Dvanásť výplatných pások a jedna obálka pre papalášov
Ako odmeňoval bývalý režim svojich najvyšších funkcionárov, ľudovo nazývaných papalášmi? Dostávali okrem platov aj vianočné odmeny alebo koncoročné prémie?
Politický systém po prevrate vo februári 1948 mal svoje vývinové štádiá, od tzv. ľudovodemokratického až po „reálny socializmus“, ktoré sa navzájom líšili. Nás zaujíma zakladateľská, horúca fáza tohto vývoja, zhruba do roku 1960 a prijatia novej ústavy, ktorá zakotvila vybudovanie základov socializmu v Československu. Dominantné postavenie v politickom vedení štátu mal vtedy Antonín Novotný, od roku 1953 prvý tajomník ÚV KSČ a o štyri roky neskôr zároveň aj prezident republiky.
Foto: Zvuky Prahy
Z historických výskumov je známe, že platy tajomníkov a ministrov neboli vtedy v porovnaní s platmi súčasných politických lídrov a členov vlád vysoké. Sám Novotný dostával vtedy mesačne okolo 6 500 a predseda vlády (najprv Antonín Zápotocký, potom Viliam Široký) zhruba 4 500 korún. Platy ďalších členov politbyra neklesali pod 3 500 korún. Čiže dá sa povedať, že platy príslušníkov vtedajšej mocenskej elity len dva- až trikrát prevyšovali priemernú mesačnú mzdu v národnom hospodárstve. Tá sa pohybovala od 1 400 do 1 800 korún. Životný štandard „papalášov“ bol však oveľa vyšší, ako umožňovali ich relatívne skromné platy.
„Skutočný rozdiel medzi životom straníckeho funkcionára a bežným občanom nespočíval v plate, ale v sieti verejne nepriznaných privilégií,“ tvrdil spisovateľ a publicista Rudolf Černý, autor spomienkovej knihy o Novotnom. Vysokí stranícki funkcionári mali viac menej zadarmo bývanie v štátnych vilách, dovolenky v rekreačných zriadeniach, cez podnik Tuzex sa dostali k nedostatkovému tovaru, liečili ich v osobitných nemocniciach SANOPS-u.
Čítajte viac Čo majú spoločné Mária Terézia, Jozef II. a komunisti? Všetci nám brali sviatky
Po odstúpení Novotného z oboch vrcholných funkcií počas Pražskej jari ho Černý navštevoval doma a získal si jeho dôveru. Odstavený politik porozprával spisovateľovi aj o tom, ako koncom roku odmeňoval "zradcov“, ktorí ho potom, v roku 1968, hodili cez palubu. V úzkom kruhu im rozdával obálky s peňažnými odmenami, ktoré, niekoľkokrát prevyšovali priemerný mesačný plat člena ústredného aparátu ÚV KSČ. Túto informáciu neskôr potvrdili Černému dvaja nemenovaní členovia ústredného výboru.
O „tučných“ obálkach s vianočnými odmenami pre najvyššiu stranícku nomenklatúru sa však nezachovali žiadne archívne dokumenty. Možno len predpokladať, že prvý tajomník používal na to peniaze z tajných fondov, pri ústrednom výbore. Tvorili ich aj členské príspevky, ktoré každý mesiac odvádzala členská základňa KSČ.
