Svoju pravekú venušu má aj Slovensko
V stredoeurópskom regióne sa v minulosti našlo viac starovekých venuší, ako by sa mohlo zdať. Aspoň stručne o najväčších nálezoch. V susednom Česku to boli okrem najslávnejšej, Věstonickej, ešte venuše nájdené v Předmostí, Pavlove a na ostravskom vrchu Landek. Landecká venuša stojí za osobitnú zmienku.
Neznámy umelec ju vyrezal z krveľa (minerál hematit) približne pred 23 000 rokmi. Len 4,6 centimetra vysoká soška je bez hlavy, ale vyniká štíhlymi proporciami v štýle kubizmu. Takto sa označuje smer výtvarného umenia, ktorý predmety zobrazuje z mnohých uhlov súčasne. Ale čo je zaujímavé, kubizmus v umeleckej avantgarde prekvital až začiatkom 20. storočia…
Za jednu z najdokonalejších sošiek paleolitu sa považuje Willendorfská venuša. Bola zhotovená z vápenca, objavili ju síce v Rakúsku, ale najnovšie výskumy ukázali, že pochádza z južnej Moravy. Najstaršiu podobu ľudskej postavy, šesť centimetrov vysokú Švábsku venušu, našli iba v septembri 2008 v jaskyni Hohle Fels v Nemecku. Jej vek sa odhaduje na 35-tisíc rokov, je vyrezaná z mamutej kosti.
Foto: MARTIN HLAUKA
Napokon, u nás na Slovensku je najznámejšia 7,6 centimetra vysoká bezhlavá venuša, ktorú niekedy v roku 1930 vyoral roľník Štefan Hulman-Petrech na svojom pozemku v Moravanoch nad Váhom neďaleko Piešťan. Preto nesie meno Moravianska a jaskynný človek ju vyrezal pred 22 800 rokmi z mamutieho kla. Ide o najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku. Originál sošky sa nachádza v expozícii Klenoty dávnej minulosti na Bratislavskom hrade.
Ale kým sa tam dostala, prekonala dramatickú cestu. Nálezca Hulman-Petrech ju predal za smiešnu cenu sudetskému továrnikovi Bernhardtovi z Trutnova. Ten v roku 1945 spáchal samovraždu a soška – zmizla. Až po rokoch sa ukázalo, že ju vlastní kariérny nacista a exponent organizácie Ahnenerbe Lothar Friedrich Zotz, predvojnový hosť Piešťanských kúpeľov a v časoch Protektorátu Čechy a Morava riaditeľ Bádateľskej rady pre pravek pri Archeologickom ústave v Prahe. Bol členom NSDAP od roku 1933. Po vojne bol Zotz profesorom na bavorskej univerzite v Erlagene. Koncom 50. rokov nevydržal a pochválil sa s Moravianskou venušou známemu francúzskemu archeológovi Henrimu Breuilovi. Ten v roku 1961 vystavil jej repliku v parížskom múzeu.
Odvtedy prebiehal boj význačného slovenského odborníka na paleolit Juraja Bártu o znovuzískanie sošky pre Slovensko. Skončil sa úspešne až po smrti Zotza v roku 1967. V máji nasledujúceho roku figúrku slávnostne vrátila Slovensku Zotzova osobná asistentka. Podrobne o tom píše v svojej štúdii Jaroslava Ruttkayová z Archeologického ústavu SAV.
