Keby zahynuli všetci ústavní činitelia
Štátne organy v krajinách po celom svete neočakávajú možný útok na svojich najvyšších predstaviteľov so založenými rukami. Okrem toho, že neustále zdokonaľujú systém ich ochrany, zamýšľajú sa aj nad účinnými opatreniami pre prípad, keby prišlo k najhoršiemu.
Dnes už vieme, že iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí vypracoval štvorúrovňový plán nástupníctva pre kľúčové vojenské a vládne posty. Každá pozícia vrátane jeho funkcie mala určených až štyroch náhradníkov, ktorí po smrti nadriadeného okamžite pristúpili k plneniu úloh.
Je známe, že najprepracovanejší systém nástupníctva majú Spojené štáty, a to aj v dôsledku opakovaných atentátov na svojich prezidentov. Štyri boli úspešné, naposledy na Johna F. Kennedyho v roku 1963 a minimálne v pätnástich ďalších známych prípadoch sa atentátnici pokúšali o život hláv USA alebo kandidátov na prezidenta (naposledy v júli 2024 postrelili Donalda Trumpa).
Čítajte viac Deň, keď zabili Kennedyho. Čo priniesli nové odhalenia?
Zákonným nástupcom prezidenta USA v prípade jeho úmrtia je viceprezident. To sa už aj dvakrát naplnilo: po atentátoch na Abrahama Lincolna a na Kennedyho. Ale kto by nahradil viceprezidenta, ak by zomrel aj on? Nastupuje ďalšia osoba a podľa zákona o nástupníctve z roku 1947 je ňou predseda Snemovne reprezentantov Kongresu USA. Doteraz sa ešte nestalo, aby sa musel ujať najvyššej funkcie ako náhradník.
Ďalšou v poradí je osoba nazvaná v zákone ako „prezident pro tempore Senátu“. Kto to je? Od roku 1945 je nepísaným pravidlom, že túto funkciu zastáva najdlhšie slúžiaci senátor väčšinovej strany. Aktuálne je to 92-ročný republikánsky senátor Chuck Grassley. Až potom nasledujú v poradí náhradníkov minister zahraničných vecí, minister financií a minister obrany.
Prečo toľko náhradníkov? Zákon vznikal v období, kedy svet obchádzal strašiak jadrovej globálnej vojny. „Preto sa nevylučovala ani extrémna situácia s jadrovým útokom na Washington, ktorý by mohol zabiť väčšinu najvyššieho vedenia USA," vysvetľuje americký ústavný právnik Richard Albert.
Celá nástupnícka línia má viac než 15 pozícií. Scenár je zostavený tak, aby katastrofa nezničila kontinuitu vlády. Po útokoch 11. septembra 2001 sa v USA rozprúdila diskusia o tom, čo by sa stalo, keby jedno z lietadiel zasiahlo Kapitol počas zasadnutia Kongresu a celý ho zničilo. Snemovňa reprezentantov by prestala existovať. Vznikli dokonca podnety na možné ústavné zmeny. Niektorí experti navrhovali umožniť dočasné vymenovanie poslancov Snemovne reprezentantov guvernérmi všetkých 50 štátov. Aby mohla v takomto stave fungovať až do mimoriadnych volieb.
Ani jeden z návrhov zatiaľ neprijali.
