Megasucho spôsobilo pád civilizácií a pohlo národmi
V dejinách ľudstva sa už vyskytli aj tisícročné suchá. Vedci to zistili pomocou analýzy letokruhov starých dubov. Jedno takéto „megasucho" zasiahlo aj strednú Európu v roku 1540. Vtedy tu podľa starých kroník nepršalo takmer 11 mesiacov a niektorí odborníci si myslia, že čo do intenzity išlo o najhoršie sucho za posledných tisíc až dvetisíc rokov.
Švajčiarsky historik klimatológie Christian Pfister detailne rekonštruoval priebeh tohto tisícročného sucha. Vyschli rieky ako Rýn, Labe či Dunaj pri Budapešti, dalo sa cez ne prejsť pešo. Lesy horeli od Paríža až po Karpaty samy od seba. Išlo o kolaps celého hydrologického systému. Voda zo studní úplne zmizla, vyschli aj hlboké pramene. Uhynul všetok dobytok.
Bývalo však aj horšie. Medzi rokmi zhruba 1 000 až 1 200 n. l. zažívala Európa tzv. stredovekú klimatickú anomáliu. V tomto období bolo stabilne veľmi teplo. V Anglicku sa pestoval vinič a dorábalo víno. Normandský kráľ Viliam Dobyvateľ dal v roku 1086 urobiť súpis majetku v krajine a komisári zaznamenali na ostrovoch viac ako 40 prosperujúcich viníc, predovšetkým pri kláštoroch. Juhozápadné pobrežie Grónska bolo v tom čase skutočne zelené (Greenland) a ponúkalo Vikingom podmienky na život. Pestovali tam, pravda, v obmedzenej miere, dokonca i jačmeň a pásli dobytok.
Čítajte viac Kto vysúša rieky, ak nie bobor?
Naopak, v strednej Európe sa v tomto období vyskytovali „megasuchá“ trvajúce aj 10 až 20 rokov za sebou. Zem na juhozápadnom Slovensku vyschla do takej hĺbky, že podzemná voda klesla o niekoľko metrov.
Ak pôjdeme úplne na koreň tisícročných cyklov, tak sa dostaneme až k pádu veľkých civilizácií – Mykény v Grécku, Chetiti v Malej Ázii či Egyptská nová ríša. Podpísalo sa podeň aj niekoľko desaťročí trvajúce sucho na konci doby bronzovej okolo roku 1 200 pred n. l. A zrejme výrazne prispelo aj k veľkému sťahovaniu národov v období od 4. do 5. storočia n. l. V dôsledku klimatickej zmeny vysychali ázijské a európske stepi a národy si hľadali úrodnejšiu zem.
„Megasucho“ spôsobilo koncom 4. storočia vpád Hunov, kočovných kmeňov z Ázie, do čiernomorskej oblasti. Ich agresia vyvolala dominový efekt – zatlačila na germánske kmene, ktoré potom hľadali útočisko na území Rímskej ríše.
Prelomový výskum vedcov z Univerzity v Cambridgei ukázal, že o polstoročie neskôr postihlo dnešné Maďarsko, Rumunsko a južné Slovensko jedno z najextrémnejších súch za celé dve tisícročia. Kompletne zničilo úrodu a trávnaté plochy pozdĺž Dunaja. Huni sa ocitli v ekonomickej kríze a hnaní túžbou po potrave pre seba i dobytok sa pohli smerom na Itáliu. Spustošili jej severnú časť, ale do Ríma sa nedostali.
