmä v marginalizovaných skupinách obyvateľstva. Jedna z hlavných príčin – za zákrok sa začalo platiť. V polovici 90. rokov stál zákrok 3 000 korún.
V ostatných rokoch sa u nás vystupňoval boj za sprístupnenie tzv. potratovej pilulky, ktorá by mala nahradiť chirurgický zákrok. V susednom Česku i Rakúsku je už dostupná, na Slovensku ju zákon zatiaľ neumožňuje použiť.
Poplatky začali žiadať gynekológovia aj za predpísanie hormonálnej antikoncepcie. Poisťovne ju prestali uhrádzať. „Predpisovanie tejto antikoncepcie nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľovali.
Ale zďaleka nielen preto počty žien, ktoré užívali kvalitnejšie obdoby Antigestu, začali klesať. Kým vo vrcholovom období si ich nechávala predpísať každá druhá-tretia žena v reprodukčnom veku, neskôr už len každá piata. Experti za tým vidia najmä obavy z možných vedľajších účinkov hormonálnej antikoncepcie.
Namiesto „zázračnej pilulky“ sa znovu začal vo veľkom používať kondóm, čo je zaujímavé, veď bol na začiatku antikoncepčných metód už pred 5 000 rokmi. Pravda, vtedy najmä ako ochrana pred pohlavnými chorobami než pred nechceným otehotnením.
Čítajte viac Keď sa blýskalo a hromy divo bili, niekde vyhorela dedina
Sex dnes: nástup kontrarevolúcie
Čo uviesť na záver tejto kvázi valentínskej témy?
Isteže, v našich „zlatých šesťdesiatych“ to nebola veľká sexuálna revolúcia. Určite nie taká veľká, aké vtedy, pred 60 rokmi, prebiehali v Škandinávii, na Britských ostrovoch alebo v severnej Amerike. Nemali sme tu komúny „hipisákov“, ani sa nám nerozmohla voľná láska, bezbrehá promiskuita s výmenami manželiek, klubmi swingerov či inými podobnými sprievodnými javmi. Ak sa aj nejaké vyskytli, tak len v najväčších mestách, ale skryto, takmer v hlbokej ilegalite (zato prostitúcii sa darilo už aj vtedy, hoci sa na ňu vzťahovali paragrafy o príživníctve a trestná zodpovednosť).
Bol to však istým spôsobom historický predel. Začiatok konca slovenskej prudérnosti s náhlym uvoľňovaním mravov. Mýlia sa tí, čo tvrdia, že normalizácia všetko opätovne zošnurovala. Sami si nevdojak protirečia, lebo jedným dychom prízvukujú, že normalizácia zahnala ľudí z verejného priestoru do ulity súkromia, čiže aj do ich intimity, nad ktorou štát už spravidla nemal kontrolu.
A čo tu máme dnes? Psychiatri a sexuológovia na celom svete bijú na poplach. Vyhlasujú, že žijeme v období sexuálnej kontrarevolúcie či antisexuálnej revolúcie. „Máme tu generácie mladých mužov, ktorí sa oddávajú radšej internetovej pornografii a autoerotike, ako milovaniu so svojimi partnerkami,“ upozorňuje pražská sexuologička a psychoterapeutka Hana Fifková. „Tvrdia, že je to atraktívnejšie, ľahšie a stále nové.“
Ale je to aj lepšie?