Lásky mladého štúrovca
Ľudovít Štúr bol askét, ktorý si dobrovoľne zvolil doživotný celibát. Dôvod? Chcel všetky sily venovať práci na „národa roli dedičnej". Podobné nároky mal na všetkých členov svojej družiny, ale mnohí im nevyhoveli.
Viliam Pauliny nebol výnimkou. Ako 21-ročný zastupujúci profesor na kremnickom gymnáziu sa ubytoval u otčimovho švagra, tamojšieho evanjelického farára. A zamiloval sa do jeho 15-ročnej dcéry Ľudmily. Ovládol ho taký hlboký cit, že začal písať lyriku, niekoľko básní venoval aj svojej láske. Pozrime sa napríklad na úryvok z básne Žiadosť.
Ňadrá tvoje sťa dva vodopády,
čo dol letia zo skalín trávnatých,
duniac, sťa spev sirén večne mladý.
Mína moja, na tých ňadrách, na tých
dovoľ snívať v citoch lásky svätých.
Na vysvetlenie: pre Ľudmilu si autor vypožičal meno Mína z Kollárovej Slávy dcery. Tri desaťročia táto báseň kolovala len v kruhu priateľov a známych ako rukopis. Najmä u starších štúrovcov sa Žiadosť nestretla s pozitívnym ohlasom. Podobne ako v prípade Sládkovičovej Maríny jej spočiatku vyčítali, že je príliš svetská, málo vlastenecká a oslavuje pozemskú ženu namiesto ideálu Slovenska. Prvýkrát ju zverejnila pol roka po smrti Paulinyho Tótha knižne v zbierke jeho poézie milovaná dcéra Mária.
Čítajte viac Štúr – hosana a Štúr – ukrižuj
Nevieme, ako ďaleko zašli v citoch Viliam a Ľudmila, ale najskôr ich vzťah zostal v rovine platonickej lásky. O sedem rokov aj tá vybledla a 28-ročný vládny komisár sa znovu zamiloval a opäť do veľmi mladej (o 11 rokov mladšej) Vilhelmíny Tóthovej. Bola šľachtičná a mala povesť prvej krásavice Kecskemétu, 40-tisícového župného mesta (nachádza sa v strednom Maďarsku). Slovo dalo slovo a začiatkom októbra 1855 sa mladý pár zosobášil.
Vilma, ako ju volali, bola Maďarka, ale pri manželovi sa postupne naučila po slovensky a viedla k tomu aj ich osem detí. „Som síce Maďarka, ale o národnosti môjho domu rozhoduje môj muž a ja bezvýhradne idem v tomto ohľade s mojím Vilmošom," vyznala sa pri jednej príležitosti Jozefovi M. Hurbanovi. Žiaľ, zomrela mladá, keď mala ešte iba 35 rokov, manžel ju prežil len o štyri roky. Obaja sú pochovaní v rodinnej hrobke na Národnom cintoríne v Martine.
