Podľa zistení Petra Rendeka z českého Archívu bezpečnostných zložiek „bezpilotný prieskumný prostriedok“ – ako ho nazývali vo vojenskej terminológii – vzlietol z Milovíc a mal zrejme monitorovať utajený priestor medzi obcami Mišov a Borovno. Nachádzal sa tam jeden z troch depotov Strednej skupiny sovietskych vojsk, ktoré slúžili na uskladnenie jadrových hlavíc. Pri návrate z tejto misie musel stroj nad Prahou pre technickú poruchu neplánovane „pristáť“ s pomocou padáku.
Nebyť toho, mohol spôsobiť tragédiu. Ťažký „bezpilotnik“ Tupolev TU 143 „Rejs“ totiž vážil vyše jednej tony, dosahoval rýchlosť až 950 km/h a mal výškové rozpätie od 100 do 5 000 metrov. Našťastie, v čase neplánovaného „pristátia“ boli deti na prechádzke a v škôlke s nachádzal iba personál jedálne.
Stojí za zmienku, že ťažké drony sovietskej konštrukcie boli v tom čase aj vo výzbroji Československej ľudovej armády. Podľa informácií z archívu Vojenského historického ústavu Praha, tieto stroje mala 101. letka bezpilotných prostriedkov v Stříbre (neskôr v Krašoviciach) a 104. letka v Strakoniciach.
Mimochodom, po rozdelení federácie a jej majetku sa niekoľko kusov Tupoleva TU-146 „Rejs“ dostalo aj do výzbroje Armády SR. Neboli nikdy použité, dlho ich však skladovali v 51. zásobovacej základni vo Zvolene. Jeden kus by mal byť v zbierkach piešťanského Vojenského historického múzea.
Prečo to všetko spomíname? Ukazuje sa, že vojenské drony a ich predchodcovia krúžili nad našimi hlavami a hlavami našich predkov oveľa skôr, ako začali pútať pozornosť celého sveta v súvislosti s ukrajinskou vojnou.
Mnohých čitateľov možno prekvapí, že prvý dron zostrojil jeden vynaliezavý Angličan už pred 110 rokmi!
Čítajte viac Najnebezpečnejší vojak súčasnosti už nepotrebuje pušku, ale ovládač od dronu. Ako sa z IT-čkárov stávajú hrdinovia v prvej línii
Roztržitý génius z Londýna
Volal sa Archibald M. Low (1888 – 1956) a na začiatku minulého storočia patril medzi najvynaliezavejších a najvšestrannejších britských inžinierov.
Už pred prvou svetovou vojnou pracoval na vynáleze televízie. Svoj prístroj nazval TeleVista a prvýkrát ho verejne prezentoval krátko pred vypuknutím prvej svetovej vojny. „Vynálezca A. M. Low objavil spôsob prenosu vizuálnych obrazov drôtom,“ informoval 30. mája 1914 denník The Times. „Zdá sa, že čoskoro budeme schopní vidieť ľudí na diaľku.“
Foto: The English Mechanic and World of Science, 1920
Ale roztržitý Low – ako tvrdí jeho životopisec Steve Mills – trpel nedostatkom sebadisciplíny, a tak len máloktorý zo svojich nápadov alebo projektov dotiahol do konca. Ukázal však cestu iným. V mladosti ho vari najviac preslávil práve vynález „dronového lietadla“. Loweho nazývali „otcom rádiových navádzacích systémov“, lebo aj tento prvý dron sa už ovládal rádiom.
Mladý londýnsky inžinier pracoval na jeho konštrukcii od začiatku roku 1916, a nazval ho – vraj aby zmiatol nepriateľa – Aerial Target (Vzdušný cieľ). V skutočnosti to bol prototyp bezpilotného bombardéra. V marci 1917 ho Low s dvomi spolupracovníkmi vyskúšal na polygóne Hampshire v juhovýchodnom Anglicku.
To už bežal štvrtý rok Veľkej vojny, a Low pôsobil ako kapitán v Kráľovskom leteckom zbore (predchodca RAF). Po úspešných testoch velenie vojenského letectva nariadilo vyrobiť niekoľko takýchto bezpilotných strojov s výbušnou hlavicou.
Vzniklo výskumno-vývojové pracovisko s tridsiatimi pracovníkmi, ktoré postupne pripravilo k skúškam nielen prvé drony, ale aj prvú diaľkovo (rádiom) ovládanú raketu a navádzací systém, ktorý mal čeliť hrozbe nepriateľských ponoriek.
Aj keď do konca vojny žiaden z Loweho patentov nevyužili v bojovej činnosti, niektoré z nich umožnili ďalší vývoj a výrobu nových zbraňových systémov v medzivojnovom období. Na tomto úsilí sa podieľal aj Low, ale postupne sa čoraz viac venoval písaniu kníh – odborných i náučno-populárnych. Predvídal v nich vedecký pokrok v rôznych oblastiach. Napríklad ako prvý písal o orbitálnych vesmírnych staniciach dávno pred ich vznikom.
„Vesmírne platformy by mohli umožniť celosvetové televízne vysielanie, prenášať údaje o kozmickom i slnečnom žiarení a mohli by mať aj nevyčísliteľnú vojenskú hodnotu,“ tvrdil Low krátko po skončení druhej svetovej vojny.
Foto: TIME
Dron – trúd – včelí samec
Približne v čase, keď Low testoval v rámci utajeného programu svoje „dronové lietadlo“, na druhom brehu Atlantiku jeho rovesník a kolega, americký inžinier a vynálezca Charles F. Kettering (1876 – 1958) robil pokusy s „bezpilotným leteckým torpédom“.
Odborníci považujú Kettering Bug (Chrobák) – tak ho vynálezca nazval – skôr za predchodcu súčasných riadených striel ako dronov, ale mal už niečo z jedných aj druhých. V odbornej literatúre sa preto stretnete s tvrdením, že Ketteringov „chrobák“ bol malý lietajúci torpédový dron poháňaný motorom Ford. Alebo že bol predchodcom moderných dronov – kamikadze s „automatickým zameraním cieľa letiaci po naprogramovanej dráhe“.
Bez ohľadu na tieto i ďalšie charakteristiky bol „Chrobák“ schopný zasiahnuť pozemné ciele až do vzdialenosti 120 km od miesta štartu pri rýchlosti 80 km/h. Úspešný skúšobný let sa uskutočnil v októbri 1918, čiže mesiac pred skončením Veľkej vojny a do jej bojov už samozrejme nezasiahol. Ale už o rok neskôr slávnejší Ketteringov kolega, americký inžinier a vynálezca so srbskými koreňmi Nikola Tesla jasnozrivo predvídal: "Vojny budú viesť stroje, a nie ľudia, len čo sa dokonale uplatní bezdrôtová technológia.“
Vojny budú viesť stroje, nie ľudia, len čo sa dokonale uplatní bezdrôtová technológia.Nikola Tesla, srbsko-americký vynálezca, 1919
Foto: Napoleon Sarony
Vývoju dronov a riadených striel sa potom venovali Ketteringovi rodáci. Presne pred 90 rokmi vznikli v Spojených štátoch Radioplane OQ-2 a DH.82 Queen Bee (včelia kráľovná) – prvý funkčný vojenský dron ako cvičný cieľ pre delostrelectvo.
Z tohto pomenovania sa vlastne odvodil dnešný názov „dron“, ktorý v preklade z angličtiny (drone) znamená „trúd“, čiže včelí samec, oplodňujúci včeliu matku. Mimochodom, neznámy autor označil už Loweho „dronové lietadlo“ za „mechanickú včelu“.
Z výskumov amerického historika staršej generácie Williama Wagnera vyplýva, že letecká spoločnosť Radioplane Company vyrobila počas druhej svetovej vojny viac ako 9 400 kusov vrtuľového jednoplošníka, ktorý sa stal najpoužívanejším terčovým dronom v USA.
Ďalšia americká letecká spoločnosť Ryan Aeronautical Co. vyrábala neskôr aj drony s prúdovým pohonom (kódové označenie KD2R a MOM-33), určené na prieskumné účely. Dosahovali rýchlosť až 1 105 km/hod a výšku 2 150 metrov.
Americký historik vojenského letectva Kenneth P. Werell zaraďuje do chronologickej línie dronov aj nemeckú operačnú riadenú strelu z druhej svetovej vojny V-1 (prvý let 28. októbra 1942). Upozorňuje pritom na jej bezposádkový let a autonómny navigačný systém. Tieto jej atribúty položili podľa Werrella základy pre neskoršie útočné bezpilotné lietadlá.
Lietajúce taniere čiže drony
Po druhej svetovej vojne a zmrazení vzťahov medzi Západom a Východom sa bezpilotné lietanie dramaticky zmenilo. Už nešlo o cvičné terče, ale o prísne utajené špionážne stroje.
Hlavný zlom nastal po incidente s americkým výzvedným lietadlom U-2 nad Sovietskym zväzom 1. mája 1960. Pilot Francis G. Powers sa síce stihol katapultovať, ale zajali ho a stal sa symbolom studenej vojny.
Zároveň vznikla naliehavá objednávka na špecializované prieskumné drony. V USA sa rozbehli vývoj a výroba série dronov Ryan Model 147, známych pod vojenským označením AGM-34. Na svoju dobu dosahovali vysoké nadmorské výšky a lietali na veľké vzdialenosti. Už v roku 1964 ich nasadili na výzvedné misie nad Čínou a potom, počas vietnamskej vojny, vo veľkom rozsahu nad Severným Vietnamom.
Práve v tom čase – na rozhraní 60. a 70. rokov sa v Sovietskom zväze začali vývojové práce na bezpilotných systémoch vojenskej rozviedky série Rejs (VR-R), ktoré viedli aj k výrobe nám už známeho Tupoleva TU-143.
Čítajte viac Nemám nohy a nevidím na jedno oko. Môžem však montovať drony
Len tak na okraj: pozorovatelia nočnej oblohy na západnej pologuli si v 50. až 70. rokoch často zamieňali testované drony s lietajúcimi taniermi. Ako uvádza Jeffrey T. Richelson, americký historik spravodajských služieb, CIA a USAF (vojenské letectvo) vedome „využívali“ hystériu okolo UFO na krytie tajných projektov.
„Záujem verejnosti o UFO bol vhodnou zámienkou na citlivé testovanie dronov,“ tvrdil Richelson. Viac ako polovica hlásení o výskyte UFO prichádzala od civilných pilotov, ktorí nevedeli o týchto projektoch. CIA a USAF zámerne mlčali, aby neodhalili výšku letov a technické detaily strojov.
Podobne to bolo s letmi sovietskych dronov. Na základe štúdia vo vojenských archívoch to odhalili súčasní ruskí historici Leonid Platov a Nikolaj Subbotin. Raz ľudia na Kryme pozorovali nad Čiernym morom „diskovité objekty“, inokedy z Karélie na severozápade Ruska hlásili „svetelnú medúzu“ na oblohe. V oboch prípadoch išlo o testovacie lety TU-143 „Reis“.
V 90. rokoch správy o UFO a mimozemšťanoch vystriedali diskusie o neidentifikovaných leteckých alebo atmosférických javoch. Tak ich aspoň označovali rôzni „naslovovzatí“ odborníci v médiách. A spravodajské služby to znovu využívali ako vhodnú „dymovú clonu“ pre experimenty s novými generáciami dronov a rakiet.
Je však zaujímavé, že útočné drony sa vo výzbroji veľmocí objavili oveľa neskôr, hoci ich vývoj napredoval. Čím to bolo? Odpoveď je zložitejšia a komplexnejšia, ako by sa zdalo.
Čo nás stál kult letca
Už od prvej svetovej vojny sprevádzal letectvo mýtus hrdinského pilota. Spomeňme aspoň Nemca Manfreda von Richthofena, najúspešnejšieho stíhača Veľkej vojny, Rusa Valerija Čkalova, rekordéra v diaľkových letoch a Američana Chucka Yeagera, ktorý ako prvý človek prekonal v októbri 1947 so strojom Bell X-1 zvukovú bariéru.
Pilot bol v tých časoch symbolom odvahy a prestíže, živým dôkazom sily štátu, nositeľom osobnej zodpovednosti. Nuž a bezpilotné stroje túto predstavu ničili. Mnohé armády ich v 50. a 60. rokoch minulého storočia odmietali ako „nemorálne“, ale aj technicky málo spoľahlivé "hračky“. Velenia vojenského letectva ich považovali za hrozbu pre rozpočet.
No nielen to. Americké nezávislé periodikum Air Force Time upozorňuje: "Na najvyšších stupňoch velenia vzdušných síl (USAF) dlho dominovali stíhací piloti. To je dôležité pre pochopenie, prečo sa operátori dronov vnímali ako kariérna slepá ulička.“
Z rovnakého dôvodu mali v Sovietskom zväze drony štatút „raketového prostriedku“ a v Spojených štátoch nepovažovali operátorov dronov do roku 2009 za letecký personál. Zmenil to až osobitný rozkaz ministra obrany Roberta Gatesa (predtým dlho slúžil v CIA).
Medzi prvými na to verejne poukázal Peter W. Singer, americký odborník na moderné vojny. „Drony menia identitu letcov aj pravidlá boja,“ napísal.
Čítajte viac Život s terčom na hrudi. Na kom trénujú ruskí dronisti?
Ale nástupu vojenských dronov ešte viac bránili záujmy zbrojárskej loby. Také mamutie firmy ako Boeing, Lockheed alebo Northrop získavali počas studenej vojny miliardy na vývoji a výrobe pilotovaných strojov. Bezpilotné systémy boli lacnejšie, no aj menej ziskové. Stačí porovnať jednotkové ceny dronu (desiatky tisíc dolárov) a stíhačky alebo bombardéra (desiatky miliónov dolárov). Okrem toho dlhodobé zisky zabezpečovali v druhom prípade servisné kontrakty, pilotný výcvik či náhradné diely.
Kvôli spravodlivosti však treba uznať, že včasnejšiemu nástupu moderných dronov nepriala technologická zaostalosť niektorých odvetví. Až do 80. rokov nebola k dispozícii spoľahlivá navigácia (GPS), miniaturizovaná elektronika, stabilné rádiové linky, satelitná komunikácia ani dostatočne ľahké motory a batérie.
Bez toho všetkého drony často zlyhávali (strácali spojenie, havarovali), ich nevýhodou bol malý dolet a nízka nosnosť, nedokázali prenášať video v reálnom čase.
Prvé väčšie nasadenie moderných dronov v bojovej činnosti zaznamenali médiá až 9. júna 1982. Použil ich Izrael v operácii s kódovým označením Mole Cricket 19 (kriketový krtko 19) v Údolí Bikáa (Libanon). Malými prieskumnými dronmi znefunkčnili väčšinu sýrskych protilietadlových batérií. Tak aspoň o tom píše známy americký historik letectva John F. Kreis.
Zmeškaná dronová revolúcia
Medzitým prebehli diskusie o pilotovaných a bezpilotných letoch do vesmíru. Bezpilotné sondy na Mesiac a Mars ukázali, že „robotickí prieskumníci“ dokážu niekedy to, ak nie viac – čo aj človek, pričom s nižším rizikom, a že viaceré vesmírne misie sa pokojne zaobídu bez astronautov. To psychologicky pomohlo aj presadeniu sa dronov vo vojenstve.
Ale zlom nastal až koncom 90. rokov a začiatkom nového milénia, kedy drony na bojiskách v Bosne, Afganistane a Iraku presvedčili armádne špičky, že v niektorých situáciách fungujú lepšie ako iné prostriedky. A že ich nasadenie je niekedy po všetkých stránkach výhodnejšie.
Pentagón si urobil v roku 2005 rozpočtové porovnanie a vyšlo mu, že jedna hodina letu stíhačky F-16 stála 8 000 dolárov, zatiaľ čo útočného dronu Predator len 400.
Drony sa potom stali integrálnou súčasťou ozbrojených síl. Trvalo im to však neprimerane dlho. Anders P. Nielsen z Dánskej obrannej akadémie otvorene hovorí o „zmeškanej dronovej revolúcii“. A jeho britský kolega Jack Watling z Kráľovského inštitútu spojených ozbrojených síl (RUSI) opakovane tvrdí, že „niet ospravedlnenia tomuto meškaniu“. Rôzne zdroje ho odhadujú na 10 až 20 rokov ( väčšie v útočných ako v prieskumných dronoch).
Z jadrových mocností najviac zaostalo Rusko. Až tak výrazne, že vojakom v zákopoch na ukrajinskom fronte kupovali malé zahraničné drony rôzne občianske združenia v maloobchodnej sieti z verejných zbierok.
Až ukrajinská skúsenosť ukázala, koľko živej sily, drahej vojenskej techniky a finančných zdrojov sa mohlo v najnovších ozbrojených konfliktov ušetriť vďaka skoršiemu nasadeniu dronov.
Foto: MSPU.GOV.UA
Cena pilota v moderných stíhačkách a bombardéroch medzitým skokovito rástla. V 90. rokoch odhadovali cenu pilota stíhačky F-22 (vrátane tréningu, výstroja atď.) na päť až sedem miliónov dolárov. Pritom trvalo aj sedem rokov, kým sa takýto letec stal „plne operačným“. Zásah do malej elitnej skupiny skúsených pilotov mohol rozložiť celú peruť. Aj preto rástol tlak na nahradenie človeka v kokpite lietadla autopilotom.
Moderný výcvik pilota F-35 stojí už osem až 11 miliónov dolárov. Jeho životný cyklus v službe vyžaduje ďalšie desiatky miliónov na stimulátory a udržiavanie. Ale politická citlivosť na zajatie či smrť takéhoto pilota sa stala rovnakým faktorom ako finančná strata.
Ako to povedal britský letecký stratég John Stillion. „Automatizácia je nielen rýchlejšia a presnejšia, ale ľahšie nahraditeľná a politicky bez nákladov v prípade zničenia.“
Čítajte viac Lietadlá na úteku: Chceli zostreliť cvičný cieľ, zbombardovali mesto v Kalifornii
Poučenie z ukrajinskej vojny
Ukrajinská vojna dala za pravdu stúpencom bezpilotnej línie v diskusiách o tom, čo preferovať. Podľa Vadyma Sucharevského, ktorý velí ukrajinským bezposádkovým systémom, až 70 percent cieľov na bojiskách aj mimo nich (kritickú infraštruktúru nevynímajúc) ničia dnes drony.
Pritom ekonómia týchto zásahov je očividná. FPV dron za 500 dolárov vyradil z činnosti BUK, ruský samohybný protilietadlový systém stredného doletu za 40 miliónov dolárov. Podobné príklady uvádzajú – len v opačnom garde – ruskí vojenskí experti.
Ukrajinská vojna priniesla zároveň masívne údery dronmi, útočiacimi v skupine. Roje dronov sú koordinované a autonómne, riadené s podporou umelej inteligencie. Takýmto „rojovaním“ sa vyznačoval ukrajinský útok na ruské strategické bombardéry 1. júna tohto roku. Operácia niesla krycí názov "Pavučina“.
Stačilo jedno kliknutie operátorov, nachádzajúcich sa kdesi na Ukrajine a stovka malých kvadrokoptér (bežné drony so štyrmi rotormi) zn. Osa s dĺžkou 33–38 cm a každý s 3,2 kg výbušniny vyletela z kontajnerov ukrytých v kamiónoch. Tie boli zaparkované na ceste neďaleko vojenského letiska hlboko v ruskom, dobre bránenom území. Drony však dokázali priletieť zo smeru kde ich protivzdušný systém vôbec nečakal a vážne poškodili niekoľko strategických bombardérov, schopných niesť jadrové zbrane. Chvíľu hrozila jadrová eskalácia konfliktu. Podľa súčasnej ruskej vojenskej doktríny mohol totiž takýto útok vyvolať jadrovú odvetu.
Vedci združení okolo amerického časopisu Bulletin od the Atomic Scientists upozornili v tejto súvislosti na ďalšie nebezpečenstvo. "Neštátni aktéri, napríklad teroristi, by sa mohli usilovať o vyvolanie eskalácie medzi jadrovými protivníkmi pomocou operácií pod falošnou vlajkou s využitím lacných dronov.“
Čo s tým?
