8. marec, slávny „emdéžet" zažil krkolomné premeny. Pôvodne to mal byť deň boja za ženské práva. Neskôr ho muži ukradli ženám a prispôsobili svojim zámerom.
U nás sme vlastnú výrobu vakcín kedysi prerušili, a to dosť brutálnym spôsobom. Pritom v ČSSR sa vo veľkom vyrábali vakcíny rôzneho druhu. Dokonca sa vyvážali.
„Značné percento žiakov vyšších ročníkov základných škôl trpí kvapavkou a medzi žiačkami sú už prostitútky!" To povedala pred 100 rokmi Anna Sychravová, naša prvá poslankyňa.
Štatistici zvyknú vtipkovať, že sčítanie obyvateľov je ako pokazený stĺp pouličného osvetlenia. Síce neslúži svojmu účelu, ale oprieť sa oň možno.
Takzvané miléniové pomníky sme mali dva. Pred 100 rokmi boli oba odpálené. Šlo o symbolickú rozlúčku s Uhorskom alebo barbarstvo?
Politické strany v koalícii sa zvyknú znesváriť až tak náramne, že sa im vládny „zlepenec“ rozpadne. V novších dejinách boli obdobia, keď nešlo o unikátny jav.
Pre Slovákov je prezident USA stelesnením Ameriky a amerického sna. Ale poznanie, aké je pre nás dôležité, kto práve vládne v Bielom dome, prichádzalo pozvoľna.
Kde sa vzal taký strach z očkovania a odpor k vakcínam všetkého druhu? Prečo dôveru ľudí nezvyšuje rast vzdelanosti ani rozvoj medicíny?
Trapasy, výstrelky, excesy či faux pas vo vrcholovej politike. Tento problém nadobúda dnes také rozmery, že sa natíska otázka, či nejde o nejaký nový fenomén...
Prečo sa z Vianoc stali sviatky konzumu? Má význam bojovať za prinavrátenie ich duchovného rozmeru? Nemalo by nás tešiť, že nezanikli? Raz im to už hrozilo.
Koho zatkli? Kto koho potopil? S týmito otázkami si dnes sadáme k správam. Na obvinenie asi stačí, aby na vás ukázal prstom niekto zo skôr zadržaných. Kajúcnik.
Rok čo rok sa to opakuje. Parlamentné debaty o štátnom rozpočte Slovákov na rozdiel od iných národov nijako nevzrušujú, hoci sa hrá o peniaze nás - daňovníkov.
Keď vstúpili do Bratislavy, v meste práve začal kvitnúť zlatý dážď. Nuž a odchádzali v čase prvých mrazov blížiacej sa zimy.
Kedy sa to všetko skončí a čím? Príde po druhej vlne aj tretia? Od čoho to závisí? Na časté otázky dnešných dní hľadajú historici odpovede v dejinách pandémií.
Komunistický fanatik Vasil Biľak si myslel, že Husák nepostupuje dostatočne tvrdo. Aj toto vyplýva zo správ, ktoré sú po odtajnení v internetovom archíve CIA.
Kasárne neopúšťať! Tento rozkaz dostali sovietske jednotky rozmiestnené v bývalom Československu na pokyn Michaila Gorbačova hneď na začiatku nežnej revolúcie.
Slovensko malo z porážky českých stavov na Bielej hore svojím spôsobom osoh. Tisíce českých utečencov prispeli u nás k rozvoju remesiel, vzdelanosti a kultúry.
Biela hora - čierny deň, hovorí sa v Čechách. Čo sa vlastne stalo po bielohorskej bitke pred 400 rokmi? A ako sa to dotklo Uhorska, a teda aj Slovenska?
Jeho základný kameň bol položený už v roku 1792, avšak prvý prezident v USA v ňom nikdy nebýval. Svoj názov dostal až v roku 1901. Čo sa ukrýva v Bielom dome?
Slováci len za posledných 120 rokov zažili päť štátnych prevratov alebo revolúcií, boli občanmi niekoľkých štátnych útvarov. Mnohí pritom nezmenili bydlisko.
Obligátna otázka: Prečo 28. október, deň vzniku Československa, je u nás iba pamätným dňom a nie štátnym sviatkom?
Komunistická strana je mŕtva, možno ju však od základu pretvoriť. To sú slová sociológa Róberta Roška pred 30 rokmi. Nehovoril do vetra.
Preč s karanténou! Proti vládnym nariadeniam sa zdvihla vlna odporu po celej Európe. Ani zďaleka sa však nevyrovnali masovým nepokojom počas moru alebo cholery.
Účelový hon na agentov zahraničných rozviedok zažili tunajšie končiny viackrát. Najväčší proces s údajnými špiónmi maršala Tita sa konal pred 70 rokmi.
Pravda sa dožíva storočnice. Okrúhle výročie je príležitosťou povedať si, aké to boli noviny pri ich vzniku i v nasledujúcich obdobiach vychádzania. A čo z nich zdedila dnešná Pravda.