Prečo nedať prednosť e-hlasovaniu
Zatiaľ čo Slováci stále zvažujú, či zrušiť alebo ponechať voľby poštou zo zahraničia, v štyrikrát menšom čo do počtu obyvateľov Estónsku už 20 rokov využívajú na tento účel internetové hlasovanie. „Zvyšuje pohodlie voličov a znižuje náklady štátu. Pri poštovom hlasovaní môže lístok niekto odcudziť alebo ho vykúpiť, kým elektronický systém niečo také znemožňuje prihlásením sa cez unikátne kódy a SMS-overovaním,“ tvrdí Robert Krimmer, popredný estónsky expert na problematiku e-hlasovania.
O rastúcej popularite elektronického hlasovania svedčia ostatné parlamentné voľby v Estónsku. Internet použil vtedy už každý druhý volič. Systém má však odporcov aj v tejto pobaltskej krajine. Medzi najvýraznejších patrí Helger Lipmaa, uznávaný estónsky vedec v oblasti kryptografie. Je paradoxné, že kedysi práve on pomáhal e-hlasovanie v krajine zavádzať a dokonca napísal bielu knihu, ktorá ho v roku 2001 propagovala.
Dnes Lipmaa priznáva, že v ostatných voľbách hlasoval klasickým papierovým lístkom a poznamenáva: „Súčasná architektúra internetového hlasovania neposkytuje dostatočné záruky proti sofistikovaným kybernetickým útokom na úrovni štátov.“
Vážne výhrady má aj estónsky expert na digitálne práva Märt Põder, známy aj ako aktivista za internetovú slobodu. Poukazuje na to, že bežný volič nemá žiadnu možnosť reálne skontrolovať, či sa s jeho hlasom nemanipulovalo v centrálnom serveri po odoslaní hlasu z domáceho počítača. V roku 2015 Põder demonštroval chybu v systéme, keď sa mu podarilo odovzdať neplatný hlas pre fiktívneho kandidáta, čo malo byť podľa oficiálnych zdrojov technicky nemožné.
Pri elektronickom hlasovaní sa sčítavanie deje v „čiernej skrinke“ počítača. Bez možnosti ručného prepočítavania fyzických lístkov nie je možné výsledok v prípade pochybnosti stopercentné overiť, upozorňujú ďalší experti.
Zrejme aj preto v roku 2009 Spolkový ústavný súd v Nemecku vydal rozhodnutie, ktorým vyhlásil vtedy používané elektronické hlasovacie terminály za protiústavné. „Kým v prípade klasického hlasovania papierovými volebnými lístkami sú podvody možné len so značným úsilím a s veľmi vysokými rizikom prezradenia, čo má preventívny účinok, tak chyby v softvéri či zámerné podvody spôsobené manipuláciou so softvérom v elektronických hlasovacích termináloch sú len ťažko rozpoznateľné,“ uvádza sa v náleze súdu.
Elektronické terminály v tom čase digitalizovali hlasovanie vo volebných miestnostiach. E-hlasovanie z domu sa v Nemecku nikdy nepoužívalo. Ústavný súd sa však v náleze vyjadril aj k jeho možnému zavedeniu, keď uviedol, že „musí byť transparentné a kontrolovateľné“. A to stopercentné nie je dodnes. Napriek tomu ho občas používa Francúzsko a špeciálne pri voľbe zo zahraničia. Má však medzi voličmi čoraz viac odporcov.
