Len málo korupčníkov sa vyrovnalo Antonovi Vašekovi. Ironicky prezývali „Židovský kráľ", pritom ale mal blízko k politickým špičkám a išiel z neho strach.
Nebola to žiadna senzácia. Málokto jej predpovedal trvalejší úspech. A skutočnosť? Bola súčasťou politiky až do zániku ČSSR a 40 rokov mala v rukách monopol moci.
Bojovali urputne, so ženskou vytrvalosťou. Prekvapovala a behal z nej mráz po chrbte. Takto sa vyjadril o vojačkách 1. čs. armádneho zboru jeden z jeho veliteľov Antonín Sochor.
Vojna vakcín a vojna o vakcíny. Francúzsky prezident Emmanuel Macron hovorí dokonca o „svetovej vojne nového typu". Je to však naozaj niečo úplne nové?
Dvaja „Cigáni", ako vtedy úradne nazývali Rómov, tvrdili, že tu tvoria osobitnú národnostnú menšinu. A to sa nesmelo.
Jeho prvá zahraničná cesta viedla už krátko po historickom lete do Československa. O päť rokov neskôr navštívil aj Slovensko. Vysoké Tatry mu prirástli k srdcu.
V jednej záhorskej dedine si mládenec v nákupnom košíku nesie veľkonočný korbáč. Načo mu je? Na severe a východe Slovenska sa bude šibať aj teraz...
Slovensko zažilo v minulosti rozmanité slávenie Veľkej noci, ale také ako teraz ešte asi nikdy. Alebo vari áno? A ako to môže ovplyvniť veľkonočné tradície?
Korupcia, klientelizmus, mafia. Ich rozšírenie na Slovensku si spájame s predchádzajúcou vládou, všetko sa však začalo skôr. Konkrétne pred 30 rokmi.
Pred 75 rokmi bol v Československu po penicilíne porovnateľný dopyt, aký je teraz po vakcínach proti ochoreniu COVID-19. Problém bol s výrobou a distribúciou.
Opäť tu bolo výročie vzniku vojnového Slovenského štátu. Počas jeho existencie vraj nebol vynesený jediný trest smrti. Je to lož; odsúdili dokonca aj kňaza.
Tisov režim vydávajú jeho obhajcovia za „mäkší“, „miernejší“ než iné totalitné režimy. Je to pravda, polopravda, mýtus alebo vyslovená lož?
Clara Zetkinová mala najväčšiu zásluhu na tom, že Medzinárodný deň žien (MDŽ) sa už 110 rokov pripomína u nás i v Európe.
8. marec, slávny „emdéžet" zažil krkolomné premeny. Pôvodne to mal byť deň boja za ženské práva. Neskôr ho muži ukradli ženám a prispôsobili svojim zámerom.
U nás sme vlastnú výrobu vakcín kedysi prerušili, a to dosť brutálnym spôsobom. Pritom v ČSSR sa vo veľkom vyrábali vakcíny rôzneho druhu. Dokonca sa vyvážali.
„Značné percento žiakov vyšších ročníkov základných škôl trpí kvapavkou a medzi žiačkami sú už prostitútky!" To povedala pred 100 rokmi Anna Sychravová, naša prvá poslankyňa.
Štatistici zvyknú vtipkovať, že sčítanie obyvateľov je ako pokazený stĺp pouličného osvetlenia. Síce neslúži svojmu účelu, ale oprieť sa oň možno.
Takzvané miléniové pomníky sme mali dva. Pred 100 rokmi boli oba odpálené. Šlo o symbolickú rozlúčku s Uhorskom alebo barbarstvo?
Politické strany v koalícii sa zvyknú znesváriť až tak náramne, že sa im vládny „zlepenec“ rozpadne. V novších dejinách boli obdobia, keď nešlo o unikátny jav.
Pre Slovákov je prezident USA stelesnením Ameriky a amerického sna. Ale poznanie, aké je pre nás dôležité, kto práve vládne v Bielom dome, prichádzalo pozvoľna.
Kde sa vzal taký strach z očkovania a odpor k vakcínam všetkého druhu? Prečo dôveru ľudí nezvyšuje rast vzdelanosti ani rozvoj medicíny?
Trapasy, výstrelky, excesy či faux pas vo vrcholovej politike. Tento problém nadobúda dnes také rozmery, že sa natíska otázka, či nejde o nejaký nový fenomén...
Prečo sa z Vianoc stali sviatky konzumu? Má význam bojovať za prinavrátenie ich duchovného rozmeru? Nemalo by nás tešiť, že nezanikli? Raz im to už hrozilo.
Koho zatkli? Kto koho potopil? S týmito otázkami si dnes sadáme k správam. Na obvinenie asi stačí, aby na vás ukázal prstom niekto zo skôr zadržaných. Kajúcnik.
Rok čo rok sa to opakuje. Parlamentné debaty o štátnom rozpočte Slovákov na rozdiel od iných národov nijako nevzrušujú, hoci sa hrá o peniaze nás - daňovníkov.