Najnovšie zrušil americký prezident na podnet Muska tamojšie ministerstvo školstva (vzdelávania). Už menej často sa prízvukuje, že jeho právomoci prechádzajú z federálnej úrovne na jednotlivé štáty. To sa stalo, mimochodom, aj v bývalom Československu ešte v roku 1969.
Niekto si myslí, že išlo o jeden z dôsledkov politiky normalizácie, ale nie. Začiatkom roku 1969 u nás nadobudol účinnosť zákon o československej federácii, preto niektoré funkcie dovtedy unitárneho štátu prešli na obe národné republiky – českú a slovenskú. Týkalo sa to aj riadenia vzdelávacej sústavy.
Mnohí sa u nás pýtajú, prečo Trump ešte nezrušil ministerstvo kultúry? Lebo v Spojených štátoch takéto ministerstvo (departement) nemajú a za takmer 250 rokov existencie USA ani nemali.
„V americkej spoločnosti prevláda myšlienka, že o kultúru je aj bez toho dobre postarané,“ vysvetľuje známy televízny publicista gruzínskeho pôvodu Nugzar B. Ruhadze z Atlanty. "Napríklad národné pamiatky chráni National Park Service, o múzeá a knižnice sa stará slávny Smithsonian Institution, výtvarné umenie energicky podporuje National Endowment for the Arts, a tak by sme mohli pokračovať. Amerika to skrátka zvláda aj bez zastrešovania týchto ustanovizní nejakým osobitným vládnym orgánom či ministerstvom.“
Pri ministerstve kultúry sa môžeme ešte na chvíľu pristaviť, lebo aj u nás vznikajú sporadicky diskusie, či ho vôbec potrebujeme.
Čítajte viac Prímerie býva predzvesťou mieru. Ťažko sa vyjednáva, ľahko porušuje. Ani Kórejský polostrov dodnes nepozná mier
Ministerstvo podľa sovietskeho vzoru
Jeden môj známy hovorí: Načo nám je takéto ministerstvo, keď kultúru beztak nemáme? Racionálnejšie znie iný argument: "Kultúru predsa nemusí kontrolovať štátny aparát.“
V bývalom Československu sa možno aj z tohto dôvodu zriadilo ministerstvo kultúry až v roku 1953. Podľa českého historika Zdenka Kárnika sa síce už krátko po vzniku ČSR v novembri 1918 uvažovalo aj o vytvorení „ministerstva krásnych umení“. V prvej vláde Karla Kramářa by ste ho však medzi 16 rezortmi márne hľadali.
Prevládol názor, že o „kultúrne záležitosti“ sa postará ministerstvo školstva a národnej osvety. V jeho rámci vznikol samostatný osvetový odbor, ktorý zahŕňal „všetky články duchovnej kultúry a všetku vedu“. Neskôr sa zmenil na oddelenie štátnej osvetovej starostlivosti. Po dve desaťročia prvej republiky malo okolo 40 zamestnancov, čiže šesť- až sedemkrát menej, ako majú úrady ministerstva kultúry ČR alebo SR dnes.
Úradník stúpa po služobnom rebríčku, ak pribúda jeho podriadených.Cyril Northcote Parkinson, britský historik
Ani tri vlády vojnového Slovenského štátu nemali ministerstvo kultúry, jeho agendu vykonávalo takisto ministerstvo školstva a národnej osvety.
Po druhej svetovej vojne a obnovení ČSR sa oddelenie štátnej osvetovej starostlivosti presunulo z ministerstva školstva a osvety na ministerstvo informácií.
Na Slovensku vtedy kultúru „manažovalo“ najprv Povereníctvo školstva a osvety a neskôr Povereníctvo informácií. Hlavné či posledné slovo však čoraz viac malo pražské ministerstvo informácií pod vedením ideológa Václava Kopeckého.
Až v septembri 1953, po rozsiahlej reorganizácii ministerstiev za vlády Viliama Širokého, vzniká v Československu ministerstvo kultúry. Zrejme nebolo zhodou náhod, že sa to udialo len pol roka po zriadení analogického ministerstva v Sovietskom zväze. Sovietsky vzor bol vtedy určujúci pre organizovanie štátneho aparátu v celom východnom bloku.
Pre zaujímavosť: vo Francúzsku vytvoril ministerstvo kultúry až prezident Charles de Gaulle v roku 1959. A vo Veľkej Británii vzniklo až za vlády Tonyho Blaira v júli 1997, ale ako ministerstvo kultúry, médií a športu. Samostatné ministerstvo kultúry dodnes nemajú napríklad ani v Rakúsku, vo Fínsku alebo v Maďarsku.
Foto: TASR
Ale vráťme sa do niekdajšieho Československa. Po vzniku federácie v roku 1969 začali rezort kultúry, podobne ako školstva, riadiť národné republiky. V Bratislave stál potom takmer dve desaťročia na jeho čele básnik Miroslav Válek. Aj mnohí umelci, ktorých normalizačný režim nejako postihol, spomínajú naňho s vďakou a úctou. Vedel sa ich zastať a postaviť sa aj ideologickému tajomníkovi…
Mimochodom, ministerstvo športu má u nás ešte kratšie trvanie. Prvýkrát sa „šport“ objavil medzi ústrednými orgánmi moci na Slovensku až v prvej vláde Vladimíra Mečiara (1990–1991) ako ministerstvo školstva, vedy, mládeže a športu. Dnes je telovýchova v členských štátoch EÚ najčastejšie spájaná práve s ministerstvom školstva alebo s ministerstvom cestovného ruchu či turistiky.
Ale existujú krajiny, kde šport vôbec nefiguruje v agende príslušných ministerstiev, spomeňme Rumunsko a Maďarsko. A v USA nielenže nemajú ministerstvo športu, ale nefinancujú zo štátneho rozpočtu ani národný olympijský výbor!
Čítajte viac Prípad Interhelpo: Keď sa z Československa chodilo hľadať prácu a životné šťastie na východ - do Sovietskeho zväzu
Tlačenica pri vládnych korytách
Prvý americký prezident George Washington (vládol v rokoch 1789 – 1797) mal len štyri ministerstvá: zahraničných vecí, financií, obrany a spravodlivosti. Dnešná vláda USA má 16 členov a toľko aj ministerstiev.
K nám zemepisne i dejepisne bližšia podunajská ríša mala svojho panovníka, parlament a vládu, ktorá napríklad v revolučnom roku 1848 pozostávala zhodou okolností takisto zo 16 ministrov. Pričom knieža Felix von Schwarzenberg bol zároveň premiérom i šéfom diplomacie.
Po vzniku dualizmu, a teda Rakúsko-Uhorska v roku 1867 si Viedeň na čele s cisárom Františkom Jozefom ponechala len tri ministerstvá: zahraničných vecí, obrany a financií. Zato v Uhorsku (do ktorého patrilo aj Slovensko) vládol kabinet Kálmana Tisza (1875–1890) s 11 členmi.
Ako už dávnejšie zistil politický vedec James Q. Wilson (USA), vládna byrokracia má tendenciu rásť najmä v čase vojen, prevratov a hospodárskych kríz. Po nich sa síce zmenšuje, ale nikdy nie do takej miery, aby bola menej početná ako pred vojnou či krízou.
V samotných Spojených štátoch zaznamenali výrazné zväčšovanie štátnej byrokracie najmä v súvislosti s občianskou vojnou (1861–1865), potom s prvou svetovou vojnou, s veľkou recesiou 30. rokov a napokon s druhou svetovou vojnou.
Vývoj v bývalom Československu tento trend akoby potvrdzoval. Časom pribúdalo nielen ministerstiev (ich počet sa zvýšil na 20), ale aj špecializovaných úradov štátnej správy, ktoré sa počtom zamestnancov vyrovnali niektorým ministerstvám.
Foto: SMITHSONIANMAG.COM
Ináč, prvá ČSR prevzala celý systém štátnej správy s jej úradníctvom z Rakúsko-Uhorska. Na rozdiel od neho však úradníctvo spolitizovala. Ako kedysi poznamenal český historik správneho práva Jan Janák, byrokratický aparát už nebol apolitický a typický štátny úradník prvej republiky bol človek s jednou, alebo aj s niekoľkými straníckymi legitimáciami.
Príčiny bujnenia byrokracie vo vrcholnej politike spočívali už aj vtedy v pomernom volebnom systéme, ktorý generoval až sedem- alebo osemčlenné vládne koalície. Každý koaličný partner si nárokoval primeraný (často i neadekvátny) počet ministerstiev a im podriadených organizačných zložiek. Ako ináč mohli politické strany uspokojiť „svojich ľudí“, ktorí sa po „opozičnej diéte“ hrnuli k vládnym korytám?
Už v roku 1925 prišli opozičné noviny s kritikou, že v Československu je viac štátnych úradníkov, ako bývalo pred vojnou v Rakúsko-Uhorsku.
Vodca ľudovej strany Andrej Hlinka útočil v parlamente na vládu agrárnika Antonína Švehlu, operujúc čerstvými štatistikami: „13-miliónové Československo má viac ministrov a štátnych úradníkov, ako malo 28-miliónové Rakúsko (ktorého súčasťou bolo aj Česko – pozn. red.) pred vojnou v roku 1913.“
Hlinku však ešte väčšmi rozčuľoval nízky podiel Slovákov v štátnej administratíve. Všetky ústredné orgány štátnej moci sa vtedy nachádzali v Prahe a zástupcov Slovenska v nich bolo naozaj ako šafranu. Konkrétne: k 1. januáru 1936 ich tam pracovalo iba 125, čo bol zhruba 1,5-percentný podiel z celkového počtu vládnych úradníkov. Darmo, že predsedom vlády bol v tom čase Slovák Milan Hodža, ani zaňho sa na tom takmer nič nezmenilo.
Od leta 1927 bol najvyšším administratívno-politickým orgánom na Slovensku Krajinský úrad na čele s krajinským prezidentom. Tým bol Slovák, ktorý zároveň usmerňoval celú štátnu správu na Slovensku, predovšetkým 79 okresných úradov (toľko vtedy bolo okresov), vedených okresnými náčelníkmi.
Všade chýbali úradníci vrátane Krajinského úradu. Napríklad na úseku vnútra bolo 11 tabuľkových miest vládnych radcov, ale ešte aj vo februári 1938 sa ich darilo obsadiť iba sedem.
„Kvalifikovaných Slovákov veľmi biedne honorujú, z toho platu sa dnes nedá vyžiť,“ upozornili na jednu z hlavných príčin Lidové noviny, vychádzajúce vtedy v Brne. Na neobsadené miesta nastupovali preto úradníci presunutí z Čiech. Ako je možné, že ich biedne platové pomery neodrádzali? Jednak to dostávali od nadriadených orgánov takpovediac príkazom a jednak – s prácou na Slovensku sa spájala vyššia odmena v podobe rôznych príplatkov.
Keď však po vzniku Slovenského štátu tunajšia vláda poslala tisíce Čechov späť za rieku Morava, staronový problém – nedostatok kvalifikovaných ľudí vo verejnej správe – sa prejavil s novou silou.
Čítajte viac Chystá sa vzkriesenie Rakúsko-Uhorska? Za špekuláciami o reinkarnácii federácie je aj kríza Európskej únie
Úradníkov do výroby. Na prevýchovu
Elon Musk si predsavzal znížiť vládnu administratívu USA o desaťtisíce byrokratov. Za dva mesiace sa podarilo uvoľniť takmer 25-tisíc štátnych zamestnancov. Najviac ich prepustili na ministerstve financií (7 600) a ministerstve poľnohospodárstva (vyše 5 700).
Ešte drastickejšie rezy postihli niektoré vládne agentúry a ústredné úrady. „Muskovi podriadení z tímu pre efektivitu DOGE doslova "vypitvali“ Agentúru pre medzinárodný rozvoj, Agentúru pre kybernetickú bezpečnosť a Úrad pre finančnú ochranu spotrebiteľa," informuje časopis The Time. Opozícia už bije na poplach, že takéto čistky môžu prerásť do anarchie.
Podobné revolučné zásahy do štátnej mašinérie zažilo bývalé Československo azda len po zmene politického režimu v roku 1948.
Pripomeňme aspoň Akciu 77 v roku 1951. 77-tisíc úradníkov malo komunistické vedenie štátu poslať do priemyselnej výroby (nakoniec poslalo 50 000). Oficiálnym dôvodom bolo prinútiť staré úradnícke elity zžiť sa s robotníckou triedou a pomôcť jej pri plnení výrobných plánov v odvetviach, ktoré trpeli chronickým nedostatkom pracovnej sily.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako však upozorňuje český historik Jaroslav Cuhra, bol tu aj ďalší dôvod. A to znížiť „administratívnu záťaž celého štátneho aparátu. Povojnové zoštátňovanie totiž prinášalo nové a nové úradnícke funkcie“. Už v roku 1947 malo Československo výrazne viac štátnych úradníkov ako v roku 1938, hoci mu ubudli tri milióny obyvateľov, predovšetkým odsunutých Nemcov.
A výsledok? Uvoľnené miesta v úradoch síce čoskoro zaplnili politické spoľahlivé kádre, no nezriedka bez potrebného vzdelania i praxe. K rastúcim problémom vo výrobe sa tak pridalo aj zhoršenie chodu štátnej správy.
Vzrastal aj počet ministerstiev a ďalších ústredných orgánov. Niektoré sa nafúkli do ohromných rozmerov, napríklad Štátna plánovacia komisia, čo súviselo s centrálnym riadením ekonomiky.
Vďaka nemu vzrastal počet odvetvových ministerstiev. V roku 1951 ich pribudlo 11, čím sa celkový počet ústredných štátnych orgánov (vrátane špecializovaných úradov či komisií) zvýšil na 33. Ale tým sa to neskončilo – o štyri roky ich bolo už 48!
Prvá vláda po vyhlásení Československej republiky za socialistickú (ČSSR) v roku 1960 mala 24 členov. Už vtedy sa rozmohol nešvár s veľkým počtom podpredsedov, resp. vicepremiérov (táto mala štyroch). Nešvár pokračoval aj po páde režimu v roku 1989, ale to už súviselo s existenciou koaličných vlád. Každý člen koalície musel mať spravidla aj úrad vicepremiéra s patričným aparátom.
Rast štátnej byrokracie za socializmu umocnilo zvyšovanie byrokracie straníckej. Na ústrednom výbore štátostrany, či už v Prahe, alebo v Bratislave, fungovali oddelenia (priemyslu, poľnohospodárstva atď.), s vlastným aparátom, ktorý „stranícky riadil“ príslušné ministerstvá alebo ústredné úrady. Podľa Janáka išlo vlastne o duálny stranícko-štátny systém vo verejnej správe. Pričom rozhodujúce bolo to, čo sa povedalo na politbyre, na ústrednom výbore a v jeho výkonnom aparáte.
Čítajte viac Vzbura poslancov? V minulosti by ich volebný súd zbavil mandátov
Všetko sa vráti do starých koľají
Treba rozlišovať medzi byrokraciou, úradníctvom, bez ktorého sa nezaobíde žiaden štát, a byrokratizmom. Čiže úradnou bezduchosťou, nepružnosťou, lipnutím na často zbytočných formalitách, na litere, a nie na duchu predpisov…
Elon Musk sa pokúša o vyššiu efektívnosť Trumpovej administratívy. Ibaže štátna byrokracia pripomína niekedy viachlavého draka. Jednu hlavu mu odsekneš a druhá narastie. To je však rozprávka. Skutočnosť lepšie vystihol britský historik Cyril Northcote Parkinson, autor Parkinsonových zákonov, ktoré opisujú byrokraciu: „Počet úradníkov rastie nezávisle od objemu ich úloh.“ A ešte: "Úradník stúpa po služobnom rebríčku, ak pribúda jeho podriadených.“ Napokon do tretice: "S počtom ministrov rastie neschopnosť vlády rozumne rozhodovať.“
Nepomáhajú ani reorganizácie. Ich skutočný efekt odhalil Murphyho zákon: "Akákoľvek byrokratická mašinéria, reorganizovaná s cieľom zvýšiť efektívnosť, je vzápätí po reorganizácii na nerozoznanie od východiskovej inštitúcie.“
V bývalom Československu sa podarilo „draka byrokracie“ osedlať vlastne až pol roka pred zánikom federácie. Posledná federálna vláda mala iba 10 členov a aj toľko ministerstiev. Napriek tomu úspešne zvládla takú bezprecedentnú úlohu, akou bolo „zamatové“ rozdelenie spoločného štátu…
Foto: G.cz
A ako by sa dali zhrnúť skúsenosti s ťažením za efektívnu štátnu byrokraciu na Slovensku?
Napriek opakovaným predvolebným sľubom a pokusom o racionalizáciu ostáva naďalej prebujnená, podplatná a rozhadzovačná. A to za Mečiarových, Dzurindových, Ficových i ďalších vlád.
Problém však nebude len v počte ministerstiev a ministrov (u nás ich býva 15, najviac mala prvá vláda Vladimíra Mečiara – 23 a prvá vláda Mikuláša Dzurindu – 20), ale v ich veľkosti.
Počas rozsiahlej transformácie systému štátnej správy na Novom Zélande prijali svojho času zákon, podľa ktorého ministerstvo nemôže mať viacej zamestnancov ako 50. U nás mávajú aj niekoľko stovák, aj vyše tisíc.
Robert Fico sa už dvakrát pokúsil znížiť počet zamestnancov ústredných štátnych orgánov, v roku 2007 o pätinu a vlani až o tretinu. Za rok sa podarilo zredukovať aparát Úradu vlády, podľa portálu Cena štátu dokonca na polovicu. Na ministerstvách však ide väčšinou o minimálne zmeny.