Odkedy svet putuje k Ježišovmu hrobu
V Evanjeliu podľa Marka sa opisuje, ako mŕtveho Ježiša sňali z kríža, zavinuli do plátna, uložili do hrobu a vchod doň privalili kameňom . Na tretí deň Mária Magdaléna a ďalšie ženy nakúpili vonné oleje a išli telo pomazať. Aké však boli prekvapené, keď zistili, že kameň od vchodu do hrobu ktosi odvalil a v hrobe videli sedieť „mladíka oblečeného do bieleho rúcha". Ten im povedal: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu."
A čo urobili ženy? „Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli." Začali o tom hovoriť až na druhý deň, keď sa Ježiš zjavil Márii Magdaléne, a v ďalšie dni nasledujúceho týždňa, ale nikto im neveril. Ježiš sa musel zjaviť najbližším spolupracovníkom, apoštolom, aby uverili. Toľko Evanjelium podľa Marka.
Ale napodiv, o prázdnom hrobe mlčí apoštol Pavol, ktorého listy sú ešte o čosi staršie ako Markovo svedectvo (vznikli pravdepodobne o 15 – 20 rokov skôr, len štvrťstoročie po Ježišovej smrti). O hrobe mlčí, hoci sa rozpisuje o ukrižovaní a o zmŕtvychvstaní. „Ako možno mlčať o mieste, ktoré sa v neskorších obdobiach kresťanstva stane najposvätnejším predmetom kresťanstva?" pýtali sa čitatelia Pavlových listov už v stredoveku a pýtajú sa dodnes.
Čítajte viac Kúpací pondelok: Najprv smiech, potom plač
Pred sto rokmi vyšla kniha francúzskeho teológa a historika Mauricea Goguela, v ktorej tvrdil, že veľkňazi po dohode s vtedajším rímskym miestodržiteľom Judey Pilátom Pontským dali Ježiša pochovať na neznámom mieste. A dôvod? Aby sa pri hrobe nezhromažďovali jeho vyznávači.
Na hrob sa zabudlo a začali ho hľadať až v štvrtom storočí n. l. na pokyn rímskeho cisára Konštantína I. (Veľkého), ktorý znovu zjednotil ríšu a oficiálne povolil kresťanstvo. Hrob aj s pozostatkami kríža, na ktorom, zomrel Ježiš, mala podľa legendy objaviť v roku 325 na púti už 80-ročna (!) Konštantínova matka Helena. Na tomto mieste o desať rokov postavili a vysvätili Baziliku Božieho hrobu. Honosný chrám mal uchovávať v dôstojnom stave aj drevo zo svätého kríža – hlavného symbolu kresťanstva. Odvtedy, čiže už takmer 1 700 rokov, sa chodia k tomu miestu modliť kresťanskí pútnici z celého sveta
Takmer o sedem storočí po objavení hrobu dal kalif Hakom zrovnať baziliku so zemou. Zničená bola tiež jaskyňa s hrobkou. V roku 1149 bol dokončený na jej mieste chrám, ktorý dali vybudovať franskí králi. Zachoval sa až do súčasnosti. Rekonštrukciou prešla aj hrobka, ktorá má však len málo spoločného s posvätným miestom z čias vlády cisára Konštantína I.
