Alandy – súostrovie mieru
Málo sa o tom vie, ale prvé jednoznačne úspešné demilitarizované pásmo v moderných dejinách vzniklo pred viac ako sto rokmi na Alandských ostrovoch.
Alandy, ako ich skrátene nazývajú, je vlastne súostrovie v Baltskom mori, pozostávajúce z viac ako 6 500 ostrovov a útesov. Ležia na juhozápad od Fínska a dovedna majú rozlohu 1 527 km2. Najväčší ostrov Alánd zaberá 70 % plochy súostrovia, žije na ňom 26-tisíc väčšinou švédsky hovoriacich obyvateľov (90 % všetkého obyvateľstva súostrovia). Z tohto ostrova je totiž dvakrát bližšie k Švédsku ako k fínskemu pobrežiu.
Alandy boli celé storočia neoddeliteľnou súčasťou Švédska. Po prehratej vojne v roku 1809 ich však muselo spolu s Fínskom prenechať Rusku.
Keď v roku 1917 získalo Fínsko nezávislosť, požadovali švédski obyvatelia Alánd takmer jednomyseľne pripojenie k Švédsku. Spor medzi Fínskom a Švédskom prerokovala v rokoch 1920 – 1921 Spoločnosť národov (SN), predchodkyňa OSN.
Podľa fínskej historičky a politologičky Saily Heiniskoskiovej z Univerzity v Turku SN napokon rozhodla, že ostrovy pripadnú Fínsku, ale poskytnú rozsiahlu autonómiu švédskemu etniku a budú trvalo demilitarizované. Čo to znamenalo? Že sa na večné časy zaobídu bez akýchkoľvek vojenských základní, pevností, posádok. Ale nielen to. „Alandy museli dôsledne zachovávať neutralitu aj v prípade vojny, nesmeli sa použiť na vojenské operácie, a to ani v prípade, že by do ozbrojeného konfliktu vstúpilo Fínsko,“ dodáva historička.
Táto podmienka bola zakotvená v medzinárodnej zmluve, jej dodržiavanie mali garantovať veľmoci. A spoľahlivo poskytujú tieto záruky už vyše 100 rokov.
Muži na Alandách sú oslobodení od fínskej základnej vojenskej služby, ktorá je povinná od 18 rokov a trvá 6 až 12 mesiacov. Fínska pohraničná stráž síce pôsobí aj na súostroví, ale podľa zmluvy sa nepovažuje za vojenskú silu.
Nedávne prijatie Fínska do NATO síce obnovilo záujem o strategickú polohu Alánd a regionálnu bezpečnosť, ale nič viac. Aspoň zatiaľ nie…