Pokračovanie článku: Míny zabíjali pohraničníkov i lesnú zver. Železná opona včera, dnes a zajtra. Čím sa líši nová od starej?

Svet je posiaty pohraničnými bariérami

Európska železná opona nie je a nikdy nebola jedinou na svete. Prvú pod názvom Veľký čínsky múr začali stavať pozdĺž historických severných hraníc starovekých čínskych štátov v 7. storočí pred Kristom! Mal slúžiť ako ochrana pred rôznymi kočovnými skupinami z euroázijských stepí. Najznámejšie časti múru postavila dynastia Ming v 14. až 17. storočí n.l. Celková dĺžka bola 21 200 km.

Pokiaľ ide o najnovšie časy, najčastejšie sa spomína mohutný plot na hraniciach USA s Mexikom. Spojené štáty postavili prvú bariéru z ostnatého drôtu už v rokoch 1910 – 1911, Mexiko o sedem rokov neskôr. Drôtený plot mal výšku takmer dva metre a do roku 1978 dosiahol dĺžku iba 43 km. Dnes má hraničný plot z americkej strany vyše tritisíc kilometrov dĺžky. Len počas prvého prezidentovania Donalda Trumpa postavili 727 km.

Foto: DHS

USA, Mexiko, hranica, Kalifronia Pohraničná bariéra medzi USA a Mexikom v Kalifornii.

Známy je tiež 710-kilometrový múr, ktorý oddeľuje Izrael od západného brehu rieky Jordán (703 km). Málo sa však informuje napríklad o bezpečnostných stavbách, ktorými sa postsovietsky Uzbekistan výrazne oddelil od troch svojich susedov.

Americký publicista Uri Friedman uvádza, že polovicu všetkých hraničných bariér na svete postavili po roku 1945. Napríklad 2 700 kilometrov dlhý múr medzi Marokom a Západnou Saharou dobudovaný v roku 1980. Pozostáva z pieskových a kamenných valov, vysokých asi tri metre s bunkrami, plotmi a nášľapnými mínami.

Od pádu Berlínskeho múru už viac ako 40 štátov postavilo 64 ďalších plotov na hraniciach so svojimi susedmi!

Foto: MATTHEW TYSON/U.S. NAVY

Mexiko, USA, hranica, Arizona Migranti z Mexika prekonávajú plot na hranici v USA v Arizone.

Väčšina súčasných pohraničných bariér má za úlohu zastaviť alebo obmedziť prílev migrantov a chrániť krajinu pred organizovaným zločinom. Aspoň tak ich výstavbu zdôvodňujú štátne orgány týchto krajín. Môžu však plniť aj iné funkcie.

David Priestland z Oxfordskej univerzity (Spojené kráľovstvo) už dávnejšie upozornil na čiastočnú militarizáciu niektorých novodobých pohraničných opevnení. Najmä tých, ktoré sa budujú v blízkosti ohnísk medzinárodného napätia alebo na hraniciach štátov, v ktorých prebieha občianska vojna.