Stali sa nielen bezbrannými obeťami, boli aj hrdinami v beznádejnej dobe.
Leto 1945. Neistota pred začiatkom školského roka ako teraz, ale s koronou nemala nič spoločné. Pred 75 rokmi viseli vo vzduchu celkom iné otázky. Bude sa vôbec vyučovať?
Prvý deň okupácie Československa vojskami varšavského paktu má aj po 52 rokoch niekoľko záhadných momentov. Niektoré sa týkajú aj zajatého Alexandra Dubčeka.
Málo sa o tom vie, ale Slovensko má už dávno vlastný projekt vodnej cesty, ktorý je alternatívou uvažovaného prieplavu Dunaj-Odra-Labe. Ide o splavnenie Váhu.
Slovensko mala pred 100 rokmi pevnejšie spojiť s okolitým svetom aj sústava umelých vodných ciest, plavebných kanálov či prieplavov. Ostala však len na papieri.
Už-už sa zdalo, že toto leto bude bez tradičnej uhorkovej sezóny v politike i v žurnalistike. Našťastie aspoň zvyšok augusta sľubuje trochu relaxu a zábavy.
Už 75 rokov prevláda názor, že zvrhnutie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki pomohlo skončiť druhú svetovú vojnu. Japonsko možno kapitulovalo z celkom iných dôvodov.
Je to už 78 rokov, čo vypálili bieloruskú obec Malodušie. Slovenskí vojaci, ktorí do nej vtrhli, tam povraždili ženy, deti aj starcov. Bez ľútosti.
Pred 100 rokmi európski diplomati v belgických kúpeľoch zdanlivo vyriešili hranicu Československa s Poľskom. Ani jedna strana však dodnes nie je spokojná.
Atómová bomba bola na svete a žiadalo sa ju vyskúšať. Najlepšie v púšti, aby zhotoviteľom ukázala, čo dokáže. Musela sa však použiť aj na konci vojny?
Hľadáme čitateľov, ktorí zažili zaujímavý príbeh s Pravdou. Hľadáme predplatiteľov, ktorí sú s nami najdlhšie. Ozvite sa nám.
Amnestia, voľby, spartakiáda, nová ústava... a aby toho nebolo málo, tak ČSR sa začala písať ako ČSSR. Dôvody na radosť, hoci rôzne, mali aj bežní smrteľníci.
Je až prekvapujúce, koľko ľudí bez vysokoškolského vzdelania nachádzame medzi svetovými politikmi, podnikateľmi a vynálezcami zvučných mien.
Ešte vlani morachtiví Slováci najčastejšie utekali do Chorvátska. Vycestovalo ich tam rekordných 465-tisíc, ale k našej Zemplínskej šírave ich chodieval štvornásobok.
Aj v USA majú zákony, ktoré upravujú, čo sa v nedeľu smie robiť a čo nie. Prečo sa volajú práve modré? Sú v súlade s ústavou USA? Aká budúcnosť ich čaká?
Nakoľko konzumní a zosvetštení sú Slováci? Neprotestovali proti zrušeniu bohoslužieb, zato zákaz nedeľného predaja mnohých doslova naštval. Protesty neutíchajú.
Otázku viny museli riešiť už ako deti. Rozhodnúť sa, či ich otcovia - vysokí nacistickí funkcionári - naozaj spáchali to, z čoho ich obvinili. Ako sa s tým vyrovnali?
Za posledných 50 rokov sa nevedelo o tom, že by niektorý vedec skúšal vakcíny na sebe, avšak tento rok sa s nimi roztrhlo vrece. Prečo?
Prischol im prídomok „prvé slobodné“, ich význam i podstatu však lepšie vystihuje vedecký pojem „zakladateľské“. Prvé súťaživé voľby po štyroch desaťročiach.
Maďarom i Slovákom chýba schopnosť vcítiť sa do pocitov toho druhého pri vnímaní dôsledkov Trianonu, hovorí historik Attila Simon.
Je tu storočnica Trianonskej mierovej zmluvy a médiá u našich južných susedov sú plné úvah o historickej skrivodlivosti a o maďarskej traume.
Vodcu Pražskej jari Alexandra Dubčeka odsúvali normalizátori z politického a verejného života postupne počas 14-tich mesiacov. Išlo o zámer a premyslený plán.
Pred 50-timi rokmi sa uskutočnili v Československu veľké politické čistky. Znamenali nielen stratu funkcie, ale často aj diskrimináciu rodinných príslušníkov.
Znie to priam neuveriteľne, ale šéfom misie UNRRA v Československu bol skutočne sovietsky občan ruskej národnosti Piotr Ivanovič Alexejev.
Čo všetko si žiada obnova ekonomiky a spoločenského života po vojne alebo po veľkej kríze? Okrem odvážnej a jednotnej vlády aj budovateľské nadšenie ľudí.