Zbrane hromadného ničenia v rukách teroristov
V ostatných desaťročiach sa k útokom s použitím chemických a biologických zbraní uchyľujú teroristické skupiny. Spomeňme útok v tokijskom metre 20. marca 1995 počas rannej dopravnej špičky. Uskutočnila ho náboženská sekta Óm šinrikjó (známa dnes ako Aleph) a použila pritom nervový plyn sarín. Zahynulo pri tom niekoľko ľudí, tisíce bolo zranených.
Foto: OPCW
Nebol to však – ako sa niekedy uvádza – prvý teroristický akt tejto sekty. Už koncom júna 1994 zaútočila v obytnej štvrti mesta Matsumoto na ostrove Honšú v Japonsku. Okolo 600 obyvateľov a záchranárov bolo otrávených, z nich 58 hospitalizovaných a sedem zomrelo.
Čo je sarín? Nervovoparalytická bojová chemická látka. Patrí medzi najtoxickejšie.
Ale nejde len o chemické látky. V jeseni 2001 zažili Spojené štáty sériu bioteroristických útokov, pri ktorých dostali niektoré médiá a dvaja senátori listy obsahujúce spóry antraxu, spôsobujúce smrteľné ochorenie. Útoky si vyžiadali päť obetí a sedemnásť postihnutých museli hospitalizovať.
Christoph Wirz zo švajčiarskeho laboratória Spiez pri Federálnom úrade pre civilnú ochranu vyslovuje obavu z niečoho ešte horšieho. „Možno sa nevyhneme ani jadrovému a rádiologickému terorizmu,“ upozorňuje. „Prípady pašovania rádioaktívneho materiálu ukazujú, že existujú skupiny s významnými finančnými a ľudskými zdrojmi, ako aj s vôľou spôsobiť čo najväčšie škody.“
Iniciatíva pre jadrovú hrozbu (NTI) spolu s Centrom pre štúdie nešírenia jadrových zbraní (CNS) každoročne zverejňuje informácie o stratenom jadrovom a rádioaktívnom materiáli. Len v rokoch 2020 až 2021 zaznamenali 352 takýchto prípadov. Ako je to možné? Za niečo môže nedodržiavanie prísnych pravidiel pri ich skladovaní, preprave a likvidácii tohto materiálu, nezodpovedný prístup jednotlivcov, ktorí s ním prichádzajú do styku, a pravdepodobne aj pokusy extrémistických skupín zmocniť sa ho.
Obavy z použitia týchto látok v rukách teroristov sa stupňujú najmä s objavením dronov vybavených umelou inteligenciou. Podľa bezpečnostného analytika Juliena de Troulliouda predstavujú nepriame i priame riziko jadrovej eskalácie alebo chemickej vojny. „Takéto drony si totiž môžu dovoliť a použiť v konfliktoch aj malé štáty a predovšetkým neštátne subjekty, napríklad teroristické skupiny,“ píše sa v aktuálnom čísle časopisu Bulletin of Atomic Scientists. „Mohli by sa usilovať o vyvolanie konfliktov medzi jadrovými mocnosťami pomocou operácií pod falošnou vlajkou s využitím dronov.“
Medzinárodné spoločenstvo bude zrejme musieť pracovať na nejakej forme kontroly vývozu dronov a ich používania ako zbraní, ak nechce riskovať vážne bezpečnostné krízy, myslí si expert, ktorý v súčasnosti hosťuje na Hongkonskej univerzite.
