Aj Ľudovít Štúr mal životnú lásku, ale Adela to nebola. Pokúsil sa o samovraždu? Čo všetko vieme o jeho súkromí?

Čo sa vie o Štúrovom detstve? V akých pomeroch vyrastal?

O jeho detstve veľa nevieme, len Hurban ho neskôr opísal ako idylické v lone krásnej prírody. Rodinnú atmosféru tvorila harmónia medzi prísnym, ale spravodlivým otcom a dobrou, láskyplnou matkou. Pravdepodobne teda trávil detstvo podobne ako veľa iných detí na vtedajšom vidieku.

Rodina mala isté spoločenské postavenie, otec Samuel Štúr bol znamenitým a váženým učiteľom. Prostredie Štúrovcov sa od iných líšilo tým, že bývali v škole a ich deti v nej vyrastali. S istotou môžeme povedať, že si Ľudovít z rodného domu odniesol celoživotnú lásku k prírode a vzdelaniu.

Ako sa mu darilo v škole? Nemal problémy s nejakými predmetmi?

Mal rád aj také predmety, ktoré by sme u neho nepredpokladali. Čiže prírodné vedy, napríklad matematika mu šla veľmi dobre. Jeho matka si želala, aby išiel študovať za hospodára, podľa nej mal na to vlohy. Dokonca aj medzi knihami, ktoré zostali v jeho pozostalosti, sa nájdu učebnice prírodopisu, matematiky alebo fyzika. Nevieme o žiadnom predmete, ktorý by mu nešiel. Vedel sa naučiť všetko.

Na vyšších školách bola vtedy povinná maďarčina. Zvládal ju?

V jeho mladom veku to ešte neplatilo v celom Uhorsku. S maďarčinou sa po prvý raz stretol až na gymnáziu v Raabe (dnešný Györ). Musel sa ju učiť od základov, zatiaľ čo nemčinu a latinčinu si osvojil už doma. Tým, že sa pohyboval v maďarskom prostredí, jazyk rýchlo zvládol. V čase, keď prednášal prejavy v uhorskom sneme, bol už i v maďarčine vynikajúcim rečníkom.

Koľko jazykov ovládal?

Plynule rozprával po nemecky a maďarsky, veľmi dobre ovládal i latinčinu. V nemčine písal svoje diela a študoval v Nemecku. Okrem toho bol v kontakte so všetkými slovanskými jazykmi, hoci nie vo všetkých písal. Zachovali sa jeho listy v ruštine, srbčine a chorvátčine, plynule hovoril aj po poľsky. Čeština bola samozrejmosťou. Študoval tiež francúzštinu a mal francúzskeho žiaka, vieme aj to, že čítal po anglicky, ale na akej úrovni tieto jazyky používal, sme sa zatiaľ nedozvedeli.

Čítajte viac Ľudovít Štúr: Osobnosť, ktorá aj dnes ľudí spája

Čo vieme o jeho povahe? Mal nejaké tienisté stránky?

Záleží na tom, čo pokladáte za tienistú stránku. Jeho priatelia spomínali, že nevedel iba dve veci: orezať si pero a zaviazať viazanku. Pil veľa kávy a fajčil fajku. K životu potreboval silnú vnútornú integritu. Vždy sa správal v súlade so svojím svedomím.

Bol skôr vážny, nikdy neprekročil istú mieru vo veselosti, ale keď mal dôvod sa radovať, radoval sa naozaj úprimne. Podľa viacerých spomienok medzi jeho chyby patrilo to, že občas až slepo veril ľuďom. Keď sa v nich potom sklamal, veľmi zle to niesol. A sklamal sa často.

Povráva sa, že býval panovačný a autoritatívny.

Občas áno, ale vždy na to mal dôvod. Niektorí jeho lyceálni žiaci ho označili za autoritatívneho, no skúste udržať disciplínu v družine mladých mužov okolo dvadsiatky, ktorým sa podarilo odtrhnúť z domovov a prísť si užívať slobodu do metropoly! Iní, naopak, vyzdvihovali, ako sa vedel zapáliť pre vec. Mal dar naraz strhnúť celú triedu k spoločnému záujmu. Výborne rečnil, presviedčal argumentmi.

Čítajte viac Štúr – hosana a Štúr – ukrižuj

Dokázal prijať aj iný názor alebo trval na svojom? Hádal sa?

Podľa situácie. Ak to bolo potrebné, trval na svojom, ale vedel pristúpiť aj na kompromisy. Dokonca aj na také, čo sa mu nepáčili.

Nebol namyslený alebo príliš sebavedomý?

Namyslený určite nebol a sebavedomý do tej miery, že presne vedel, čo dokáže. Nikdy nebol arogantný a nedával najavo svoju nadradenosť.

Aký mal vzťah so svojimi druhmi? Mal medzi štúrovcami nejakých obľúbencov?

Ako jeho najbližší priateľ sa najčastejšie spomína Jozef Miloslav Hurban, hoci to bolo až po revolúcii, v priebehu ktorej sa veľmi zblížili, a neboli si úplne najbližší. V prešporských časoch mal viacero blízkych priateľov, napríklad Ctiboha Zocha, s ktorým si po štúdiách často písal. Obľúbil si aj mnoho nadaných žiakov, hoci ho niektorí neskôr sklamali.

Ako trávil voľný čas?

Voľného času mal málo, ale nikdy si nenechal ujsť prechádzky do prírody. Na tie si zvykol už v Uhrovci, vybral sa von aspoň raz do týždňa. Počas pobytu v Prešporku chodieval väčšinou na Kamzík alebo na Železnú studienku, v Modre do okolia.

Keď sa v nemeckom Halle zapísal na univerzitu, lekári mu pre zlý zdravotný stav nariadili šerm, jazdu na koni a gymnastiku, takže sa tam intenzívne venoval športu. Na koni potom jazdil rád i doma. Počas revolúcie mal vlastného koňa, ktorého volal Tátoško. Prešiel na ňom celé Slovensko. Po nej si ho ustajnil u Hurbana v Hlbokom a zakaždým, keď ho navštívil, vyšli si zajazdiť.

Stíhal tiež spoločenský život? Nenavštevoval v Prešporku vychýrené vinice?

V Prešporku sa aj so žiakmi väčšinou stravovali v hostincoch, pili najmä pivo. Sedávali tam spolu po večeroch, spievali a zabávali sa, ale Štúr usporadúval prednášky aj vo svojom byte, a na nich rozoberali skôr vážne témy. Vieme o tom, že chodieval na koncerty vážnej hudby, neskôr ako poslanec uhorského snemu i na bály a určite aj tancoval.

Prečo si pestoval takú zvláštnu bradu, ktorá mu zakrývala krk ako dajaký šál?

V 40. rokoch 19. storočia to bola móda. Dodnes majú páni na dobových fotografiách z tých čias rovnakú bradu. Štúr ju však určite nenosil vždy, najmä keď učil na lýceu. Ale keďže sa zachovala len jedna Štúrova fotografia z roku 1849 práve s tou bradou, zobrazuje sa tak aj vo výtvarnom umení.

Čítajte viac Ľudovít Štúr, prvý slovenský politik. V jeho hodnotení bola vždy rozpoltenosť

Čo Štúr a láska? Každý už zo školy vie o Adele Ostrolúckej…

Lenže v škole nám akosi zabudli pripomenúť, že román Ľuda Zúbka je literárna fikcia, nie história. Realita bola iná. Nemáme ani jediný dôkaz o láske medzi Ľudovítom a Adelou Ostrolúckou. Ich vzťah dokonca nemusel byť ani priateľský, iba zdvorilostný.

Ak sa pýtate na ženy v Štúrovom živote, začala by som tým, že veľmi ľúbil svoju matku a sestru Karolínu, neskôr mal rád švagrinú, Hurbanovu manželku Aničku Jurkovičovú aj iné ženy vo svojej blízkosti. Nie je pravda, že nemal rád ženy.

Vráťme sa k tým láskam. Ak to nebola Adela Ostrolúcka, tak kto?

Pokiaľ ide o skutočnú lásku, jediná, ku ktorej sa Štúr verejne priznal, bola Marie Pospíšilová z Hradca Králové. Napísal jej niekoľko veľmi pekných ľúbostných básní a počítalo sa s tým, že sa zosobášia. Zoznámili sa v roku 1840, keď sa Štúr vracal zo štúdií v Nemecku. Na dva týždne sa zastavil v Hradci Králové a po prvý raz v živote sa zaľúbil. Marie bola ženou, ktorá zodpovedala jeho vysokým nárokom a naozaj sa k nemu hodila.

Čím si ho podmanila?

Pochádzala z meštianskej rodiny a okrem toho, že bola veľmi pekná, bola aj všestranne nadaná. Vychovali ju tak, aby zastala ženskú rolu v domácnosti, no zároveň sa zaujímala aj o politiku či literatúru. Písala básne, hrala na klavíri. Pre Štúra bola tá pravá.

Čítajte viac Anička Jurkovičová: Krásna, vzdelaná a nadaná opora štúrovcov

Prečo to potom nevyšlo? V čom bol problém?

V rozdelení rolí, ktoré v spoločnosti vládlo v minulých storočiach. Muži najprv museli mať nejaké živobytie, aby existenčne zabezpečili rodinu, až potom si mohli dovoliť oženiť sa. Nikto zo Štúrových bratov, priateľov, spolupracovníkov či žiakov sa neoženil z čírej lásky. Aj Hurban sa po manželke začal obzerať až vtedy, keď dostal faru. Rovnako Štúrov starší brat Karol a ďalší. To platilo pre všetkých: najprv faru, potom Maru.

To bol dôvod, prečo sa Štúr neoženil?

Z Nemecka sa vracal po dvoch rokoch štúdia na univerzite, hoci zvyčajne sa študovalo len rok. Mal teda výnimočné vzdelanie, niekoľkoročnú učiteľskú prax na lýceu, dostal vynikajúce odporúčania od profesorov z univerzity v Halle, ale aj z českých vzdelaneckých kruhov. Rátal preto s tým, že dostane miesto profesora na lýceu.

Chcel mládež vychovávať v národnom duchu – a nielen slovenskú. Predpokladalo sa, že za ním do Prešporka príde študovať viac Slovanov z iných krajín. Miesto profesora bolo vtedy doživotné, takže by bol zabezpečený. Na ceste z Nemecka sa tak jediný raz v živote nachádzal v situácii, keď mohol uvažovať o tom, že sa ožení.

Čítajte viac Nebol ani antisemita, ani rusofil, hovorí o Štúrovi historička Kodajová

To nakoniec nespravil. Čo sa stalo?

Kým sa do Uhorska vrátil, zmenila sa politická situácia. V cirkvi sa začala ťažká maďarizácia, a hoci sa Štúr o post profesora niekoľko mesiacov usiloval – nastúpil na lýceum, podal si žiadosť, znova prednášal – ukázalo sa, že sa mu to nepodarí. Odporúčali mu, aby sa radšej vysťahoval do cudziny.

Tam by si nepochybne našiel dobré miesto, možno aj profesora na univerzite, lenže on mal poslanie tu doma. Nechcel Mariu ťahať za nos, preto sa s ňou rozišiel. Marie potom z nešťastnej lásky k nemu tiež zložila nejaké básne. Pre ňu to bolo veľmi nepríjemné aj preto, že zostala v hanbe, keďže v jej kruhoch sa čakalo, že sa zosobášia.

Ako to s ňou dopadlo? Našla si potom iného?

Áno, rodičia jej našli manžela. Vydala sa za lekára nemeckého pôvodu a prežili šťastné manželstvo.

Vraví sa, že Štúr manželstvo odmietal, všetky sily chcel venovať národu. Aj svojich druhov presviedčal, aby sa dobrovoľne zriekli rodinného života. Neupieral im ho preto, že to jemu samému nevyšlo?

Nie. To, na čo sa pýtate, sa odohralo predtým. Ženiť sa odmietali, kým boli ešte študentmi lýcea, mladí, romanticky a radikálne naladení. Pravdepodobne sa s veľkou láskou ešte ani nestretli a rozhodli sa, že sa budú venovať len práci pre národ. Oni si to nevymysleli. Romantizmus k nám prišiel z Nemecka, šíril sa vtedy po celej Európe. Od mužov sa žiadali veľké činy a aby ich mohli vykonať, museli im obetovať úplne všetko.

Spočiatku to naozaj brali tak romanticky. No len čo skončili školu, museli sa nejako zabezpečiť, lebo bez toho, aby mal človek na živobytie, veľké činy neurobí. Postupne tak prišli na to, že odmietanie ženby nie je celkom v poriadku. Aj Štúr to chápal. Prekážalo mu skôr to, že Slováci sa v tom období veľmi uťahovali do rodín a domácností a neprejavovali záujem o verejné záležitosti. Ale bez žien sa nedal rozprúdiť ani čulý národný život. Čo by to bol za národný bál, keby na ňom chýbali ženy?

Čítajte viac Janko Francisci: Ideál štúrovských cností, krásavec oddaný národu

Na Hurbana sa však nahneval, keď sa dozvedel, že sa chystá ženiť. Keď mu šiel na svadbu, priateľom dokonca napísal, že ide Miloslavovi na pohreb.

Áno, za tým však boli aj osobné veci medzi nimi. Hurban sa – na rozdiel od Štúra – rozhodol prijať faru, istotne aj s tým vedomím, že si založí rodinu, pretože sa to od evanjelického farára vyžadovalo. Svojim farníkom mal byť vzorom – v manželskom i rodinnom živote.

Štúr ho odhováral, lebo ho dobre poznal. Vedel, že keď sa Hurban do niečoho zahryzne, nevidí nič iné. Štúr sa bál, že keď sa ožení, bude sa venovať len manželke a bude mu chýbať pri organizátorskej práci. A Hurban si zaiste trúfal zvládnuť všetko naraz.

Myslíte si, že keby bol Štúr zabezpečený, prehodnotil by svoj postoj a aj on by sa oženil?

S najväčšou pravdepodobnosťou áno, s Mariou bol zasnúbený. Inak by sa ich vzťah nemohol stať verejnou záležitosťou. Keby sa mu podarilo získať miesto profesora, mohol sa oženiť. Žil by v Prešporku a ďalej rozvíjal svoje aktivity.

Prečo sa však neoženil ani neskôr? Zanevrel na ženy?

Nezanevrel, o to vôbec nešlo. Jednoducho si to nemohol dovoliť. Poviem to takto, aby to už bolo jasné: keď ľudia v minulosti vstupovali do manželstva, museli počítať s tým, že im každý rok pribudne ďalšie dieťa. A rýchle sa rozrastajúcu rodinu bolo treba uživiť. Príklady máme hneď v Štúrovej blízkosti: bratovi Karolovi sa v priebehu desiatich rokov manželstva narodilo sedem detí. Hurbanovi a ďalším takisto.

Ľudovít by neuživil rodinu ani ako redaktor Slovenských národných novín. Tie vychádzali len vďaka prispievateľom, nemali poriadne ani na platy. Všetci redaktori bývali v jednom byte, Štúr nemal vlastný majetok. Potom prišla revolúcia, po nej mu začali zomierať blízki, zhoršila sa politická situácia a jeho postavenie.

V skutočnosti sa nikdy neocitol v takej situácii, aby sa mohol oženiť. Nevieme o tom, že by sa po Marii ešte niekedy zaľúbil, no počas pobytu v Modre sa veľmi snažil nájsť si dobré miesto a dať životu nový zmysel. Vtedy ešte mohol pomýšľať aj na to, že sa ožení.

Čítajte viac Predstaviteľ romantizmu a revolucionár, Janko Kráľ, sa narodil pred 200 rokmi

Sklamanie z lásky, z revolúcie, smrť najbližších, osamelosť… Nemal z toho depresie?

Depresiami netrpel, aj keď sa mu v minulých desaťročiach pripisovali. No určite mu bolo ťažko, naozaj ho posledné udalosti dosť zasiahli, ale bol hlboko veriaci človek a viera mu nedovolila prepadnúť depresiám.

Vždy sa snažil povzbudzovať aj rodinu. Bratovi Jankovi napísal: Musíme všetko zniesť mužne a statočne ako treba. Ján Kalinčiak vo svojom životopise spomínal, že k nemu Štúr chodil a niekedy hovoril, že jeho „duša je smutná až na smrť“, no to súviselo s momentálnou situáciou, nie s nejakou dlhotrvajúcou depresiou.

Opradená záhadou je aj Štúrova smrť. Vraj sa chcel zabiť.

Historici s tým nikdy nemali problém, lebo to, ako sa to stalo, sa vie presne do detailov. Už po Štúrovej smrti to opísal jeho brat Janko podľa toho, ako mu to samotný Ľudovít vyrozprával. Dva dni pred Vianocami sa vybral na poľovačku, v chotári bol čerstvo napadaný sneh alebo námraza, a keď Štúr preskakoval priekopu, nedostúpil celou nohou na druhú stranu, takže ho odhodilo dozadu.

Puška, ktorú mal zavesenú na pleci, sa mu zošmykla a on dopadol ľavým stehnom na jej hlaveň. Kohútik sa o niečo zachytil a puška vystrelila. Štúr vraj ten výstrel ani nepočul. Len ho zabolelo v nohe, obrátil sa na bok a zistil, že krváca. Vôbec si nemyslel, že to zranenie môže byť také vážne. Broky mu však roztrieštili stehennú kosť. Navonok sa síce zdalo, že sa rana hojí, ale vo vnútri sa šírila infekcia a nedalo sa mu pomôcť. Napokon zomrel na otravu krvi.

Tak to však bratovi opísal samotný Štúr. Čo ak nepovedal pravdu? Sú teórie, že sa postrelil sám.

Zozadu do ľavého stehna?! To sa nedá. Navyše, keďže išlo o úraz so strelnou zbraňou, úrady nariadili pitvu. Pri nej mu lekári vybrali kĺb stehennej kosti aj jej drobné úlomky. To máme dodnes k dispozícii. Dá sa na tom jasne ukázať, o aké zranenie išlo.

Jeden z mýtov tvrdí, že Štúr ani nemusel zomrieť, keby nebol márnomyseľný. Keď údajne zistil, že zranená noha bude kratšia, nasilu si ju naťahoval, čím si otvoril ranu a to ho zabilo.

Nebol by sa vyliečil, lebo tá infekcia sa nedala zvládnuť prostriedkami, ktoré mali v tom čase k dispozícii. To, že sa noha naťahovala, je pravda, ale nenaťahoval si ju on sám, požiadal o to lekára. Súviselo to s tým, čo ho naučili v Nemecku.

Čítajte viac Ľudovít Štúr aj bez mýtov ostáva hrdinom

Lekári aj telocvikári mu vtedy hovorili, aké je dôležité, aby sa telo namáhalo a neustále cvičilo, že všetky svaly musia byť v pohybe a treba ich naťahovať, aby boli funkčné. Nohu mal naozaj kratšiu, chýbali mu tam asi tri či štyri centimetre kosti. Štúr však nevedel, aké je to zranenie vážne. Aj lekári to zistili až po pitve. Myslel si, že keď s nohou bude cvičiť, tak sa uzdraví. Lekár mu ju natiahol a rana sa otvorila.

Takže iba ďalší výmysel. Prečo sa o Štúrovi šíria také legendy?

Pretože ľudia nepátrajú po pravde a majú radšej senzácie a pikantné historky. V modranskej „ľudovej slovesnosti“ koluje najmenej päť takých legiend. Občas sú zlomyseľné, inokedy sa chcú ľudia iba pobaviť. Najhoršie je, že niektoré z tých legiend sa potom bez overenia preberajú aj do literatúry a odovzdávajú sa ďalej.