Pri priemyselnej revolúcii pred dvesto rokmi robotníci ničili stroje. Čo si počnú ich potomkovia s robotmi a AI?
Roboti neplatia dane! Automatizácia škodí rodinám! Plagáty s týmito heslami zdobili v októbri minulého roku štrajk prístavných robotníkov na východnom pobreží USA. Spoločnosti zamestnávajúce dokárov zautomatizovali vykladanie lodí, prepravu tovaru z kontajnerov do skladov. Teraz sa do značnej miery zaobídu bez žeriavnikov a vodičov vysokozdvižných vozíkov.
„Svet sa na nás pozerá zvysoka, lebo bojujeme s automatizáciou, my však nie sme proti inováciám, ale nikdy sa neprispôsobíme robotom, ktoré nám berú prácu,“ vyhlásil Dennis Dagett, predstaviteľ odborového zväzu dokárov pred prístavom v New Jersey. Išlo o ich prvý štrajk za ostatných 50 rokov.
Gulian Hodge a Brady Helwig z neziskovej americkej organizácie SCSP (Projekt špeciálnych štúdií) tvrdia: „Treníc či pracovných sporov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi bude pribúdať a budú sa prehlbovať s masovým nasadzovaním humanoidných robotov a generatívnej AI.“
Medzitým vo výrobných firmách, napríklad v niektorých automobilkách, pribúda útokov na softvér priemyselných robotov. Tvrdí to Trend Micro, americko-japonská spoločnosť pre kybernetickú bezpečnosť. Po preskúmaní niekoľkých prípadov hacknutých robotov prišli výskumníci spoločnosti k záveru, že mohlo ísť o priemyselnú sabotáž.
Vec sa týka najmä cobotov (kolaboratívnych robotov), úzko spolupracujúcich s operátormi. Hackeri zaviedli do ich programu nepostrehnuteľné zmeny, ktoré viedli k jemným chybám vo vyrábanom tovare. To však stačilo, aby z výsledného produktu bol nepodarok. V iných prípadoch atak neupravil programovanie robota, ovplyvnil však parametre ovládača.
Pracovné miesta v dohľadnej budúcnosti definitívne zaniknú, úplná stopka.Sam Atman, šéf spoločnosti OpenAI
Stáli za týmito útokmi hackeri zvonku alebo zamestnanci firmy? Výskumníci nevylúčili žiadnu z možností.
Ak to však boli zamestnanci firmy, tak máme do činenia s novodobými luddistami, ktorí na rozdiel od svojich predchodcov spred dvoch tisícročí nemusia ničiť stroje. Stačí, ak poškodia ich riadiaci systém alebo program. Ale motivácia môže byť tá istá: obava zo straty pracovného miesta.
Ak to máme lepšie pochopiť, povedzme si viac o predchodcoch.
Čítajte viac Ako vítali jar starí Slovania, ako súvisí Morena s Veľkou nocou a čím je dnes tento rituál?
Ostávala po nich spúšť
Hnutie luddistov, nazvané podľa ich údajného vodcu Neda Ludda, vzniklo pred 215 rokmi v okolí Nottinghamu na severe Anglicka. Traduje sa, že luddisti bojovali proti technickému pokroku, v skutočnosti im išlo na samom začiatku o mzdy. Tie sa v tamojších textilkách prudko znižovali v dôsledku hospodárskej krízy, francúzskej blokády Britských ostrovov a amerického obchodného embarga na dovoz anglických výrobkov.
K tomu sa pridružila priemyselná revolúcia. Aj majitelia textilných manufaktúr začali namiesto klasických drevených krosien inštalovať v svojich dielňach parné tkáčske stroje. „Robotníci sa sťažovali, že síce stroje vyrábajú viac ako tkáči na krosnách, ale výrobky sú horšej kvality. Majitelia to však nebrali do úvahy,“ približuje John Beckett, profesor dejín z Nottinghamskej univerzity. „Tkáčom a tkáčkam ďalej znižovali mzdy a mnohých prepúšťali. Nevypočutí a frustrovaní robotníci sa potom vrhli na stroje a začali ich ničiť.“
Súdili ich už podľa nového zákona o deštrukcií tkáčskych stavov, ktorý britský parlament prijal vo februári 1812 (mal platnosť len do marca 1814) špeciálne na potlačenie luddistického hnutia. Na rozdiel od starého zákona o poškodzovaní pracovných nástrojov, ktorý počítal s trestnou sadzbou sedem až 14 rokov väzenia, nová legislatíva klasifikovala ničenie strojov ako hrdelný zločin, za ktorý hrozil trest smrti.
Súdy odsúdili okolo 70 luddistov na trest obesením, historik Karly Walters z Univerzity v Birminghame však pochybuje o tom, či všetky rozsudky boli aj vykonané.
Luddisti napriek tomu pokračovali v svojom ťažení. Organizovali sa do oddielov, každý mal 15 až 30 mužov, a nebáli sa ani zrážok s vojakmi, ktorých vláda nasadila proti vzbúrencom. V napadnutých továrňach zanechávali po sebe spúšť.
Ako uvádza americký publicista Kirkpatrick Sale v knihe Rebeli proti budúcnosti, jedna takáto skupina luddistov dokázala za jediný mesiac rozmlátiť ťažkými kladivami 175 strojov. Celkove ich zničila okolo 800 v hodnote 25-tisíc libier, čo je dnes ekvivalent takmer dvoch miliónov dolárov.
Ale „hnutie za ničenie strojov“ medzitým našlo horlivých stúpencov v kontinentálnej Európe. V novembri 1831 protesty luddistov otriasli Lyonom a ďalšími mestami s textilkami vo Francúzsku, kde vtedy dominovali textilky. Po krvavej zrážke robotníkov s príslušníkmi Národnej gardy ostalo ležať na lyonskej dlažbe 169 obetí. Paríž musel vyslať 20-tisíc vojakov, ktorí znovu dobyli mesto.
Hnutie zasiahlo najmä západnú Európu, jej najväčšie priemyselné centrá. Jedno z posledných ohnísk nepokojov sa nachádzalo v Sliezsku na pomedzí dnešného Poľska a Česka. Tamojší tkáči v roku 1844 najprv demonštratívne požadovali zvýšenie miezd, potom zaútočili na domy a továrne priemyselníkov. Vojenské oddiely posilnené delostrelectvom krvavo potlačili aj túto vzburu.
Maďarský publicista Attila Béres pátral pred niekoľkými rokmi po nejakých prejavoch luddizmu v bývalom Uhorsku, a teda aj na Slovensku, ale nič neobjavil. Ako si to vysvetlil? „Výrazná ekonomická zaostalosť Uhorska bola hlavnou príčinou toho, že ničenie strojov tu nenašlo väčšiu podporu a robotníci bojovali za lepšie pracovné podmienky a vyššie mzdy inými prostriedkami.“
Robot nesmie ublížiť človeku
Od posledných vzbúr luddistov uplynulo jedno storočie a na svete sa objavili prví robotí, ba celé vedecko-technické odvetvie nazvané robotikou. Názov im vymysleli spisovatelia – bratia Karel a Josef Čapkovci (pre divadelnú hru) a americký spisovateľ Issac Asimov (v poviedke).
V roku 1956 prišiel ďalší Američan George Devol s vynálezom automatizovaného zariadenia, ktoré jeho krajan Joseph Engelberger označil za prvý robot. Už nie fiktívny, ale zo železa a z káblov. O ďalšie tri roky táto technická novinka pod značkou Unimate stvárala divy na montážnej linke pre odlievanie pod tlakom v jednom závode automobilky General Motors (GM).
V relatívne krátkom čase sa v podobnej výrobe uplatnilo 450 robotických ramien Unimate 1900. S ich pomocou spôsobila GM revolúciu v automobilovom priemysle. Dokázala masívne poraziť konkurenciu a v 60. rokoch sa stala najviac automatizovanou automobilkou na svete. V závode v Lordstowne (štát Ohio) vďaka robotom vyrábala 110 áut za hodinu, dvakrát viac ako predtým bez nich.
Európania príklad GM rýchlo nasledovali a firmy ako BMW, Volvo, Mercedes Benz, British Leyland či Fiat inštalovali robotické zariadenia, ktoré vykonávali činnosti pre ľudí nepríjemné alebo nebezpečné ako napríklad – lakovanie jednotlivých dielcov či celých výrobkov.
A v roku 1966 predstavil Engelberger v živom vysielaní TV stanice NBC robot, ktorý ohromil divákov presným úderom do golfovej loptičky, čapoval pivo a dirigoval orchester.
Krátky šot z tejto prezentácie prevzala aj Československá televízia. Dnes sa to už nepripomína, ale len o päť rokov neskôr sa robotike začala venovať sústavná pozornosť aj u nás. Pritom jej zakladajúcim a priekopníckym pracoviskom sa stal výskumný ústav v Prešove!
V roku 1978 predviedol prešovský VÚKOV na výstave v Brne prvý československý priemyselný robot PR 16P. Niekedy v tomto čase som ako mladý novinár navštívil prízemnú budovu uprostred jedného prešovského sídliska, a zhováral sa s mladými výskumníkmi a vývojármi. Viedli ich len o niečo starší inžinieri Vladimír Čop a Ján Zán. Dohľadnú budúcnosť Slovenska si už nevedeli predstaviť bez robotov, ba čo viac, ich uplatnenie si predstavovali vo všetkých sférach života spoločnosti. Navlas rovnako, ako to videli kolegovia v zahraničí. Skutočnosť však postupne uzemnila ich predstavivosť…
Napriek tomu len v rokoch 1983 až 1985 „vúkováci“ vyvinuli a nainštalovali v podnikoch po celej republike takmer 400 robotov rôznych typov.
Medzitým nespal ani svet, štafetu rozvoja robotiky prevzali od USA Japonsko a „ázijské tigre“. Ale predpovede futurológov z polovice 80. rokov, podľa ktorých malo v roku 2000 fungovať na svete viac ako 10 miliónov robotov, sa ani zďaleka nenaplnili.
Ešte aj v prvej dekáde 21. storočia sa na Zemi predalo „len“ okolo 50-tisíc priemyselných robotov ročne. Ale už v minulom desaťročí nastalo podľa Svetovej robotickej federácie (IFR) nevídané zrýchlenie: každoročne pribúdalo od 200-tisíc do 600-tisíc robotov. Dnes funguje vo svetovom priemysle približne 3,5 milióna týchto strojov – jeden na 71 pracovníkov.
Ale už pred 40 rokmi sprevádzali masový nástup robotiky diskusie a obavy, či stroj napodobujúci človeka ho nepripraví o prácu. Neskôr sa pridal strach, že robot, navyše spojený s výkonným počítačom, môže človekom manipulovať a dokonca ho ovládať.
Isaac Asimov s tým akoby počítal, lebo v poviedke Runaround (v slovenčine Kolotoč, v češtine Hra na honěnou) okolo z roku 1942 formuloval tri zákony, ktoré humanoidné roboty musia dodržiavať. Prvý znel: „Robot nesmie človeku ublížiť!“ Pričom ublížiť mu fyzicky, napríklad zraniť ho, ale aj v širšom zmysle – zbaviť ho živobytia.
Ale zákony sú na to, aby sa obchádzali. A robot nie je prvým epochálnym vynálezom v dejinách vedy a techniky, ktorý sa „utrhol z reťaze“ a okrem nesporného úžitku mu dokázal aj uškodiť…
Čítajte viac Považovali ju za choleru dobytka a liečili aj pálenkou. Večná otázka znie: prečo utratiť aj zdravé kravy?
Atlas vám predvedie salto
Keď spoločnosť Boston Dynamics predstavila v roku 2005 prvýkrát pokusy so štvornohým kráčajúcim robotom BigDog, väčšina divákov sa smiala. „Veľký pes“ sa potkýnal, padal bez príčiny, z ničoho nič sa zasekával a narážal do steny. Médiá to komentovali optimisticky: „Doba, keď nás nahradia roboti, je zatiaľ v nedohľadne.“
Ale robot Atlas z tej istej výskumno-vývojovej „liahne“ o desať rokov neskôr už vyvolával údiv. Výzorom pripomínal mimozemšťana či antropoida schopného samostatného pohybu. Ľahko prekonával prekážky, s ktorými by mal problém aj človek. V roku 2016 už vedel kráčať bez kábla a o rok nato dokázal urobiť salto. Server Wired zvolal: „Z podčloveka sa Atlas stáva nadčlovekom!“
Tento hektický vývoj modernej techniky mal však aj odvrátenú stranu. V 90. rokoch sa na Západe zrodilo hnutie neoluddistov či nových luddistov. Ako už názov nasvedčuje, chceli nadviazať na svojich predchodcov zo začiatku 19. storočia a bojovať proti technologickému pokroku. Druhý luddistický kongres, ktorý sa konal pred 30 rokmi v Banesville (štát Ohio) tento cieľ spresnil, keď uviedol, že hnutie „bude klásť odpor čoraz bežnejším a desivejším technológiám počítačového veku“.
Hnutie sa už na začiatku rozdelilo na radikálov a umiernených. Prvých predstavoval Američan s poľskými koreňmi, anarchista Ted Kaczynski zvaný Unabomber, o ktorom píšeme na inom mieste.
Vzniklo niekoľko skupín v rôznych kútoch sveta, ktoré postupne strhli na seba pozornosť. Politológ Sean Fleming z univerzity v Cambridgei považuje za najvýznamnejšiu mexickú teroristickú skupinu TIS (Individualisti smerujúci do divočiny). V apríli 2011 títo extrémisti začali posielať bomby vedcom a výskumníkom pracujúcim na nových technológiách. ITS a jej odnože sa medzitým prihlásili k zodpovednosti za útoky nielen v Mexiku, ale aj Argentíne, Brazílii a Čile.
„Protitechnologický radikalizmus bude v nasledujúcich desaťročiach vzrastať súbežne s obavami z dôsledkov automatizácie, umelej inteligencie, nanotechnológie či biotechnológie,“ predpovedá Fleming. Niektorí odborníci nevylučujú v tejto súvislosti ani vlnu „technofóbneho“ terorizmu.
Bombami proti robotom
Umiernení neoluddisti neodsudzujú paušálne všetok technologický pokrok, volajú však po dôkladnom zvážení jeho dôsledkov. Zároveň žiadajú od vlád, odborov a medzinárodných organizácií, aby pristúpili k zákazu alebo aspoň ku korigovaniu niektorých vedeckých výskumov a výrobných procesov.
Ešte pred masovým nástupom umelej inteligencie sa týmto hlasom snažili v Spojených štátoch načúvať najmä odborové zväzy a spomaľovať automatizáciu výroby pomocou robotov a podobných zariadení.
Odbory vyjednali s majiteľmi takých automobiliek, ako je GM alebo Chrysler dohody, že obmedzia, prípadne spomalia nasadzovanie robotov a prepúšťanie zamestnancov z tohto dôvodu. Namiesto aby ich uvoľňovali z pracovného pomeru, dostávali platené voľno alebo im vyplácali čiastočne mzdu, kým sa pre nich nenájde nové uplatnenie.
To však nemohlo trvať večne, preto v USA za tridsať rokov zaniklo 267 závodov automobilového priemyslu, pričom mnohé z nich sa premiestnili do krajín s lacnou pracovnou silou alebo bez takýchto silných odborov.
Slovensko je dobrým príkladom. Aj keď je automobilovou veľmocou, zažilo zatiaľ jediný ostrý štrajk odborárov automobilky – vo Volkswagene v júni 2017. Trval štyri dni. Medzi požiadavkami protestujúcich však nefigurovala „stopka“ automatizácii výroby alebo prepúšťaniu kvôli nej.
Dnes sa Donald Tramp zasadzuje o navrátenie presunutých fabrík späť do Ameriky pomocou colnej vojny, o problémoch automatizácie alebo robotiky sa však ani on nezmieňuje. Pritom roboti pripravili o prácu v ostatných rokoch podľa odborných odhadov 14 percent pracovníkov amerického priemyslu. A v ďalších piatich rokoch plánujú priemyselné spoločnosti investovať 25 percent svojho kapitálu do automatizácie.
Zato nemlčí nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman, ktorý upozorňuje, že nové technológie už približne tri desaťročia vytláčajú z výrobného procesu nielen manuálne pracujúcich, ale aj robotníkov s vyššou kvalifikáciou. To znehodnocuje aj celý systém vzdelávania, ktoré sa tým stáva iluzórnym.
„Najhoršie však ešte len príde,“ varuje vedec. "Lebo budúcimi obeťami tohto systému sa stanú aj vysokokvalifikovaní ľudia, ktorí investovali do svojho vzdelania a odborného rastu plno času a peňazí.“
Nahradia aj spisovateľov?
To už súvisí s uplatňovaním umelej inteligencie (AI), často prepojenej s ďalšími prvkami automatizácie, vrátane robotov. Lebo hoci medzi robotmi a AI sú rozdiely, majú aj veľa spoločného. Ktosi ich nazval dvomi vetvami jedného stromu, ktoré zo seba navzájom ťažia.
AI najnovšie preniká do služieb a ďalších oblastí práce, na míle vzdialených priemyslu. Svedčia o tom dva štrajky v roku 2023. Oba prebehli v USA – jedným protestovali herci, druhým – spisovatelia a scenáristi. Dôvod? Obava z toho, že generatívna AI (dokáže vytvárať text, obrázky, videá, pestrý obsah) nahradí alebo výrazne obmedzí ich prácu.
Sam Atman, šéf spoločnosti OpenAI, ktorá vyvinula ChatGPT, umelú inteligenciu, schopnú učiť sa a prispôsobovať času, ide ďalej, keď vyhlasuje: "Pracovné miesta v dohľadnej budúcnosti definitívne zaniknú, úplná stopka.“
Tomu sa nechce veriť, ale ktovie, čo nás ešte čaká…
Čítajte viac Nevládlo by sa lepšie s menej ministrami? Kedysi si krajiny vystačili so štyrmi
Geniálny matematik teroristom
Od matematických teórií k terorizmu – aj tak by sa dal v skratke opísať životný príbeh neoluddistu Teda Kaczynského, zvaného Unabomber. Narodil sa poľským rodičom v Chicagu v roku 1942. Ako mimoriadne nadaný žiak zmaturoval už vo veku 15 rokov, vzápätí ho prijali na prestížnu Harvardovu univerzitu. Bakalárske štúdium ukončil so skvelým výsledkami.
Pokračoval v štúdiu na univerzite v Michigane, kde v roku 1967 získal cenu za najlepšiu matematickú dizertačnú prácu. Bol naozaj veľmi talentovaný, americké „eso“ v oblasti matematickej komplexnej a funkčnej analýzy. Profesor Alle Schields, u ktorého si Kaczynski robil doktorát, sa vyjadril, že lepšiu dizertačnú prácu nečítal a že všetky Kaczynského dohady sa potvrdili.
Už ako 25-ročný prednášal matematiku na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Bol najmladší odborný asistent v jej histórii.
Foto: Wikipedia
O dva roky neskôr odišiel sčista-jasna zo školy a začal žiť ako pustovník v divočine, v chatke bez elektriny a tečúcej vody.
Od roku 1978 začal rozposielať po celej Amerike zásielky s vlastnoručne vyrobenými bombami. Jedna vybuchla v obchode s počítačmi a zabila jeho majiteľa.
Traja mŕtvi a 23 zranených, to je krvavá bilancia Kaczynského vyčíňania do roku 1995, keď agenti FBI vypátrali a zatkli Teda s pomocou jeho brata Davida. Podľa neho mala na brata rozhodujúci vplyv tvorba francúzskeho filozofa a teológa Jacqua Ellula, najmä jeho kniha Technologická spoločnosť. Autorovi za ňu prischla nálepka kresťanského anarchistu. Zaoberá sa tiež vznikom "technologickej tyranie nad ľudstvom“. Kaczynski sa rozhodol proti nej bojovať všetkými možnými prostriedkami.
Súd ho v máji 1998 poslal za mreže na doživotie. Písal odtiaľ články do významných amerických periodík, vydal knihu Technologické otroctvo a predvlani vo väzení zomrel. Po tom, čo mu diagnostikovali rakovinu, sa obesil. O dva roky skôr si mohol ešte pozrieť celovečerný film o sebe pod názvom Ted K so Sharltom Copleyom v hlavnej úlohe.
Kaczynski má medzi súčasnými neoluddistami mnohých nasledovníkov v Amerike aj v Európe. Za všetkých spomeňme aspoň mexickú teroristickú skupinu TIS alebo Španiela, ktorý vystupuje pod pseudonymom Ultimo Reducto.