24. septembra tohto roku bolo v Národnej rade SR počas vystúpenia ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) rušno. Poslanec Igor Matovič (Hnutie Slovensko) pristúpil k nemu s plagátom, na ktorý ručne napísal fixkou „Klamár“.
„Vypadni, choď preč!“ kričal minister. Predseda parlamentu Richard Raši najprv Matoviča vyzýval, aby sa vrátil na miesto, a potom vyhlásil prestávku. Po nej o tri minúty pokračovala rozprava o konsolidácii, ako keby sa nechumelilo.
Zaujímalo nás, ako by asi pochodil poslanec s podobným výstrelkom v iných európskych parlamentoch. Odpoveď sme hľadali v ich vnútorných predpisoch aj archívoch.
Prísnejšie, aby to zabolelo
Vo väčšine sledovaných parlamentov je prinášanie názorných pomôcok (plagátov, grafov, fotografií, bannerov a pod.) do pléna prísne zakázané. Zákaz platí aj v prípade, že poslanec si ich zhotoví priamo na mieste, v parlamente. V severských krajinách platia určité výnimky, napríklad členovia vlády môžu pri výklade alebo odpovediach na otázky použiť grafy alebo tabuľky, ale musia o súhlas vopred požiadať vedenie parlamentu.
Vo francúzskom Národnom zhromaždení by predsedajúci reagoval na plagát protestujúceho poslanca okamžitým prerušením rokovania a rebelanta by vyzval na poriadok. V prípade, že by neuposlúchol, ušiel by sa mu disciplinárny trest – vylúčenie z parlamentnej činnosti najmenej na 15 dní a finančná pokuta.
Takéto sankcie nasledovali napríklad po tom, čo poslanci ľavice začali pri príchode premiérky Élisabeth Borneovej spievať Marseillaisu a mávali transparentmi, požadujúcimi demisiu Emmanuela Macrona. Najurážlivejší nápis na plagátoch znel: „Macron = hovienko“. Na chvíľu to paralyzovalo zasadnutie, predsedajúca ho musela prerušiť. Niekoľkých výtržníkov vylúčili zo schôdze a stíhali finančnou pokutou – znížením mesačného platu o tretinu (okolo 1 500 eur) jednorazovo.
Rakúsky parlament stíha „matovičovské kúsky“ nielen odobratím slova, ale aj pokutou do výšky 2 000 eur, vykázaním z rokovacej siene a vylúčením zo schôdze na jeden až tri dni.
V nemeckom Bundestagu sprísnili v minulých dňoch postihy za nevhodné správanie poslancov. Za rušenie schôdze či už výkrikmi alebo inými formami protestu im hrozí už nie 1 000 euro pokuty, ale 2 000 a v prípade opakovaného rušenia dokonca 4 000 eur. Pokuty sa tam nezvyšovali od 80. rokov, aj preto tá zmena. „Je nevyhnutné ich zvýšiť, aby to zabolelo,“ povedala autorka návrhu Julia Klöcknerová, predsedníčka Bundestagu.
Poslanec Stephan Brandner (AfD) označil návrh za „priame zasahovanie do práv opozície“. Nemecký odborník na parlamentné právo Wolfgang Zeh upozornil, že poslanci vystavení hrozbe prísnejších sankcií budú menej ochotní ostrejšie polemizovať, čo povedie k „sterilnej“ rozprave.
Na práve prebiehajúcej schôdzi Národnej rady SR je v druhom čítaní ďalšia zmena rokovacieho poriadku (údajne inšpirovaná nemeckým vzorom). Bude to vari dvadsiata jeho novelizácia od roku 1996. Ostatnú poslanci prijali len pred necelými tromi rokmi.
Všimli si autori navrhovanej novely aj rokovací poriadok britskej Dolnej snemovne?
Už zbežné porovnanie našich noviel s britským etalónom ukazuje, že sú len jeho slabým odvarom.
May – parlamentná biblia
V britskej Dolnej snemovni je použitie rôznych rekvizít už 83 (!) rokov neprípustné. Výrazy ako „klamár“ sú na indexe, čiže zakázané. Skúsil by ho poslanec použiť, hneď ho vykážu zo sály! Keby odmietol odísť, ocitne sa v rukách parlamentnej stráže.
Netreba vari zdôrazňovať, že vnútorné predpisy Dolnej snemovne sú dlhodobo vzorom pre všetky demokratické zákonodarné zbory na svete.
Je to sčasti aj pochopiteľné, veď anglický parlament vznikol pred 760 rokmi. Najprv fungoval podľa nepísaných pravidiel, ale v roku 1844 vyšla prvýkrát tlačená príručka „Pojednanie o práve, výsadách, konaní a zvyklostiach parlamentu“. Napísal ju vtedajší pracovník knižnice Dolnej snemovne Thomas Erskine May, preto je známa aj ako „Erskine May“ alebo jednoducho „May“.
Spíker sa na ňu v priebehu zasadnutia snemovne často odvoláva, cituje Erskin May počas rozpravy, pri jej uzatváraní aj hlasovaní. Preto ju nazývajú „bibliou parlamentnej procedúry“.
Za tých takmer 180 rokov sa Erskine May menila, dopĺňala a opätovne vydávala. Dnes je v platnosti 25. revidované vydanie z roku 2019.
„Skôr než súbor pravidiel je Erskine May popisom toho, ako sa vyvíjali postupy prijímania zákonov a spoločenské konvencie v Dolnej snemovni i v Snemovni lordov,“ myslí si Eleni Coureaová z britského denníka Guardian.
Obštrukcia neznamená nakoniec nič iné, ako popretie práva parlamentu na existenciu.Som reportér - posielajte námet na reportáž
Rozsah publikácie sa zväčšil z 496 strán v roku 1844 na viac ako 1 000 strán v roku 2019. V poslednej reedícii sa zmeny dotkli aj kódexu správania. Stalo sa tak po viacerých aférach poslancov v štýle „Me Too“ v rokoch 2017 až 2018. Išlo predovšetkým o prípady šikany, sexuálneho obťažovania a nevhodného vyjadrovania sa na adresu asistentiek a novinárok. Niekoľko členov vlády (tí sú v Británii súčasne i poslancami Dolnej snemovne) muselo preto čeliť parlamentnému vyšetrovaniu.
A tak to, čo sa donedávna považovalo za kompliment („drahá, dnes vyzeráte skvele a sexi“) sa v roku 2019 dostalo v Eriskine May na zoznam nedovoleného správania.
Viaceré normy správania, ktoré má teraz prijať Národná rada SR, sú v britskej Dolnej snemovni dávno samozrejmosťou.
Parlament nie je krčma
Novela rokovacieho poriadku Národnej rady SR z roku 2016 zakazovala poslancom vnášať do sály transparenty, plagáty alebo iné vizuálne zobrazenia. Matovičovci sa vynašli, obišli toto ustanovenie a začali si ich vyrábať v rokovacej sále. Vládnej koalícii teraz ide o to, aby zakázala aj obrazné pomôcky zhotovené „na mieste“.
Obštrukcii tohto druhu odzvonili v britskej Dolnej snemovni už v roku 1938. Labouristická poslankyňa Ellen Wilkinsonová, známa vtedy odkazmi na sociálnu situáciu najširších vrstiev, si vtedy pomohla malým bochníkom chleba. Vraj, pozrite, čo si môžu kúpiť chudobné rodiny z podpory v nezamestnanosti. Spíker jej to okamžite zakázal: „V snemovni sa argumentuje slovami, a nie výstavou potravín,“ vyhlásil.
Vtedy ešte bol príkaz spíkera zákonom, po zápise do Erskine May sa však stával precedensom.
V roku 1960 mával poslanec Willie Hamilton fľašou škótskej whisky pri debate o spotrebnej dani. „Vari nechcete snemovňu premeniť na krčmu?!“ reagoval spíker a uložil poslancovi oficiálne pokarhanie.
Zákaz používať v rozprave podobné predmety nadobudol znovu na aktuálnosti koncom 80. rokov, a to vďaka pravidelným televíznym prenosom z Dolnej snemovne. Poslanci zistili, že názorné pomôcky priťahujú kamery a využívali ich častejšie. Takisto si začali obliekať tričká s rôznymi protestnými nápismi. V roku 1983 sa stala mediálnou hviezdou labouristická poslankyňa Clara Shortová. Na chvíľu sa ukázala v rokovacej sále v tričku s nápisom „NIE jadrovému zbrojeniu“.
„Vyvolalo to ostrú reakciu spíkra,“ napísali o incidente konzervatívne Timesy. „Vyhlásil, že tradícia striedmeho oblečenia v snemovni sa nezruší takto ľahkovážne.“
Naopak, liberálny denník The Guardian označil Shortovej tričko za „symbolické gesto… potrestané v duchu tradície“.
Na vizuálne pomôcky reaguje spíker zvyčajne napomenutím. Napríklad takto: „Pokoj! Ctihodný poslanec dobre vie, že v tejto snemovni nie sú povolené rekvizity.“
Ak to nestačí, prikročí k opatreniam. Niektoré sú naozaj tvrdé…
Ian Paisley: Minister je klamár!
Nie je parlament ako parlament. Každý má svoje pravidlá, zvyklosti a normy správania sa. Mnohé z nich sú pre všetky zákonodarné zbory spoločné, iné sa vyvinuli v špecifických podmienkach a platia iba v niektorých štátoch.
Napríklad v britskej Dolnej snemovni je takouto zvláštnosťou postavenie jej predsedu, spíkra. Na rozdiel od Národnej rady musí byť nadstranícky. Možno aj preto sa teší veľkej autorite, a to už od čias Sira Arthura Onslowa, ktorý bol spíkrom najdlhšie v celej histórii Dolnej snemovne, v rokoch 1728 až 1761.
Práve vtedy sa zrodilo pravidlo, že predseda snemovne sa po zvolení do tejto funkcie dobrovoľne vzdáva straníckej činnosti. „A stáva sa predstaviteľom nie svojej strany, ani nie vlády, ale práve a len snemovne,“ dodáva britská bádateľka Oonagh McDonaldová, sama bývalá poslankyňa.
Niekedy však ani autorita predsedu nestačí na nastolenie poriadku. V takomto prípade vyzve nespratníka, aby sa okamžite ospravedlnil a odvolal svoj výrok. Ak to neurobí, spíker ho „menuje“ („names the Member“) a navrhne vylúčiť z parlamentnej činnosti. Snemovňa potom hlasuje, či ho vôbec treba suspendovať a na ako dlho. Má to však jeden háčik. Musia sa nájsť sčítači hlasov (spravidla štyria).
Podľa McDonaldovej sa k tejto možnosti suspendovania náramne prchkých poslancov utiekal najmä George Thomas, spíker Dolnej snemovne v rokoch 1976 – 1983. Raz chcel takto potrestať poslanca a reverenda v jednej osobe Iana Paisleyho za to, že nazval vtedajšieho ministra pre Severné Írsko klamárom. Paisley sa dal na útek, aby opustil rokovaciu sálu skôr, ako ho spíker „menuje“. Vlastné meno ho však dostihlo ešte pred východom zo sály („Menujem pána Paisleyho“).
Napriek tomu mal Paisley šťastie, lebo medzi poslancami sa nenašiel ani jeden, kto by sa podujal na sčítanie hlasov. Asi to považovali za pritvrdý trest. A tak sa o vylúčení nemohlo hlasovať. Nestranný spíker totiž nemá právo sám určiť sčítačov. Musia to byť dobrovoľníci.
Poviete si, že v čase elektronického hlasovania je to nonsens. Možno, ale Spojené kráľovstvo si potrpí na svoje tradície.
Ako zablokovať tribúnu
Dolná snemovňa je na rokovania aj priestorovo usporiadaná tradične tak, že sa zaobíde bez rečníckeho pultu. Preto ho nemožno ani blokovať protestujúcimi poslancami, ako sa to stáva v mnohých parlamentoch. Britskí poslanci rečnia z miesta, kde sedia (backbench), prípadne, ak ide o premiéra alebo lídra opozície, od dvoch ozdobných boxov (dispatch boxes), položených na stole pred spíkrom. Čiže nikto nestojí na pódiu, ktoré by rebelanti mohli obkľúčiť alebo obsadiť.
Britská parlamentná pozícia preto využíva iné formy obštrukcie, najčastejšie demonštratívne opúšťa rokovaciu sálu.
Pred deviatimi rokmi polepili matovičovci priestor pred rečníckym pultom v NR SR transparentom „Slušní ľudia platia dane, zlodeji si žijú za ne“. Mimoriadna schôdza mala rokovať o odvolaní ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Predseda parlamentu Andrej Danko po márnej snahe primäť Matoviča odstrániť transparent prerušil rokovanie a potom odložil schôdzu na neurčito.
Matovič potom zaútočil na podpredsedu Národnej rady Bélu Bugára. Vraj svojho času sa zúčastnil blokácie tribúny ešte trúfalejším spôsobom, a zrazu je proti podobným protestom. Skutočne, v júni 1996 vtedajší lídri opozície bránili vo vystúpení šéfovi SIS Ivanovi Lexovi tak, že „pochodovali“ okolo tribúny s transparentmi „Stop politickému banditizmu“, „Odstúp ihneď“ a pod. Bugár bol medzi protestujúcimi.
Ale v 90. rokoch to v parlamentoch postkomunistických krajín nebol ojedinelý výjav. Zhodou okolností koncom toho istého roku blokovala v Poľskom sejme opozičná strana PiS pódium celé tri týždne! Stalo sa tak počas rokovania o štátnom rozpočte a po vylúčení jedného z opozičných poslancov zo schôdze za neprístojné správanie.
Bývalo aj horšie. Nespratní poslanci vyvolávali počas rokovania ruvačky či pästné súboje. Tieto „divoké“ obštrukcie mávajú svojich iniciátorov, provokatérov – drzé čelá, ktorým nič nie je sväté a sú schopní pošliapať každý rokovací poriadok.
„Obštrukcia neznamená nakoniec nič iné, ako popretie práva parlamentu na existenciu,“ tvrdil už Josef Redlich, rakúsko-uhorský historik práva.
V britskej Dolnej snemovni preto už pred dvoma storočiami zriadili parlamentnú stráž…
Zbrojnošov máme aj my
Parlamentní zbrojnoši začali pôsobiť odstrašujúco najmä po opakovanom sprísnení reštrikcií v nových vydaniach Erskine May. Odvtedy je poslanec vykázaný za nevhodné správanie zároveň vylúčený z rokovaní snemovne na niekoľko dní, ba aj týždňov.
Len tým si možno vysvetliť skutočnosť, že v súčasnosti sa použitie parlamentnej stráže v Dolnej snemovni vyskytuje veľmi zriedkavo. Vlastne po druhej svetovej vojne sú zdokumentované len dva incidenty, keď vykázaného poslanca museli vyviesť zo sály s použitím sily. Previnilci v oboch prípadoch ignorovali pokyn spíkra, aby opustili rokovaciu sálu, a zakaždým išlo o labouristov. V roku 1981 takto vyviedli Andrewa Fauldsa, ináč známeho britského herca, a o tri roky škótskeho politika Tama Dalyella. Žiaľ, z týchto zásahov sa nezachovali žiadne snímky, v Dolnej snemovni bolo totiž – a naďalej je – zakázané fotografovanie zástupcom médií.
Najmä Faulds sa stál známym kontroverznými rečníckymi výkonmi, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Matovič. V jednom vystúpení nazval premiérku Margaret Thatcherovú „hlúpou ženou“ a v druhom Johna Daviesa (vtedy tieňového ministra zahraničia) „tupcom s tučným zadkom“.
V Európe i v ostatnom svete sú však parlamenty, kde by Matovičove maniery tolerovali (aspoň občas), a to slovné urážky, plagáty i blokáciu tribúny. Okrem Poľského sejmu je to napríklad ukrajinská Verchovná rada alebo talianska Camera dei Deputati.
Slobodne by sa však Matovič cítil v Kongrese USA, kde sú síce rekvizity formálne zakázané, ale plagáty a grafy sa používajú bežne. Poslancovi by zrejme prešiel aj nápis „klamár“, ak by nebol adresovaný prezidentovi USA, to sa nesmie, spíker by pravdepodobne zasiahol.
S plagátom „Klamár“ by Matovič nepochodil ani v českej snemovni. Predseda by ho zastavil a keby si nedal povedať, dal by ho asi vyviesť zo sály. Ale aj na Slovensku sa to „sprísňuje“. Už aj platný zákon o rokovacom poriadku umožňuje predsedovi Národnej rady vykázať poslanca z rokovacej miestnosti, ak „svojimi prejavmi alebo činmi prekročil hranice slušnosti“ a „ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave“.
Národná rada síce nemá parlamentnú stráž, ale jej úlohy má plniť bezpečnostná služba (policajti v civile) Kancelárie NR SR. Prvýkrát však zakročila až v októbri minulého roku, keď dostala pokyn od predsedajúceho Tibora Gašpara (Smer-SD), aby vyviedla poslanca Michala Šipoša (Hnutie Slovensko). Ten mal na sebe tričko s nápisom „Zvýšili sebe platy, ľuďom dane“. Šipoš si odmietal obliecť sako, aby ním zakryl tričko.
O dva mesiace neskôr vykázal Gašpar zo sály aj Matoviča za urážlivé vyjadrenia počas rozpravy – vládnu koalíciu nazval „mafiou“ a predsedajúceho Gašpara „obžalovaným zločincom“. Keďže poslanec odmietal odísť aj na opakované výzvy, Gašpar ho dal vyviesť príslušníkmi bezpečnostnej služby.
V treťom a zatiaľ poslednom prípade vykázania poslankyňa Lucia Plaváková (PS) po opakovanej výzve predsedajúceho Andreja Danka (SNS) odmietla odstrániť nálepky zo svojho notebooku. Zo sály však odišla sama, bez použitia fyzickej sily (Plavákovej sťažnosť je na Ústavnom súde).
Na rozdiel od Dolnej snemovne a niektorých ďalších parlamentov vyvedenie poslanca zo sály znamená v podmienkach Národnej rady SR vylúčenie len do skončenia rokovania v daný deň. V Británii alebo vo Francúzsku vylučujú za to isté aj na 10 alebo viac dní. Pravda, od predvlaňajšej novelizácie rokovacieho poriadku je to u nás spojené aj so stratou dvoch mesačných platov a príslušných paušálnych náhrad. Pripomíname, že priemerný mesačný príjem radového poslanca NR SR sa dnes pohybuje od 6 859 do 7 316 eur.
Niektorí experti sa však nazdávajú, že dlhodobejšie vylúčenie nespratného poslanca býva účinnejšie pri jeho „náprave“ ako finančné sankcie.
Podľa českého odborníka na parlamentnú kultúru Jana Wintera treba pritom postupovať uvážlivo. „Niekto by najradšej vylúčil z parlamentu všetky slovné útoky opozície a umlčal polemiku, samozrejme, len dovtedy, kým on sám je vo vládnej koalícii. Ako opozičník sa bude domáhať pravého opaku.“ Uvidíme teda, s čím príde novela rokovacieho poriadku NR SR, o ktorej sa má rozhodnúť na novembrovej schôdzi slovenského parlamentu.