Oslavy víťazstva rozbíjaním hláv zajatcov
Ak si niekto myslí, že krvavé hry, ktoré starí Rimania inscenovali po víťazných vojnách alebo ich výročiach, boli v staroveku čímsi ojedinelým, tak je na veľkom omyle.
Oveľa skôr, ako v Ríme začali s gladiátorskými hrami alebo s inscenáciami námorných bitiek (naumachiami), v starom Egypte už poznali rituál „bitia nepriateľa“. Po víťazných vojnách alebo pri ich výročiach rozbíjal faraón palicou hlavy zajatcov. Akt plnil magickú funkciu: mal zabrániť tomu, aby sa porazené národy (napríklad Chetiti alebo Líbyjčania) niekedy v budúcnosti znovu zmohli na odpor.
Ramzes II., posledný panovník novej ríše starého Egypta, dal v 13. storočí pr. n.l. zobraziť na prednej stene monumentálneho zádušného chrámu Medinet Habu obrovský reliéf. Nachádza sa priamo naproti súčasnému mestu Luxoru. On sám na ňom drží v jednej ruke za vlasy celú skupinu kľačiacich nepriateľov a v druhej dlani vysoko zviera rituálnu palicu, ktorou sa chystá udrieť a ubiť ich na smrť. Prvýkrát opísal rituál starogrécky historik Herodotos v 5. storočí pr. n.l. v druhej knihe svojho rozsiahleho diela Dejiny. Historik však označil tvrdenia o zabíjaní zajatých kniežat faraónom za nehodnoverné grécke báje.
Preniknúť do významu textov, ktoré sprevádzali zobrazené scény na stenách chrámu, však umožnilo až dešifrovanie hieroglyfov v roku 1822 Jeanom -Françoisom Champollionom. Moderní egyptológovia, medzi nimi napríklad profesor Jan Assmann z Heidelbergskej univerzity v Nemecku, potom odhalili posolstvo týchto scén. „Faraón nie je zobrazený ako vrah, ale ako božská sila, ktorá likviduje sily chaosu stelesnené nepriateľmi,“ predpokladal Assmann vo svojej štúdii z roku 1975.
Zo súčasných bádateľov predovšetkým britský egyptológ Toby Wilkinson, ktorý je známy kritickým a nesentimentálnym pohľadom na staroveký Egypt, vníma rituál „bitia nepriateľa“ celkom inak: ako mocný nástroj štátnej propagandy a symbol brutality, na ktorej spočíval egyptský štát. „Mal naháňať strach poddaným i nepriateľom a slúžil na nastolenie poriadku,“ napísal.
Wilkinson odkazuje najmä na nález Narmerovej palety, ceremoniálnej bridlicovej dosky približne z roku 3100 pr. n. l. Poukazuje na to, že Egypt, vtedy vlastne prvý národný štát na svete, sa od samého začiatku definoval prostredníctvom násilia. Faraón je na doske zobrazený v momente, keď sa chystá rozbiť nepriateľovi hlavu palcátom (úderná ručná zbraň, ktorá sa používala v jazdectve). Na opačnej strane palety vidíme sťaté telá obetí s odrezanými genitáliami.
Faraón Amenhotep II. po návrate z ťaženia v Sýrii vlastnoručne popravil sedem zajatých kniežat. Na bojisku pritom jeho vojaci nechali tisíce zabitých nepriateľov, čo dokazovali zbieraním odseknutých rúk alebo genitálií.
