Dubčeka chceli postaviť pred revolučný tribunál
Bojová skupina KGB vedená plukovníkom Andrejom Koršunom a sprevádzaná vybranými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti obsadila nadránom 21. augusta 1968 budovu UV KSČ. Vtrhli do pracovne prvého tajomníka Alexandra Dubčeka a jeden z dôstojníkov ŠtB mu oznámil: „Zatýkam vás v mene robotnícko-roľníckej vlády vedenej súdruhom Indrom.“
Dubček spomínal, že eštebák po krátkej odmlke ešte dodal, že do dvoch hodín ho postavia pred revolučný tribunál. Čo to mal byť za súd? Dnes už vieme, že organizátori palácového prevratu (fakticky straníckeho puču) sa aj v tom ohľade inšpirovali udalosťami, ktoré nasledovali po potlačení Maďarského povstania v jeseni 1956.
K zhodným záverom prišli britský historik David A. J. Reynolds i jeho kanadský kolega Fred Eidlin. Obaja skúmali v archívoch aj udalosti Pražskej jari.
„Maďarsko z roku 1956 sa stalo pre Sovietov vzorom, ako dosiahnuť ciele aj v Československu v auguste 1968,“ tvrdí Reynolds.
Malo ísť o mimoriadne súdy, ktoré by v zrýchlenom a často neverejnom konaní bez možnosti obhajoby i odvolania trestali „kontrarevolučné živly“.
V Maďarsku takéto tribunály (farradalmi bíróságok) zriadili rozhodnutím Revolučnej robotnícko-roľníckej vlády v decembri 1956.
Čítajte viac 21. august 1968. Krutý pád ideálov
Ich zloženie bolo tiež osobité: popri profesionálnych sudcoch v nich často sedeli aj „ľudoví porotcovia“ bez právnického vzdelania, ale politicky spoľahliví. Vybrané verejné procesy sa prísne kontrolovali a propagandisticky využívali.
Pred tieto tribunály sa dostali účastníci ozbrojeného odporu, organizátori robotníckych rád, študenti, novinári a politici spojení s vodcom povstania Imre Nagyom.
Medzi najznámejšie prípady patril proces s ním, ďalej s Pálom Maléterom a Miklósom Gyimesom. Všetkých troch odsúdili na trest smrti a popravili.
Z historických výskumov vyplýva, že celkovo postavili pred tieto súdy okolo 26-tisíc osôb, z ktorých približne 13-tisíc odsúdili a 230 popravili. Procesy sa konali prevažne v rokoch 1956 až 1958, ale aj neskôr.
Prečo v Československu napokon nezriadili tribunály podľa maďarského vzoru? Historici uvádzajú niekoľko dôvodov: jednak sa nepodarilo vytvoriť ani robotnícko-roľnícku revolučnú vládu, hoci tzv. zdravé sily v KSČ o nej vážne uvažovali. Moskva nakoniec musela súhlasiť s návratom Dubčeka a niektorých ďalších reformátorov do funkcií. Hlavná príčina však spočívala v inom: na rozdiel od Maďarska v roku 1956 v Československu roku 1968 nenarazili okupanti na ozbrojený odpor a konflikt nemal takýto krvavý charakter.
