Je možná rehabilitácia Jana Husa?
Pokusy o cirkevnú rehabilitáciu majstra Jana Husa majú dlhú históriu. Stačí sa však ohliadnuť za minulým storočím. Počas druhej svetovej vojny sa k Husovi ako bojovníkovi za národnú slobodu (vyhnal Nemcov z Pražskej univerzity) hlásil domáci i zahraničný odboj.
Prvý Československý armádny zbor v ZSSR mal husitskú symboliku. V Čechách i na Slovensku vznikli partizánske oddiely pomenované po Husovi, Žižkovi a ďalších husitoch.
Lenže Hus mal od stredoveku v našej historiografii veľa tvárí, možno až priveľa…
Po roku 1948 a zmene režimu sa Hus stáva bojovníkom za spravodlivosť a za pravdu revolučného proletariátu. Vtedajšia propaganda si poradila aj s Husovým kňazstvom. "Jan Hus sa rozhodol stať kazateľom, aby mohol lepšie slúžiť ľudu,“ vysvetlilo Rudé právo čitateľom 6. júla 1950.
O 15 rokov neskôr si svet pripomínal 550. výročie upálenia Jana Husa a práve sa chýlil k záveru II. vatikánsky koncil. Český prímas, kardinál Josef Beran vystúpil s návrhom, aby sa rímskokatolícka cirkev pozrela na Husa objektívnejšie.
Museli však uplynúť ešte takmer tri desaťročia, kým Svätá stolica ústami pápeža Jána Pavla II. (Karola Wojtyłu) vyjadrila ľútosť nad krutou smrťou Husa. Po pápežovi to poslušne opakovali a ďalej opakujú takmer všetci katolícki hodnostári a duchovní.
Foto: Národní knihovna České republiky
Vyjadrenie ľútosti však ešte neznamená plnú rehabilitáciu. A možno s ňou vôbec počítať? Zrejme nie. Výstižne to pred niekoľkými rokmi ozrejmil Rudolf Malý z Teologickej fakulty Juhočeskej univerzity: "Keby Hus žil dnes a musel sa zodpovedať zo svojich mylných názorov pred Kongregáciou pre náuku viery (centrálnou inštitúciou rímskokatolíckej cirkvi na jej ochranu pred kacírstvom), niet pochýb, že by táto inštitúcia rozhodla presne tak ako kostnický snem. Katolícka náuka je totiž neomylná a nadčasová.“
Inými slovami: rehabilitovať Husa znamená rehabilitovať odmietanie pápežskej a vôbec cirkevnej autority.
Prvý, kto požadoval rehabilitáciu Husa, bol pred vyše 60 rokmi benediktínsky kňaz Paul de Vooght z Belgicka. Ale aj ten uzavrel svoj posudok slovami: „Hoci bol Hus tvrdohlavý a kacírsky, predsa len nebol veľkým kacírom. Ale jeho rehabilitácia po stránke vierouky neprichádza do úvahy. Nie je totiž možné, aby jeden koncil opravoval druhý, lebo je to tá istá autorita.“
Dosť podobný názor zastáva česká historička Jana Nechutová, ktorá v 90. rokoch pôsobila v komisii na prehodnotenie významu Jana Husa v českých dejinách.
"Je absurdné, aby katolícka cirkev po II. vatikánskom koncile urobila niečo vierohodné s výsledkami procesu, ktorý sa udial na začiatku 15. storočia. Vtedy bola inak dogmaticky vybavená a jej terajší posun je natoľko výrazný, že by to rozhodnutie bolo ahistorické. Preto mňa osobne ospravedlnenie pápeža Jána Pavla II. celkom uspokojilo.“
