Prečo Američania nemajú nárok na platenú dovolenku
Vo svete sú obrovské rozdiely medzi jednotlivými krajinami v zákonnom nároku na platenú dovolenku zamestnancov. Ak sa obmedzíme na Európu, tak najštedrejšie sú Rakúsko a Malta, ktoré poskytujú po 38 dní plateného pracovného voľna. Ale nezabúdajme ani na Luxembursko, kde sa platená dovolenka pohybuje od 37 do 47 dní v roku v závislosti od odvetvia zamestnania a veku.
Tieto údaje máme z najnovšieho prehľadu na webe www.leavewizard.com, ktorý pripravuje britská spoločnosť, špecializujúca sa na plánovanie dovoleniek zamestnancov.
Slovensko s 25 dňami je kdesi uprostred pomyselného rebríčka. Lebo v Dánsku je zákonom stanovená 36-dňová platená dovolenka, podobne ako vo Fínsku a vo Francúzsku, Nóri majú nárok na 35-dňovú, Švédi si môžu nárokovať o deň menej, Taliani – 32 dní, Nemci a Belgičania – 30 dní.
Na druhej strane Spojené kráľovstvo poskytuje „len“ 20 dní zákonnej dovolenky. Ak sa pozrieme na iné kontinenty, tak Čína má iba 16 dní zákonom predpísanej dovolenky a Nigéria dokonca – len päť dní ročne. Ale absolútnou výnimkou sú USA. Tam platenú dovolenku zamestnancov dodnes neuzákonili, teda určite nie na federálnej úrovni. Nemajú zákon ani o platenej rodičovskej dovolenke, hoci v Európe je už dávno štandardom. Čím si to vysvetliť?
Čítajte viac Prvý Slovák dobyl Pražský hrad. Ako Ludvíka Svobodu vystriedal Gustáv Husák
Podľa historičky Mony Siegelovej z Kalifornskej štátnej univerzity to má viacero dôvodov. Po prvé, Spojené štáty majú silnú tradíciu individualizmu a viery v silu voľného trhu. Mnohí Američania naďalej uprednostňujú riešenia súkromného sektora a vládne programy vnímajú skepticky.
Preto hoci americkí zamestnanci majú dnes nárok až na 12 týždňov neplatenej dovolenky na základe federálneho zákona o rodinnej a zdravotnej dovolenke, neexistuje federálny zákon, ktorý by upravoval minimálnu dĺžku platenej dovolenky. Jej regulácia závisí plne od jednotlivých štátov a ešte častejšie od firiem či akciových spoločností.
V súčasnosti má už 13 štátov (z celkového počtu 50) prijaté zákony o platenej dovolenke zamestnancov. Spomedzi nich majú najsilnejšie programy štáty Kalifornia a New York, ktoré hradia zamestnancom 60 až 70 percent mzdy z platenej dovolenky. Zvyšok pokrývajú zamestnávatelia, ktorí vyberajú príspevky zo mzdy zamestnancov a odvádzajú ich štátnemu úradu pre rozvoj zamestnanosti (EDD). Čiže si to čiastočne hradia sami zamestnanci.
