Baťa chcel mať diaľnicu z Prahy do Mukačeva za štyri roky!
Prvá diaľnica mala prechádzať Slovenskom už za prvej československej republiky, plány jej duchovného otca a projektantov však skrížila druhá svetová vojna.
Tie plány dal vypracovať priemyselník Jan A. Baťa, nevlastný brat slávnejšieho podnikateľa Tomáša Baťu ešte pred deviatimi desaťročiami, presnejšie v roku 1935. Mala viesť od Chebu až do Mukačeva na Podkarpatskej Rusi (dnes západná Ukrajina), ktorá vtedy patrila do ČSR.
Foto: Archív ČRo
Projekt mal niekoľko podôb, úrady však schválili až návrh trasy, ktorá sa vyhýbala dôležitým miestam koncentrácie obyvateľstva i priemyslu. Jeden z projektantov vtedy prvýkrát použil aj slovo „dálnice“ (diaľnica). Pražská ústredná vláda už 2. republiky (vlastne federatívneho Česko-Slovenska) rozhodla o výstavbe autostrády až 13. januára 1939. Bolo to len dva mesiace pre rozbitím republiky.
Situácia sa vyvíjala hekticky, všetko vyzeralo ako v zlom sne, predstavy politikov sa často vzďaľovali realite. Tomu zodpovedal aj termín dokončenia diaľnice: do roku 1943, čiže za 4 roky!
Napriek tomu sa rozbehli prípravné práce na úseku Praha – Jihlava – Brno – slovenské hranice. „Zároveň sa na niekoľkých miestach začala aj stavba samotnej diaľnice, a to vyrúbavaním lesa, vymeriavaním a podobne,“ približuje český historik dopravy Václav Lídl. Ale už 14. marca 1939 vznikol samostatný Slovenský štát a takmer vzápätí aj Protektorát Čechy a Morava.
Podľa Lídlovych zistení sa Praha s Bratislavou dohodli, že aj napriek rozpadu spoločného štátu výstavba diaľnice bude pokračovať na oboch stranách Moravy. „Z týchto predsavzatí však veľmi rýchlo zišlo a stavebné práce pokračovali len na českej strane,“ dodáva historik.
V Čechách a na Morave sa rozprúdila výstavba na troch úsekoch diaľnice v úhrnnej dĺžke 188 kilometrov. Niekde sa ukončili zemné práce, inde sa už začalo s pokládkou cementobetónových vozoviek, rozostavali sa tri veľké mosty. Koncom roku 1941 prichádza však zákaz stavieb, čo súviselo s vojnou. Celá výroba cementu sa podriadila potrebám nemeckej armády a frontu.
Po vojne v októbri 1945 vydal prezident Beneš dekrét č. 88, ktorý okrem iného nariadil dostavbu diaľnice Praha – Brno – hranice Slovenska. Na samotnom Slovensku bolo treba riešiť celkom iné problémy v cestnej doprave. Front sa tu zdržal oveľa dlhšie ako v Čechách a zanechal po sebe nesmierne škody. Okrem toho sa prejavovalo historické zaostávanie. Viac ako tretina slovenských ciest bola prašných. Po roku 1948 sa však postupne utlmili aj práce na rozostavaných úsekoch diaľnice v Česku. Výstavba diaľničnej siete v bývalom Československu sa potom obnovila až v roku 1967.
