Camus sa v Alžírsku narodil, vyrastal v Alžíri a na pláž chodil do neďalekej Tipazy. Alžírski stredoškoláci však autora oceneného Nobelovou cenou za literatúru nepoznajú.
„V živote som o ňom nepočul, kto to vlastne je?“ pýtajú sa študenti alžírskeho lýcea. V Alžírsku, ktoré bolo v rokoch 1830 až 1962 francúzskou kolóniou, je medzi mládežou Camus takmer neznámy, tí starší jeho dielo považujú často za kontroverzné.
Viac ako 70 rokov po Camusovom Cudzincovi slávi úspech alžírsky autor Kamil Daud s románom Meursault, contre-enquête (Meursault, prešetrenie). Francúzsky píšuci Daud sa s ním dostal medzi štyroch finalistov Goncourtovej ceny, ktorá bude udelená 5. novembra. Prevracia v ňom príbeh Camusovho Cudzinca, ktorý v koloniálnom Alžírsku ako beloch menom Meursault bez zjavného dôvodu zabije Araba.
„V alžírskych školách sa o Camusovi neučia, ale rovnako tak sa žiaci nedozvedia ani o mnohých alžírskych spisovateľoch,“ hovorí riaditeľka súkromnej školy Dávija Šualhiová. Sama sa ako absolventka odboru francúzska literatúra o Camusovi dozvedela až na univerzite. „Čítala som Cudzinca, pretože sme tú knihu mali v rodinnej knižnici,“ hovorí študentka Lajla. Potom si sama obstarala zo záujmu ďalšie romány Mor a Pád. Pritom hneď pri alžírskej univerzite je staré kníhkupectvo, ktoré založil vydavateľ Camusových diel Edmond Charlot a v ktorom autor časť Cudzinca napísal.
Staršia generácia Camusa súdi ani nie tak za jeho dielo, ako za jeho názor na otázku nezávislosti Alžírska. Napríklad matematik Brahim, ktorý je v dôchodku, Camusa považuje za geniálneho spisovateľa, ale nie človeka. „Škoda, že zomrel tak mladý, možno by sa zmenil,“ hovorí o spisovateľovi dôchodca Mukran. Camus zomrel v roku 1960 pri autonehode v nedožitých 47 rokoch. Podľa Mukrana si Camus neprial samostatnosť Alžírska. Spisovateľ však bojoval za rovnoprávnosť európskej menšiny a miestnej väčšiny.
Profesorka literatúry Christiane Chauletová Achourová hovorí, že debata o občanovi Camusovi a jeho koloniálnom alebo nacionálnom postoji v debate o Alžírsku dodnes neutíchla. A s plnou silou prepukla v roku 2010, keď sa autorom petície vytlačenej v niekoľkých novinách podarilo zabrániť vstupu pochodu nazvaného Albert Camus do Alžíra. Účastníci zorganizovaní alžírskym spisovateľom Jazmínom Chadrom vyrazili do alžírskeho kultúrneho strediska v Paríža. Kritici tvrdili, že zďaleka nejde o proklamované uctenie Camusovho diela, ale o akciu „neokolonialistickej loby“, ktorá s ľútosťou spomína na „francúzske Alžírsko“.
Táto udalosť paradoxne vyvolala novú vlnu záujmu o Camusa a jeho romány sa znovu začali čítať. Alžírsky knihovník Busad Vádí hrdo ukazuje nové ucelené vydanie Camusa. „Ešte pred dvoma rokmi sme márne pátrali po nejakej jeho knihe, pretože sa vydával iba v cudzine. Tie hádky okolo karavany mu prospeli,“ tvrdí Vádí.