Hlasy zrátali rýchlo aj bez počítačov
Na parlamentných voľbách v máji 1946 prekvapuje aj rýchlosť spočítania hlasov a zverejnenia výsledkov. Voľby sa konali v nedeľu 26. mája, volebné miestnosti sa v 3 621 obciach na Slovensku otvárali o 7. hodine a zatvárali sa okolo 19. hodiny A už v noci z nedele na pondelok boli verejnosti známe predbežné volebné výsledky. Až do rána ich zverejňovali takmer v reálnom čase tlačové agentúry a štátny rozhlas. V pondelok okolo poludnia boli jasné už konečné výsledky. Ako sa podarilo takto bleskovo spočítať hlasy bez moderných počítačov?
Podľa historikov mala na tom zásluhu metodika sčítavania a nahlásenia výsledkov z volebných okrskov a obvodov. Zostala verná precíznemu systému z čias predvojnového Československa. Ten bol známy svojou efektivitou a rýchlosťou spracovania dát na úrovni okresov. Na ich prenos do centrály sa prioritne využívala telegrafná a telefónna sieť, ktorú mali pod kontrolou vládne orgány a bezpečnostné zložky. Historik Jan Pešek označil technickú stránku volieb v roku 1946 za jednu z mála oblasti, kde štátna mašinéria fungovala ešte na profesionálnej „nestraníckej" úrovni.
Čítajte viac Najviac Slovákov volilo, keď nebolo koho
Vtedajší štatistici využívali technológiu založenú na diernoštítkových strojoch zn. Powers a Hollerith. Vo svete ich vtedy považovali za postačujúci štandard pre hromadné štatistické spracovanie dát. Pre spravodlivosť však treba dodať, že mechanickú prácu pri triedení a počítaní hlasov zjednodušil menší počet kandidujúcich strán. Bolo ich až o polovicu menej ako pred vojnou. Navyše v roku 1946 občania volili kandidátov len do jednokomorového parlamentu (odpadli voľby do predvojnového senátu) a nevolili ani poslancov do Slovenskej národnej rady (SNR). Prvé voľby do SNR sa uskutočnili až v roku 1954.
Zato volebným komisiám pribudla práca s prázdnymi takzvanými „bielymi" hlasovacími lístkami. To bola volebná novinka – prázdne lístky mohli hodiť do urny tí, čo odmietli voliť ktorúkoľvek z kandidujúcich strán. Pritom zúčastniť sa volieb musel pod hrozbou pokuty každý oprávnený volič, lebo zákon ukladal volebnú povinnosť.
Ako svojho času zistil historik Michal Barnovský, s myšlienkou bielych lístkov prišiel predseda KSČ Klement Gottwald. Z pohľadu komunistov mali tieto lístky navonok dokumentovať prítomnosť akejsi opozície. Gottwald zrejme predpokladal, že po bielych lístkoch siahnu najmä voliči zakázaných strán na Slovensku: bývalej ľudovej a agrárnej. Tým sa mala zúžiť voličská základňa nekomunistických strán. Gottwald sa však prepočítal – bývalí ľudáci a agrárnici volili Demokratickú stranu. Na Slovensku iba 12-tisíc voličov hlasovalo prázdnymi lístkami, čo nebolo ani jedno percento voličov zapísaných do voličských zoznamov.
