Briti tlačili prídelové lístky. Američania predĺžili letný čas
Panika mala počas ropného šoku až komické podoby a niektoré úsporné opatrenia nám dnes pripadajú bizarné alebo kuriózne. Nielen bežní občania, ale aj vlády mali tendenciu konať iracionálne.
V Japonsku, ktoré existenčne záviselo od dodávok arabskej ropy, sa nákupná horúčka prejavila v masovom vykupovaní toaletného papiera. Historici aj vtedajší diplomati ju vysvetľujú ako kombináciu fám, psychológie davu a špecifickej japonskej sociálnej kultúry. Paniku spustila správa v médiách o možnom nedostatku papiera, keďže v krajine chýbali chemikálie a energie na jeho výrobu.
V USA zase na konci roku 1973 vypukla panika v súvislosti s fámou, že vláda zakáže vianočné osvetlenie. Ľudia preto vykupovali nielen elektrické sviečky, ale aj voskové a petrolejové lampy. V Británii prestali televízie vysielať už o 22.30, aby prinútili ľudí zhasnúť a ísť spať. Podľa niektorých zdrojov bol z toho „babyboom“ – začalo sa rodiť viac detí.
Vo Francúzsku ľudia panikárili tak, že vykupovali trvanlivé potraviny v obave, že nákladiaky nedovezú kvôli chýbajúcej nafte tovar do obchodov. V západnom Nemecku spôsobilo hromadenie kanistier plných benzínu „do zásoby" niekoľko výbuchov a požiarov. Aj to prispelo k úradnému zákazu tankovať pohonné hmoty do kanistier.
Vláda USA pristúpila pre vážnu energetickú krízu k nezvyčajnému experimentu a zaviedla celoročný letný čas. Začal platiť už 6. januára 1974. Predpokladalo sa, že opatrenie prinesie úsporu až 150-tisíc barelov ropy denne (zhruba 21-tisíc ton tejto suroviny). Mal sa tým znížiť dopyt po elektrine na osvetlenie. Opatrenie narazilo najmä na odpor rodičov, ktorí sa obávali o bezpečnosť svojich detí, ktoré museli chodiť do školy alebo čakať na autobusy v úplnej tme. Objavili sa správy o dopravných nehodách s účasťou detí v ranných hodinách. Navyše ministerstvo dopravy zistilo, že dosiahnuté úspory sú minimálne. Experiment sa preto skončil už po desiatich mesiacoch, hoci mal pôvodne trvať dva roky.
Už na začiatku krízy sa britská vláda Edwarda Heatha rozhodla prejsť na prídelový systém ako v časoch vojny. Úrady dali koncom roku 1973 vytlačiť a prostredníctvom pošty distribuovať motoristom prídelové lístky, resp. knižky na benzín. K ich reálnemu použitiu však nikdy neprišlo, lebo vláda sa neodvážila akciu spustiť. Situácia na trhu ropy sa totiž postupne začala upokojovať. A tak v júli 1974 úrady vyzvali ľudí, aby prídelové lístky zničili. Briti na toto obdobie spomínajú ako na „vojnový stav v mieri".
